Elminster hovorí 17: Kde sa zastaviť

Článok zverejnený 31.07.2006, autor: Twoflower (matusfekete[zavinac]centrum.cz)

Originálny článok nájdete tu.

Napriek tieňu Temného Slnka, ktorý leží nad väčšinou Voonlaru, v súčasnosti populácia rastie a prosperuje – vďaka ľuďom utekajúcim od problémov v Zhentil Keep a tvrdému právu ktoré povstalo v Hillsfare. Množstvo obchodu s baňami severne od Moonsea sa presunulo z malých panstiev v okolí Zhentil Keep na miesta ďalej od orčích nájazdov a lúpeživých potvor – a Voonlar bol jedným z nich. Dočasný kolaps zhentských cestných hliadok a opadnutie miestnych sporov so silami z Hillsfaru ešte viac podporil pozemný obchod, keďže boli obchodníci povzbudení posielať svoj tovar v menších a častejších karavánach.

To na oplátku viedlo k nárastu rozsahu, množstva a služieb Voonlarských hostincov, ktoré už predtým boli, z väčšej časti, „to najlepšie čo možno očakávať na vidieku“, ako povedal všeobecne známy cestovateľ Volothamp Geddarm.

Ako doplnok k domom ponúkaným na prenájom a penziónom (domy Rhingalla a Matky Tarsety, oba schátralé, staré sídla dlho používané sezónne cestujúcimi zberačmi a farmárskymi robotníkmi, a teraz v rokoch úpadku, ak nebudú prestavané), Voonlar môže ponúknuť cestovateľom nie menej ako päť hostincov.

Lietajúci jeleň (Dobrý/Drahý)

Najnovší z Voonlarských hostincov, táto dvojpodlažná, stodolovitá budova (z poľných kameňov a proti ohňu okúzleného dreva) stojí na Blarun´s Lane, severne od Runstal´s Ride, nie ďaleko na sever od pekárne.

Vlastnený a riadený Hlarvo Dluthreeom, Lietajúci jeleň sa dá ľahko nájsť kvôli veľkému „útočiacemu okrídlenému jeleňovi“, vyrezanému a namaľovanému na štíte, ktorý visí medzi tromi búrkovými lampami nad kruhovým vstupom do hostinca. Jeho meno pochádza z dávnej bodavej poznámky Hlarvovej malej a večne ustaranej ženy Valladonry, ktorá povedala svojmu manželovi, že nepredpokladá, že by sa vzdal stolárstva a nasledoval svoj sen otvoriť si hostinec o nič skôr, ako sa jelene naučia lietať.

Jeleň slúži bohatým cestovateľom, ktorí vyžadujú ticho a súkromie. Neponúka výčap ani spoločnú jedáleň, ale radu spojených miestností, každú oddelenú od ostatných plátenými stenami, alebo služobnými schodmi. Na požiadanie každý hosť dostane na izbu z krátkej ponuky vynikajúcich teplých večerí a Jeleň má okrem murovanej hlavnej budovy so stajňami najvyššej kvality a krytej úschovne so strážou pre vozy aj dva osamelé „altánky“ v zadných rohoch oploteného dvora (zakryté viničom a s dláždenou podlahou, na ktorej sú rozmiestnené lavice, stoly a gauče), to všetko pre hostí. V meste sa povráva, že Valladonra, veľká krásavica a beznádejná romantička, dúfala, že tieto altánky budú využívať dvojice v romantickej samote a vytvorila rezervačný systém, aby zaistila ich súkromie – ale namiesto toho sa altánky stali dočasnými úradmi pre pútnikov túžiacich prejednať svoje obchody v súkromí.

Sembijský obchodník Taglinder zo Selgauntu ohodnotil Jeleňa ako „jednoduchý ale čistý, so starostlivým a pozorným personálom“. Nábytok a zariadenie sú skôr premyslené a hojné než ozdobné a luxusné a každý apartmán má vlastnú vaňu s prívodom aromatizovanej vody. Ceny sa pohybujú medzi 3 a 5 zlatkami za noc podľa veľkosti izby a výhľadu (väčšina má balkón) vrátane jedla. Stajne robia ďalších 5 strieborniakov za zviera a noc a použitie altánku stojí 1 zlatku za poldeň, alebo 4 strieborniaky za štvrťdeň.

Typická strava u Jeleňa pozostáva z polievky, dvoch hlavných jedál (teplých alebo studených, podľa sezóny), horúcich rožkov s bylinkovým maslom a taniera pálivej omáčky a podľa hosťovho priania štyroch či piatich pív a šiestich alebo siedmich vín.

Hlavným chodom môže byť pečený diviak s čerstvou pažítkou; zemiaková kaša s opečenou a nakrájanou jahňacinou, cibuľa, cesnak a petržlen; údený moriak a býčie jazyky (údené, ostro korenené konské mäso a prepelice zapečené do koláča) ponúkané s výberom citrónových čatní a nakladaných úhorov, ústric a malých rybiek; okorenená zmes ovsenej kaše, pepru a hovädziny; alebo niečo sezónne a špeciálne (ako na masle smažená, strieborná plutva z Moonsea, keď do mesta príde voz obchodníka s rybami).

Polievky zvyknú byť z pórového a zemiakového krému; hríbov a mandlí; breek (divoké cibuľky, reďkovky, ostré korenia a varená hovädzina – z ktorej sú kopytá, vnútornosti a podobne odstránené ešte pred podávaním); lesný list (bobule a chutné korienky a listy); divoké vtáctvo (dusené na jačmeni a lahodné, ale všeobecne pokladané za spôsob využitia starých sliepok a chytených myší). Keď pracuje v kuchyni druhý kuchár, tučný a veselý Mareeka, polievky sú vždy podávané vo vydlabaných bochníkoch, zabezpečených proti pretekaniu hrubou vrstvou roztopeného syru na vnútornej strane.

Jedlá sa podávajú na drevených táckach prikrytých veľkými kovovými prikrývkami; hostia môžu kedykoľvek privolať obsluhu, aby prikrývky odniesli, alebo priniesli späť. Porcie sú malé, ale hostia sú povzbudzovaní zvoniť si pre prídavky vďaka čomu je jedlo vždy čerstvé.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

november 2018
PUSŠPSN
1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD