Posteľ zaliata teplým svetlom sviečok,
v nej ležíme ty a ja.
Pozeráš sa na mňa spod privretých viečok,
čakáš na sny, čo odnášajú do raja.

Už vieš, že v snoch je všetko možné,
čakáš iba na to, kedy priletia,
sú živé a čarovné, iba občas hrozné.
Čakáš na ich teplé zovretia.

Na krídlach noci letíš skrz zelené nebo,
prstami skúmaš fialový slnka žiar.
Zatiaľ ja ti bozkám viečka, len tak, lebo.
Zatiaľ pohladením odháňam od teba mračná chmár.

Ty z okna veže pozoruješ jednorožca divý beh.
Ty spod koreňa stromu obdivuješ hviezdy jas.
Ja chránim spánok tvoj, som tvoj pevný breh.
Odháňam strašidlá, ako predtým, tak znova a zas.

Ty sa plavíš na vlnách oceánov modrých.
Ty bozkávaš mesiac na chladnú tvár.
A ja ťa chránim, nechcem spánok, oddych.
A ja chránim spánok tvoj, chránim pod viečkami očí pár.

A tak príde ráno, zo sviec iba rozliaty vosk.
Slnko ťa pohladením jemne prebudí.
A tak príde ráno ako od milenca bozk.
A svetlo a jas zlé myšlienky zapudí...