Prečo padá vodopád
a vietor len veje?
Prečo láska bolí
a osud sa smeje?

Prečo slnko zapadá?
Prečo oči smútia?
Prečo krídla lámu sa
a padajú bez hnutia?

Prečo stále mlčíš
a slnko je zastreté?
Prečo ležíš v zime
a oči máš stále zavreté?

Prečo ticho krvácam
len do Tvojich snov?
Tvoju dušu preklínam,
keď nemôžem byť s ňou?

Dnes som navždy prekliaty,
slnko dávno zapadlo,
a presiedčam seba sám,
že mi srdce do siete lásky nepadlo...

Nechcem už chcieť
sa modliť ku Tebe
a nachádzať vlastné
slzy nadránom nasebe...

Ukladám sa k spánku,
skôr než ma Ty odsúdiš...
...modlím sa len potichu...
...a snívam, že ma prebudíš...