Od čias Durinovych prešlo veľa času,
A všetky svetlá raz pohasnú.
Kedysi mocná ríša veľká,
Trpaslíkmi obývaná,
Teraz leží v kuse celku,
Mŕtva temná a schátraná.

Nebývali časy také,
Temnota sa črtá v ďiaľke.
Siene veľké z mramoru podo zemou stáli,
Zatiaľ čo si ohyzdi cestu k nim rúbali.

Nie je to však pliaga táto,
Čo mocnú, veľkú Durinovu ríšu zničila.
Bol to mithril a nie zlato,
Dodnes mu tam stojí mohyla.

Trpaslíci neustále kopali,
na výstrahy múdrych vôbec nedbali.
Až raz v honbe za Mithrilom urobili veľký zlom,
Vypustili Balroga čo ríšu zičil do roka.

Spoločenstvo neoblomné,
Cez Moriu pochoduje,
Hoc pomaly však napreduje,
Poslanie má „skromné“.

V ohni hory Orodruinu,
Zničiť prsteň najvačší,
Z Barad-Duru spraviť ruinu,
Temno zničiť naveky.

Čarodejník menom Gandalf,
Spoločenstvu rozkazuje,
Chybu spravil Pútnik Bral,
V hĺbke k boju sa schyľuje.

Jedna cesta vonku vedie,
Po tej ceste uháňajú,
Temná moc si plány pradie,
Vpred k lávke do Khazad-Dumu.

Balrog démon dávnych čias,
Na spoločenstvo útočí,
Nikdy by mu nenapadlo,
Že Gandalf mu pozrie do očí.

„Ustúp démon čias starých!
Vládnem ohňom Arnoru,
Temnota ti nepomôže,
Moje plány nezmaríš!“

Dlhý súboj nerovný,
Gandalf s temným vedie,
Jedna chyba zhorí v ohni,
Čo temnému z tlamy vedie.

Gandalf kúzlo mocné rečie,
Lávka pod ním praská,
Nepomohli by mu laná,
Zachytil by sa zťažka.

Balrog letí v hlbiny,
Trpaslíčieho dolu,
V hĺbky tohto Khazad-Dumu,
Gandalf spadol dolu.

Prepadol sa do temnoty,
Z tej sa už viac nevráti.
„Priatelia utekajte,
nádej sa mi nestratí.'

Poslanie je ohrozené,
Teraz visí na vlásku,
Musia odísť z tejt zeme,
A zabudnúť na lávku.

Ťažko bolo s Gandalfom,
Ťažšie bude bez neho,
Padol v hĺbku s odvahou,
Smer Lórien ku Elfom