King Stephen: Vlci z Cally

Článok zverejnený 18.11.2004, autor: Dryden (Dryden[zavinac]seznam.cz)

No konečne! Po troch rokoch rokoch čakania vychádza piaty diel Kingovej ságy Temná Věž (v origináli The Dark Tower), ktorú on sám považuje za opus magnum svojho života. V októbri 2004 vyšla v USA posledná, siedma časť a tak dúfam, že sa v prijateľnom čase dostane aj ku nám, pretože tieto knihy fakt stoja za to.

Temnú vežu začal King písať ešte na vysokej škole. Opisoval tam putovanie Rolanda z Gileadu, posledného pištoľníka, za tajomnou Temnou vežou, miestom, kde sa prelínajú reality a ktoré je kľúčom ku všetkým svetom. Prvé úryvky čitateľov zaujali a aj preto sa King, hoci ešte sám nevedel, čo to tá Temná veža vlastne je, k prvým príbehom vrátil a rozpracoval ich.

Dej prvých štyroch kníh - Pistolník, Tři vyvolení, Pustiny, Čaroděj a sklo - prezrádzať nebudem, koniec koncov pre barbarov, ktorí by chceli čítať túto knihu bez znalosti tých predchádzajúcich je na začiatku zhrnutie. Poviem len toľko, že Roland na svojej ceste postupne priberá ďalších pútnikov z nášho sveta - bývalého feťáka Eddieho Deana, invalidnú schizofreničku Susannah, jedenásťročného chlapca Jakea a podivného jazvecopsa Ocha. Spoločne prechádzajú Stredosvetom (aj vám to niečo pripomína? – Annun, potmehúdsky) a čelia jeho viac či menej bizardným nástrahám.

Najväčšou devízou príbehu je asi prostredie, v ktorom sa odohráva - to, že King je skvelý rozprávač je bez debaty. Stredosvet je zvláštna krajina asi na úrovni nášho, ktorá kedysi dávno zažila nejakú strašnú, pravdepodobne nukleárnu katastrofu. Miestami ešte možno naraziť na pozostatky starodávnej techniky, ktorá občas funguje, častejšie však nie. Nad celým svetom sa vznáša neutešená atmosféra úpadku a rozkladu. Výborne to vystihuje tento úryvok ešte z Pustatín.

Stroje rachotili stále ďalej, ale nepočul pod tým zvukom hrubý podtón? Akési zúfalé dunenie pod tým hučaním ako arytmický tep chorého srdca? Pocit, že ten stroj, hoci omnoho prepracovanejší než ten v medveďovi, akosi vypadáva z rytmu?
„Všetko je tiché v chodbách mŕtvych,“ počul sa Eddie, ako šepká klesajúcim, slabnúcim hlasom. „Všetko je zabudnuté v kamenných chodbách mŕtvych. Pozri na komnaty, zrútené. Toto sú chodby mŕtvych, kde pavúky tkajú a obrazovky počítačov temnejú, jedna po druhej.“

Stredosvet sa na mnohých miestach prelína aj s naším svetom. Okrem toho je celá sága prešpikovaná odkazmi na iné Kingove diela a ďalšie knihy - v závere je dokonca spomenutý samotný King. Dej miestami pripomína postapokalyptický román, inde kovbojku s prímesou fantasy, najčastejšie však všetko dohromady. Napriek tomu do seba všetko hladko zapadá.

Vlci z Cally začínajú príchodom Rolandovho ka-tet do Calla Bryn Sturgisu, mestečka na okraji Stredosveta. Ďalej leží už len tmou zahalená Hromová tíšina. Miestni obyvatelia sa na nich obrátia s prosbou o pomoc - deti sa tu rodievajú po dvoch, každú generáciu však prídu záhadní Vlci z Hromovej tíšiny a jedno dieťa z každého páru súrodencov unesú. Deti vrátia po niekoľkých týždňoch ako retardovaných poloobrov. Miestni už nie sú ochotní Vlkov ďalej znášať a tak požiadajú Rolanda o pomoc. Roland ako pištoľník nemá inú možnosť ako povedať áno. Stretáva tu tiež otca Callahana, kňaza z Kingovej knihy Prekliatie Salemu. A tak ďalej, inšpirácia westernami je tu pomerne zrejmá, priznáva ju aj autor na konci knihy.
S touto líniou sa ešte prelína línia z New Yorku roku 1977, ktorá sa točí okolo záhadnej ruže, ktorá rastie na prázdnej stavebnej parcele uprostred mesta a má nejaké puto k Veži. Roland a jeho druhovia, ktorí sem dokážu prejsť, sa snažia chrániť ružu pred zničením, čo by vyvolalo totálny kolaps všetkého. Táto línia bude poriadne rozvinutá až v šiestej knihe.

King sa so svojimi hrdinami nekašle. Rolandovi, ktorému už predtým zmrzačil pravú ruku, teraz nadelil neliečiteľnú, rýchlo postupujúcu artritídu. Som si istý, že v poslednej knihe na tom bude tento pištoľník fakt mizerne. Susannah pre zmenu otehotnela s démonom a to, čo nosí v tele sa ju pravdepodobne okamžite po pôrode pokúsi zožrať. Okrem toho v nej tehotenstvo prebudilo ďalšiu z jej nevábnych osobností, ženu menom Mia - Matka. Hrdinovia sú pod neustálym tlakom, čo knihe veľmi pomáha.

Napriek tomu knihe musím vytknúť určitú rozvláčnosť, najmä v strednej časti. Knihe by vôbec neuškodilo osekanie tak o 50-100 strán, hlavne rozprávanie otca Callahana sa miestami trocha vlečie. S približujúcou sa finálnou bitkou sa všetko rapídne zlepšuje, posledných 200 strán zhltnete jedna radosť. Akurát prestrelka s Vlkmi by mohla byť pre zmenu trocha dlhšia.

Už to len nejako ukončiť, hmm... Napriek výčitkám je to jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítal. Nepoznám človeka, ktorému by sa Temná veža nepáčila. Ak vám teda nevadí trocha brutality a otvorený koniec, môžem Vlkov z Cally len odporučiť.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

máj 2018
PUSŠPSN
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD