Posledná slzička za dnešným slnkom, dňom,
posledný pohľad privretým, zahmleným oblokom.
Kradmé nazretie do domu bocianej rodiny
a pozor, veď dvanástu už odbíjajú nočné hodiny.
Privrieš oči, zložíš líce na vankúš,
riasami pohladíš nežnú obliečku.
Pomalý spánok rozdúcha v mysli tanec múz,
do radu za mostom prirátaš poslednú ovečku.
A vtedy príde tá zázračná chvíľa
keď pre myšlienky prestane existovať kilometer, míľa
a ženú sa za sebou ako nespútané kone,
rozľahnú sa dušou jak ozvena na kostolnom zvone.
Vtedy si myslíš, že ešte bdieš, veď cítiš sám seba,
no to už iba sen tichučko pohltil plamene letného neba.

P	U	S	Š	P	S	N
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30