Si túžba, ku ktorej upínam svoj zrak
Si hladina, na ktorej kolíše sa mrak
Si raz dobro a raz zlo, ale nie pre všetkých
Si  aj reťaz, tá, čo spraví z ľudí blízkych poddaných
Čierny silný magnet, ktorý ťahá k sebe zlosť
Odpudzuje pokoj, rúca vystavaný most

Som hviezda, čo spadla k tebe z neba
Ktorú naučil si, ako ostatných sa nebáť
Som viera, bolesť, strach a smútok
Nemožnosť, nebytie, opakovaný skutok

Vychádzaš večer, no ráno ťa už nieto
Odfúkne ťa spánok, neobíde vietor
Som s tebou, a aj tak veľmi ďaleko
Byť spolu, zavrieť za nami veko

Len jedno, dve dejstvá, kým opona spadne
Kým sa neocitnem dolu, úplne na dne
Kde krídlo ma zdvihnúť už nedokáže
Kde bahno nepredpovedá prítomnosť kaluže
Odkiaľ sa nadobro nevyhrabem už
Keď stretne ma nejaký konvenčný muž..

A ja zmením svoju tvár, ducha i telo
Už len spomienky, to zostane, čo vtedy bolo...