Originálny článok nájdete tu
Väčšina Voonlarčanov sa obáva a podriaďuje kňažstvu Cyrica a niektorí dokonca nazerajú na uctievanie Temného slnka ako na cestu k moci. Aj tak však majú hrozný zvyk hovoriť o Pánovi troch korún ako o „Lordovi Baneovi“. Klebety (ktoré si rýchlo nájdu cestu do uší Cyricových služobníkov) obsahujú spomienky na „dobré staré temné časy“ keď Baneovci v službách Ruky temného pána, ako bol v tom čase chrám známy, „naozaj vedeli ako byť správnymi tyranmi... nie nemotorné beštie, ako táto banda.“
Tieto reči sú však tak výstižné, ako aj nevyhnuteľné, kedže ich vytvára arogancia pána Pretvoreného temného božstva, ktorý otvorene opovrhuje ľudom Voonlaru a vyjadruje sa o ňom len ako o „zberbe“, alebo, na odlíšenie od inej zberby, „miestna špina“. Temný patriarcha Gormstadd Znovupozdvihnutý, v rovnakom čase ako rozhadzuje podobne nelichotivé oslovenia, vyžaduje aby jeho oslovovali „Najobávanejší svätý“.
Zákonne zlý ľudský kňaz, ktorý sa vypracoval na hlavu Ruky temného pána po mŕtvolách svojich zradených nadriadených, Gormstadd je svalnatý muž s malou, úzkou tvárou a dvomi ako kremeň tvrdými očami. Má husté hnedé vlasy, hnedé oči také temné, že sa zdajú čierne a hrubé obočie, ktoré tvorí zlú čiaru cez tvár hlavne keď je stiahnutá hnevom.
Nemajúc žiaden problém s drsnými bitkami s cudzincami, natiahnutým drôtom a následnou „nehodou“ pri páde z vysokého schodiska, ani s falošnými klebetami či podstrčenými listami obviňujúcimi sokov, Gormstadd má aj mnohé iné zvláštne záľuby. Má rád svoje vína (ambiciózni rivali nech sú varovaní, že mnohé jedy vie rozoznať podľa chuti a na väčšinu z nich si postupne malými dávkami vybudoval imunitu). Tiež obľubuje politiku svojej novej viery zahŕňajúcu vážne a oduševnené jednanie a podvody, rovnako ako pocit moci keď chodí medzi ľudom, ktorý sa príliš bojí na to aby proti nemu čo i len zodvihol ruku a to ani keď je vyburcovaný.
Gormstadd má veľmi dobrú pamäť na chute, pachy a tváre, ale hroznú pri menách, dátumoch, sumách a zneniach dohôd – zo všetkého má odložené kópie a neverí žiadnemu pisárovi, ani asistentovi. Taktiež sa obzerá po silnej žene a sníva o založení rodu bojovníčok, ktoré by šírili slávu Temného slnka a získali mu priazeň v očiach Cyrica, za ktorú by ako verný služobník získal nesmrteľnosť a moc. Zatiaľ však Gormstadd nenašiel vhodnú spoločníčku, ktorá by pristúpila na jeho ponuku... a pochybuje, že by nedobrovoľná manželka uspokojila Temné slnko.
Zatiaľ, kým jeho oko nespočinie na tej pravej, Gormstadd na vyplnenie dní necháva priechod krutosti na tých, čo sa nemôžu brániť, vychutnávajúc víno a získava ďalšie bohatstvo, rozširujúc strach a temný vplyv chrámu a špehujúc susedných pánov a konkurujúcich cyriciáncov. Ukradne každé bohatstvo a cenný tovar, o ktorom si myslí, že ho dokáže odniesť (celé vozy zmizli z táborov v dosahu chrámu) a skúsi každú zbabelosť, ktorú môže hodiť na iného.