Draci to nemajú ľahké,
nezastavia slzy nešťastných princezien,
čakajúcich na neschopných rytierov,
ktorí nemajú dosť odvahy,
aby sa pozreli drakovi do očí,
len tasia meč a napínajú tetivu...

Raz, raz som stretol dievča,
čo poznalo moju cenu,
cenu dračej lásky.
Ona vedela, že nemôže zostať.
V rozprávke nie.
A keď opäť niekto tasil proti mne, odišla s ním.
Zostala mi len vôňa jazmínu,
a jemu sláva ako náhrada za noci,
ktoré ona preplakala dračími slzami.