Pri páde do hlbín, pri ceste niekam ďaleko,
vo chvíli ľútosti i šťastia.
Len myslím.

Žijem, dýcham, cítim.

Dotkni sa toho, čo udrie
na brány hradu,
do srdca zvonu,
na chladnú skalu.
Sťa úder hromu.

Drž vnútri výdych, pusti von silu.
Vyleť vyššie k samému nebu, len mávaj.
Máš čierne krídla,
zvláštny úsmev a iskru v očiach?

Prosím, zlep moje srdce,
nech vír fantázie tečie.

Vo fatamorgáne,
či v mestskej fontáne,
vo vode i ohni a úplne všade.

Iskrivé vábenie splýva v horúčke,
aby dračie princezné zbadali slnko
pri tanci na spálenom páperí.

Choď len tam a nájdi to, čo potrebuje tvoju tmu.
Nech svetlo nezatieni tvoju túžbu.

A v šialenej fantázii sna zatlieskam,
volajúc tvoje meno do prázdnoty,
lebo hviezdy už spia a krídla šelestia
snažiac sa nájsť krásu tej samoty.

Ktorú zdieľame spolu.