Slučka osudu

Poviedka zverejnená 29.03.2004, autor: ZRudi (hein1[zavinac]post.sk)

         Ležal na ulici v špinavej mláke plnej krvi a dažďovej vody po včerajšej búrke. Krv stekala po obočí a schla na tvári. Meč ležal zlomený vedľa tela. Jasne zelené pravé oko hľadelo na zatiahnutú oblohu z ktorej sa spúšťala nová spŕška. Nový začiatok. Dážď ktorý zmýva hrôzy včerajšej noci. Dážď ktorý dáva život.
        Muž ležiaci v mláke pomaly pohol krvou zlepeným ľavým viečkom. Dážď silnel a silnel. Hasil ohne, ktorými horela celá dedina. Hasil tlejúce zbytky tiel. Umýval zablátené, skrvavené telá dedinčanov. Zmýval krv zo stien a kamennej cesty. Z mečov, šabiel, vidiel a sekier.
        Padal na dedinu ukrytú v doline medzi hustými Hraničnými lesmi, za ktorými začínala Planina.

        Boli dvaja, spomínal Gwen Nôžka, keď o tridsať rokov neskôr pil pivo v Len Cryn
        na brehu Loc Morod, Jazera Spánku. Dvaja jazdci oblečení v dlhých plášťoch, kedysi zelených, a jazdeckých legínach elfskej výroby. Áno, skutočne vyzerali ako elfovia z Lesov. My sme v dedine nikdy nehostili elfa. Nie žeby elfovia s ľuďmi nebývali, veď práve s jedným popíjam, ale naša dedina bola na konci sveta.
        Za oknami sa zablyslo. Rovnako ako vtedy. Ach, ale to bolo dávno. Tak dávno a predsa tá hrôza pretrváva.
        Gwen Nôžka, hobit, vinár štvrtej generácie vinárov Nôžkovcov, sa po vydedení rodičmi pre nedovolený sobáš odsťahoval do pohraničia a s Ester založili svoju vlastnú vinicu pri Duši. Duša bola pokojná dedinka a pokiaľ Ester nezahynula pri nájazde potkanov z Planiny, Gwen Hraničné lesy a Dušu miloval. A neverí, že zlo priviedli do Duše tí jazdci. Bol to iba prirodzený beh vecí. Zlo by prišlo tak, či tak. A nakoniec, nebyť tých jazdcov, nik by neprežil. Ani on, ani nik iný.
        Jedným uchom počúvajúc hádku D`ersta a Tima Jablčnéjho o kvalite vína, pokračoval v spomienkach.
        Prišli na krásnych, čiernych koňoch. Prichádzali akoby z diaľky, z prašnej Planiny. Cestovali dlho a zďaleka, no kone ani jazdci nevyzerali unavene. Kľudným krokom prechádzali dedinou, hľadajúc kováča. Nakoniec im poradilo dievča. Frankova Iris. Úbohé dievča, ani ono neprežilo.
        Zastali pred kovárňou. Starý Kameň, ktorý roky slúžil u kráľovských kušovníkov, vyšiel pred dvere. Pozrel na jazdcov a zložil z rúk dvojitú kušu.
        Zosadli a tak divne sa zadívali na Kameňa, na jeho dom, na dedinu. Hľadeli smutnými, takmer prázdnymi pohľadmi. Pohľadmi vrahov, bitkárov a potulných hrdinov. Najskôr boli všetkým, zamyslel sa Gwen. A ničím...

        Vonku sa znova zablyslo. Na okno z farebného skla dopadli prvé kvapky. Stmievalo sa a krčma praskala vo švíkoch. Vrzli pánty a Tim zakričal: 'Slučka osudu!' Myslel tým návrat starého štamgastu Armanda Rybára.
        Gwena zamrazilo. Rovnaký večer ako pred tridsiatimi rokmi. Áno, vyzerá rovnako. Čo to vravel Tim? Slučka osudu?! Tá elfská legenda? Ale fuj. Si somár, toto je veľké mesto. Tu ťa démoni, temné postavy a tiene hľadať nebudú. Tu si v bezpečí. Nestresuj zbytočne.
        Upil z piva a nachvíľu sa započúval do rozhovoru.
        'Ja som za vodou. Žijem si dobre. Môj sad vynáša a na jar chcem poslať syna aj s nákladom na západ. Preč od hraníc. Do civilizácie. Aby sa tam priučil obchodu a jednaniu s ľuďmi. Má niečo našetrené, takže si bude dobre žiť,' chválil sa Tim.
        'Ak chceš, môžem mu dať zopár kontaktov na svojich priateľov,' ponúkol D`erst. V krbe zaprašťalo drevo a Gwen sa strhol.
        'Čo je Gwen? Stále sa bojíš? Pre bohov, mal by si niekam zájsť. Niekam ďaleko,' Tim zodvihol korbeľ piva a štrngol si s Gwenom.
        'Na jar. S tvojim synom. Pomôžem mu. Viem sa obstojne biť a kuša je môj priateľ.'
        'Ako myslíš. Duncan je mladý a neskúsený. Ďakujem.'
        Gwen kývol, že to nestojí za reč. Začuli kone.
        Sakra, Slučka osudu. Ja to viem. Celých tridsať rokov nato čakám. Až si ma tiene minulosti nájdu. Až nebudem mať šancu ujsť. Ale budem slobodný. Volný. Už ma nikdy nebudú prenasledovať. Už budem kľudný. Áno. Nádhera. Koniec.
        Vstal. Poťažkal svoj krátky meč z ďalekého západu, zmenšeninu takého, aký mali dvaja jazdci, kývol na Armanda a barmana, pozdravil D`ersta a Tima Jablčnéjho. A spomínal.
        
        Bol večer. Celá dedina sa schovávala pred búrkou doma, len zopár osamelých duší ostalo u Bena. V jeho čistej, lacnej krčme. V rohu sedeli dvaja jazdci. V tichosti a samote popíjali pivo, akiste neprekvapení nedostatkom odvážlivcov. Odvážlivcov na rozhovor. Každý z miestnych radšej pozeral do vlastného piva, než by mal vstať a ísť sa s nimi porozprávať.
        Vyšší, a určite krajší, bol polelf s vlasmi vzadu dlhými a na vrcholku hlavy vztýčenými a rozložitou ľudskou tvárou. Elfie mal iba rovné vlasy a špicaté uši. A oči. Zelené oči s pohľadom, ktorý učaruje.
        Druhý bol, aj nebol človek. Bol totiž zaklínač. Chudý, nevysoký a zbrázdený jazvami.
        Krátke slamené vlasy mu rovnako ako polelfovi, stáli dohora. Akiste medvedí loj, skonštatoval Gwen. Obaja boli dostatočne zvláštni, aby si k nim nikto nesadol.
        Trocha nervózne sledovali dvere a okná. A krb...
        Gwen sa striasol a mimovoľne pozrel na krb pri dverách okolo ktorého práve kráčal.

        Tým starým krbom to všetko začalo, uvedomil si s jemným mrazením v chrbte. Vleteli dnu tiene. Okrídlené tiene, ktoré prišli na svet niekde veľmi, veľmi ďaleko. Niekde, kde temno vládne nad svetlom. Kde svetlo už prehralo.
        Razom bola celá krčma na nohách. Zaklínač tasil meč a rozsekol najbližší tieň čepeľou z mesačného kameňa. Polelf bleskurýchle siahol k opasku. Nad stôl vytiahol modrastý flakónik a vypil ho. Zelené oči zalialo neprirodzené svetlo.
        Bleskurýchly zaklínač stihol zabiť všetky tiene, no z ľudí v krčme prežil len Gwen a Ben. Tiene vysali život už aj pri letmom dotyku.
        Zvuky boja a krik strachu. Niečo explodovalo. Úplne nový zvuk v tomto bohmi zabudnutom kúsku sveta.
        Gwen na nič nečakal a vzal svoje malé nohy na ramená. Vyskočil oknom a rozbehol sa do noci. Nad hlavou mu lietali démoni so zakrivenými šabľami. Naháňali dedinčanov. Za ním utekali zaklínač s polelfom. Obaja mávali nádhernými, mierne zahnutými mečmi s kruhovou záštitou.
        Kam sa pohol, obaja ho nasledovali a chránili pred útočiacimi démonmi. Dedina po suchej jeseni vzbĺkla ako slama a ani dážď nemal dostatok síl ju zahasiť. Nepochybne to bol magický požiar. Gwenova tunika premočená dažďom sa lepila na spotený chrbát. Panický pohľad strachu. Šialený strach. Tma a démoni všade naokolo. Iba dva meče neznámych ochrancov. Zbláznim sa! Zbláznim sa! Srdce buší ako o závod. Možno plačem. Šialený strach. Šialená bolesť...
        Hrozne zajačal a nohami napred sa vzniesol k oblohe. Ostré pazúre mu preťali kožu na lýtku. Vzápätí spadol na zem. Prikrylo ho niečo ťažké, hladké, teplé a mokré. Zo všetkých síl striasol zo seba mŕtvolu. Nedbajúc na bolesť v nohe znova bežal. Šialenstvo so strachom dokonale zatemnili Gwenov mozog.
        Ani nevedel, kedy utiekol z pekla horiacej Duše. Ani kde ostali zaklínač a polelf. Zrazu stál až po kolená v studenom potoku štyri míľe za Dušou. Chladná voda ho ukľudnila. No prežitá hrôza mu ďalšie tri desaťročia nedala zabudnúť.

        Keď otváral dvere a zazrel práve vchádzajúcu dvojicu, napadli ho Timove slová: Slučka osudu.
        Vysoký polelf sa usmial. Zaklínač skrivil ústa. Ich kone boli unavené cvalom. Gwen zalapal po dychu.
        'Deja-vu?!?'
        'Ahoj hobit. Tak sa mi zdá, že ťa poznám.'
        Polelf mal príjemný hlas. Vrátil Gwenovi odvahu. No len na krátko. Za okamih niečo šustlo v komíne a hviezdami posiatu oblohu zakryli tiene.

        Za nimi horelo mesto. Ale to ich netrápilo. Rozjarení halucinogénnymi účinkami magických elixírov, vzrušení z boja a strachu, sa objímali a podopierali.
        Všetci traja. Hobit Gwen, polelf Raaid, zaklínač Khoen.

        25.10.01

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD