Na stole tancuje jantár zo sviečok,
Aj v bránach do duší, pod ochranou viečok
Tak ľudských, krásnych, kvitnúcich, žiaducich
Tak smutných, krehkých, kričiacich, plačúcich...

Do dlaní sa nám vpisujú cestičky večera
Ako myšlienky na nás, na dnes a na včera
Na ktoré budem pozajtra spomínať
Snažiť sa zabudnúť, dýchať a nesnívať...
...
Vtom otvorím oči – vonku je deň...
Spomienka? Myšlienka? Kliatba či Sen?!