Elminster hovorí 17: Kde sa zastaviť
Originálny článok nájdete tu.
Napriek tieňu Temného Slnka, ktorý leží nad väčšinou Voonlaru, v súčasnosti populácia rastie a prosperuje – vďaka ľuďom utekajúcim od problémov v Zhentil Keep a tvrdému právu ktoré povstalo v Hillsfare. Množstvo obchodu s baňami severne od Moonsea sa presunulo z malých panstiev v okolí Zhentil Keep na miesta ďalej od orčích nájazdov a lúpeživých potvor – a Voonlar bol jedným z nich. Dočasný kolaps zhentských cestných hliadok a opadnutie miestnych sporov so silami z Hillsfaru ešte viac podporil pozemný obchod, keďže boli obchodníci povzbudení posielať svoj tovar v menších a častejších karavánach.
To na oplátku viedlo k nárastu rozsahu, množstva a služieb Voonlarských hostincov, ktoré už predtým boli, z väčšej časti, „to najlepšie čo možno očakávať na vidieku“, ako povedal všeobecne známy cestovateľ Volothamp Geddarm.
Ako doplnok k domom ponúkaným na prenájom a penziónom (domy Rhingalla a Matky Tarsety, oba schátralé, staré sídla dlho používané sezónne cestujúcimi zberačmi a farmárskymi robotníkmi, a teraz v rokoch úpadku, ak nebudú prestavané), Voonlar môže ponúknuť cestovateľom nie menej ako päť hostincov.
Lietajúci jeleň (Dobrý/Drahý)
Najnovší z Voonlarských hostincov, táto dvojpodlažná, stodolovitá budova (z poľných kameňov a proti ohňu okúzleného dreva) stojí na Blarun´s Lane, severne od Runstal´s Ride, nie ďaleko na sever od pekárne.Vlastnený a riadený Hlarvo Dluthreeom, Lietajúci jeleň sa dá ľahko nájsť kvôli veľkému „útočiacemu okrídlenému jeleňovi“, vyrezanému a namaľovanému na štíte, ktorý visí medzi tromi búrkovými lampami nad kruhovým vstupom do hostinca. Jeho meno pochádza z dávnej bodavej poznámky Hlarvovej malej a večne ustaranej ženy Valladonry, ktorá povedala svojmu manželovi, že nepredpokladá, že by sa vzdal stolárstva a nasledoval svoj sen otvoriť si hostinec o nič skôr, ako sa jelene naučia lietať.
Jeleň slúži bohatým cestovateľom, ktorí vyžadujú ticho a súkromie. Neponúka výčap ani spoločnú jedáleň, ale radu spojených miestností, každú oddelenú od ostatných plátenými stenami, alebo služobnými schodmi. Na požiadanie každý hosť dostane na izbu z krátkej ponuky vynikajúcich teplých večerí a Jeleň má okrem murovanej hlavnej budovy so stajňami najvyššej kvality a krytej úschovne so strážou pre vozy aj dva osamelé „altánky“ v zadných rohoch oploteného dvora (zakryté viničom a s dláždenou podlahou, na ktorej sú rozmiestnené lavice, stoly a gauče), to všetko pre hostí. V meste sa povráva, že Valladonra, veľká krásavica a beznádejná romantička, dúfala, že tieto altánky budú využívať dvojice v romantickej samote a vytvorila rezervačný systém, aby zaistila ich súkromie – ale namiesto toho sa altánky stali dočasnými úradmi pre pútnikov túžiacich prejednať svoje obchody v súkromí.
Sembijský obchodník Taglinder zo Selgauntu ohodnotil Jeleňa ako „jednoduchý ale čistý, so starostlivým a pozorným personálom“. Nábytok a zariadenie sú skôr premyslené a hojné než ozdobné a luxusné a každý apartmán má vlastnú vaňu s prívodom aromatizovanej vody. Ceny sa pohybujú medzi 3 a 5 zlatkami za noc podľa veľkosti izby a výhľadu (väčšina má balkón) vrátane jedla. Stajne robia ďalších 5 strieborniakov za zviera a noc a použitie altánku stojí 1 zlatku za poldeň, alebo 4 strieborniaky za štvrťdeň.
Typická strava u Jeleňa pozostáva z polievky, dvoch hlavných jedál (teplých alebo studených, podľa sezóny), horúcich rožkov s bylinkovým maslom a taniera pálivej omáčky a podľa hosťovho priania štyroch či piatich pív a šiestich alebo siedmich vín.
Hlavným chodom môže byť pečený diviak s čerstvou pažítkou; zemiaková kaša s opečenou a nakrájanou jahňacinou, cibuľa, cesnak a petržlen; údený moriak a býčie jazyky (údené, ostro korenené konské mäso a prepelice zapečené do koláča) ponúkané s výberom citrónových čatní a nakladaných úhorov, ústric a malých rybiek; okorenená zmes ovsenej kaše, pepru a hovädziny; alebo niečo sezónne a špeciálne (ako na masle smažená, strieborná plutva z Moonsea, keď do mesta príde voz obchodníka s rybami).
Polievky zvyknú byť z pórového a zemiakového krému; hríbov a mandlí; breek (divoké cibuľky, reďkovky, ostré korenia a varená hovädzina – z ktorej sú kopytá, vnútornosti a podobne odstránené ešte pred podávaním); lesný list (bobule a chutné korienky a listy); divoké vtáctvo (dusené na jačmeni a lahodné, ale všeobecne pokladané za spôsob využitia starých sliepok a chytených myší). Keď pracuje v kuchyni druhý kuchár, tučný a veselý Mareeka, polievky sú vždy podávané vo vydlabaných bochníkoch, zabezpečených proti pretekaniu hrubou vrstvou roztopeného syru na vnútornej strane.
Jedlá sa podávajú na drevených táckach prikrytých veľkými kovovými prikrývkami; hostia môžu kedykoľvek privolať obsluhu, aby prikrývky odniesli, alebo priniesli späť. Porcie sú malé, ale hostia sú povzbudzovaní zvoniť si pre prídavky vďaka čomu je jedlo vždy čerstvé.
Partneri
