Báseň zverejnená 04.09.2004, autor: Allassa (tripalka[zavinac]centrum.cz)
Keď súmrak lezie po krajine,
do tmy sa vôkol všetko zavinie.
Spoza oblaku vylezie brat mesiac,
teraz v plnom šate,po oblohe letiac.
Sestry hviezdy zasvietia,
oblohu svojím svetlom presvietia.
V tej mesačným svetlom zaliatej krajine
smutno ktosi kráča po nočnej planine.
Príde k vŕšku, pod ním rieka,
sadne naň a ticho zanarieka:
„Kdes ty hviezda môjho srdca,
láska k tebe mi dušu rúca“.
Odpoveďou je mu ticho hviezd,
ani vtáky nezapípajú zo svojich hniezd.
„Ty, hviezda moja, krásna si,
či je ti dobre v hrobe, v ktorom ticho si?“
Tak blízko Bohom kráča Líška,
Rys na zemi za ňou plače do tíška.
Nedávno ju sem chcel doviesť,
avšak jej nesmrteľná duša už je v moci hviezd.