A so špeciálnym výťažkom z mangovníka!
"Dobré ráno, dobré ráno, všetkým dobré ráno a krásne sviatky! Dnes nás čaká ďalší zamrznutý deň, tak sa nezabudnite poriadne obliecť a natrieť si pery pomádou od MedCorpu! Máme hlásené teploty okolo dvadsiatich stupňov pod nulou a vonku to poriadne šmýka. Tuto Martinom ráno švihlo o zem tak, že úplne zabudol, v akom poradí dnes púšťame pesničky. A práve preto potrebujeme vašu pomoc, milí poslucháči! Zavolajte na 035687459 a uhádnite dnešný ranný program! Cien je neúrekom a pri troške šťastia budete už po jednom telefonáte majiteľmi napríklad aj výberu skladieb Biele Vianoce... Kiež by tu u nás už niečo nasnežilo, však? Oh, a už tu máme prvého volajúceho..."
Vleky stáli. Vlekári sedeli v búdkach, nadávali na nevýkonné snežné delá a pili čaj s rumom. Každé ráno vstávali s modlitbou na perách a počúvali predpoveď počasia, no výsledok bol vždy ten istý. Sneh neprichádzal a teplota klesala. Nedávalo to logiku.
"Sneh.. to je vlastne zmznutý dážď, nie? Ak v zime nesneží, bude v lete vôbec pršať? Nehrozí nám tu akési globálne sucho, pani doktorka?"
Nad istým nemenovaným mestom v malom, bezvýznamnom štátiku sa vznášali hviezdy a nerobili celkom nič zaujímavé, len si sem-tam znudene blikli. Občas nad ním preletelo lietadlo a výhražne zahučalo turbínami, ale inak to bolo veľmi pokojné mesto. Dole, medzi tmavými domami pobehovali krysy a riešili svoj zložitý spoločenský život. A v jednom malom farskom dome spal starý kňaz a sníval veľmi podivné sny. Sny plné detailov na akési trubice, plné tropického ovocia a v neposlednej rade, plné krásnych mladých žien s dlhými, perfektnými vlasmi. Kňaz sa v spánku šťastne usmieval. Snov s mladými krásnymi ženami nebolo nikdy dosť.
Keď sa ráno prebudil a unavene odriekal rannú modlitbu, zo svojho sna si nepamätal veľa. Vedel len, že bol zvláštny a vo farbe. Pomaličky sa presunul do kuchyne a odhrnul záclonu na okne nad drezom.
Stále žiaden sneh.
Starý kňaz smutne pokrútil hlavou. Chýbali mu biele ulice, snehuliaci na záhradách a kusy ľadu padajúce zo striech centimetre od neho.
A dnes ho čaká ranná kázeň o šiestej. Kde si len položil tie poznámky? Raz si zabudne aj vlastnú hlavu...
Bolo to Rímskym, kapitola jedna, verš tretí, nie? Najväčší dar, aký nám mohol Boh dať... Dnes im všetkým ukáže, takú ohnivú kázeň nemal už pekných pár týždňov.
A že to ale bol zvláštny sen...
Kázeň prebehla skvelo a nikto ani nezaspal. Starý kňaz strávil deň v kostole, potom na Mládeži a nakoniec so zborom. Večer sa vracal pešo domov a chýbal mu vrzgot snehu pod ťažkými podrážkami jeho topánok. Mrzlo a on si pritiahol bližšie k telu čierny kabát.
Poslal spať domácu, starú tlstú pani s večne ustaraným pohľadom a sám sa uložil do postele. Zaspal s Bibliou v rukách, premýšľajúc nad zajtrajšou kázňou, nad bielymi vločkami padajúcimi z oblohy a nad mladými ženami s perfektnými vlasmi.
A potom ráno, keď sa prebudil, mu bolo všetko jasné. Jeho sen sa vrátil, farebnejší, presvedčivejší a hlavne v spomalenom zábere. Všetko dávalo dokonalý zmysel. Starý kňaz s výkrikom vstal z postele, zababušil sa do dlhého kabátu a zabuchol dvere pred nosom ustaranej domácej. Noviny, rádio, televízia a hlavne tí podivní ľudia z meteorologickej stanice... Svet sa to musí dozvedieť! A musí mu veriť... mladé krásny ženy s perfektnými vlasmi...
"Dobré ráno, dobré ráno, všetkým dobré ráno a krásne sviatky! Máme tu ďalší zamrznutý deň a sneh sa stále neukazuje..."
A vleky stáli ďalej.
"Nie, nie, v skutočnosti má sneh od dažďa dosť ďaleko. Viete, sneh sa formuje vo vrchných častiach atmosféry, kde sa voda v teplotách pod nulou kondenzuje okolo malých čiastočiek, ako je prach a rôzne nečistoty. Podľa našich výskumov je ale vody dostatok. Zdá sa, že chýbajú práve tie malé čiastočky, okolo ktorých sa sneh vytvára. To nám ale zatiaľ nedáva veľmi zmysel, obávam sa..."
Starý kňaz vysvetľoval a vysvetľoval. Spomínal svoj sen, upozorňoval na mladé ženy s perfektnými vlasmi, prosil a modlil sa. A ľudia sa smiali. Táto teória, veď tá všetko stavala úplne na hlavu, nie?
Zo strechy miestneho rádia vzlietol havran. Vyletel nad zaspaté mesto bez snehu a stúpal stále vyššie a vyššie. Ľudia sa menili na bezvýznamné bodky a havranovi výhľad zatienili mraky. Na perí sa mu zablysli posledné lúče večerného slnka a on pokračoval v lete k oblohe. Potom zrazu prudko mávol krídlami a zmizol medzi črtajúcimi sa hviezdami. A niekde vysoko, vyššie, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť, sa ozval hlas, ktorý nebol práve ľudský. Povedzme, že v sebe mal veľmi zvláštne kvality a bolo dosť možné, že jeho rozsah bol nekonečný. Jeho výšky najvyššie, jeho nížky najnižšie a jeho hlasitosť neporovnateľná. V pozadí hlasu sa ozýval zvuk padajúcej vody a niečoho, čo znelo celkom ako prst poklepávajúci na plastikový obal. Hlas kričal:
"Predstav si miláčik, ten nový šampón proti lupinám funguje! Oni úplne zmizli, potvory! Ešte nájsť nejaký, ktorý tak nebude dráždiť oči do plaču a svet bude o toľko krajšie miesto!"
Starému kňazovi sa podarilo správu odovzdať. Svet zatajil dych a k nebu sa vzniesli milióny tichých modlitieb s tou istou prosbou: "Nech nikdy neobjaví ten skvelý nový šampón s výťažkom z mangovníka, to by sme fakt boli na suchu... chýbajú mi snehuliaci..."
"A miláčik, hovorí ti niečo slovo 'mangovník'?"
Partneri
