Otvor oči, moja milá,
noc sa končí, svitne deň,
rozvinie sa ruža divá,
zmizne diabla pochodeň

Padne rosa, padnú hviezdy,
padneme i my,
nepomyslel by som nikdy,
ale moje sny...

Mesiac zomrel, noc už bledne,
jemná para hltí nás,
naša láska neuvädne
pri posledných hodinách

Daj mi ruku, zatvor oči,
nadýchni sa zhlboka,
celý svet sa s nami točí,
priepasť zíva hlboká

Dýchni na mňa ako vtedy,
posledný na objím raz,
nehovor, že nieje kedy,
slnce v mrku spáli nás

Jemný vtáčí hlások z krovia,
Venuša nás sleduje,
ranné zory už-už horia,
celý svet sa raduje

Ešte chvíľu, chladné skaly
jemným svitom zohriate,
vychutnávam tvojej vlahy,
ruky krvou zaliate

Slnko stúpa, kráčam k nemu,
odpočívaj v pokoji,
myseľ čistá bezo hnevu,
telo sýte po boji

Ráno

Za slnkom a proti nemu
otvára sa rovina,
krajina je plná spevu,
svetom letí novina

Žlté slnko, žlté pole, žlté vlasy,
škovrán nôti nadomnou,
nespomínam väčšej krásy,
spomienka je daromnou

Posledné dotyky dávno zhasli,
čierňava a v ústach sucho,
sny jak bubliny spľasli,
zvonom načúvam hlucho

Spoločný večer, spoločná noc,
proti ktosi kráča,
príď mi, Bože, napomoc,
pot mi telo zmáča

Pokrčené plecia, neisté kroky
strach razom zmení v míľové skoky

Deň

Zapraskali dvere chrámu,
stonásobná ozvena,
nebeské ticho ostro lámu,
prázdno vrúcne pozve ma

V mene otca i syna
i ducha svätého-
odpustená bude vina,
získaš života večného

Niesom celkom sám-
svetielko tichučko svieti
Dlane sotva vospol dám,
veľký kríž sa vznieti

Matka Božia roní slzy,
Spasiteľ sa odvracia,
svetielko mi zmizne brzy,
čierny kríž sa obracia

Čierňava sa rozlieva,
skrývam oči do dlaní,
šepot placho zaznieva,
hádajú sa havrany

Duša telo opúšta,
vysoko sa vznáša,
smrť korene zapúšťa,
rozliala sa čaša...

Krv horúcu upír mi pije,
dusí sa v sene iskierka,
nádej však tichučko stále mi žije,
zjaví sa belasá pastierka

Diabla zahnali jej bledé ruky,
pomaly sa preberám,
zostali len ťažké muky,
do sveta sa poberám

Súmrak

Les otvára svoju náruč,
len vstúp ďalej, synu,
načúvať sa šeptu nauč,
zabudni na vinu

Matný svit mi zalial zmysly,
svieža vôňa ihličia,
úvahy sa búria v mysli,
zvery pokoj dožičia

Samota a tiene v rukách,
obloha nie čistá je,
ocitneš sa zrazu v mukách,
krásna hudba dohraje

Mliečny svit sa topí v tme,
chlad preniká do tela,
nachádzam sa zrazu v hmle,
v núdzi hľadám priateľa

Osamelé blesky tancujú v diaľave,
studený vietor do očí sľahá,
prvé kvapky dažďa stekajú mi po hlave,
krkavce sledujú už vraha

Nebeská zloba rýchlo blíži sa
utekám k veľkému dubu,
človek ani nevie ako mýli sa-
vybral si najhoršiu dobu

Drsná kôra dážď ešte neochutnala,
chrbát tlačím proti nej,
ako matka vrúcne ma objala,
za všetko vďačím jej

Zelená lúka zlovestne duní,
stovky rokov spálil plameň,
žiadne srdce slzu nevyroní,
silný dub zmenil sa v náhrobný kameň

Noc

Po besnej búrke jasná je noc,
mesiac už získal späť svoju moc
Vnorila sa lúka do mliečnej hmly
lesné víly veselo hrajú svoje hry

Biele šaty v tanci sa vlnia
nočný vzduch ich vône plnia
Iba jedna kľačí v kruhu v nešťastí
iba jedna s ostatnými netančí

V rukách čierny čadič stíska,
posledná slza v tráve sa blýska
Po noci, keď usmeje sa slnko ranné,
ako sviežu rosu na steblách ju nájde...