Báseň zverejnená 13.08.2004, autor: Aragornol (aragornol[zavinac]uo.sk)
Pod povrchom duše
je srdce sklamané,
bolesti je čiernej napospas vydané.
Čierna myšlienka tiahne sa nocou,
spolu so štipkou strachu,
Ona opája sa mocou,
ženie ho čoraz viac ku krachu.
Posledným dychom,
dychom čo znamená preňho toľko,
dáva mu zbohom,
vediac bolesti mu spôsobí koľko.
Nepýta sa prečo to spravila,
to už dávno zodpovedala,
poslednú nádej v ňom zabila
a tým mu odpovedala.
Jej slová sú ako dýky,
činy ako meč.
Čierna myšlienka tiahne sa nocou
a uteká preč.