Noc sa zniesla na krídlach,
zašelestil vták,
a v bolestiach, mukách,
zomrel úbožiak.

Zniesli sa tak tíško,
nenápadne v tme,
boli pri nás blízko,
ako dotyk pier.

Smrť šepkala slová,
nepočul ich nik,
vyvraždili znova,
mesto bezbožných.

Krutosť je ich meno,
strach a zloba z nich,
vychádzajú nemo,
neprežil to nik.

Pochovajme telá,
a zhasnime ohne,
nie je toho veľa,
čo tu vidno vo dne.

Pomstia sa však za nás,
druhovia tu v boji,
ktorí premeškali,
prelievanie krvi.

Pomsta bude sladká,
ako medovina,
smrtka bude ľahká,
zasype ju hlina.

Smrť sa už zakráda,
ďalšími mestami,
zasiahla nás zrada,
na sklonkoch prípravy...