Kroniky Narnie: Lev, šatník a čarodejnica

Článok zverejnený 07.01.2006, autor: Annun (hostinsky[zavinac]annun.sk)

Obloha je zamračená, vzduchom sa nesie hukot lietadiel a na Anglicko dopadajú bomby. Jedna za druhou rozbíjajú stavby i ľudské životy, vyrábajú trosky na všetkých úrovniach. V takomto prostredí vyrastá štvorica súrodencov Peter, Lucy, Edmond a Susan. Všetko sa skomplikuje ešte viac, keď ich evakuácia oddelí od milujúcej matky a oni sa ocitnú v dome záhadného profesora ďaleko na vidieku, večne napomínaní prísnou domácou pani, frustrovaní a unudení. Až do momentu, kým im stará, záhadná skriňa neposlúži ako brána do celkom iného sveta. Do sveta Narnie, kde sa odohráva pradávny boj medzi dobrom a zlom v ktorom majú práve oni zohrať hlavné roly...

Takto nejako sa začína pokus o filmové spracovanie známej knihy C. S. Lewisa, Kroniky Narnie. O niečo viac ako dva roky po poslednom filmovom Pánovi prsteňov sa na plátna kín dostáva ďalší epický fantasy film ohurujúci nádhernou výpravou, dokonalými špeciálnymi efektmi a príbehom od známeho a veľmi šikovného rozprávača.

A má problém. Má ich niekoľko.

Prvou a z môjho pohľadu najväčšou škvrnou na jeho tričku je akási nerozhodnosť v tom, pre koho je vlastne určený a koho chce osloviť. Príbeh, postavy aj rating jasne hovoria, že ide o vec pre mladšie publikum. Netrvá ale dlho a dedo Mráz bude detvákom s veselým úsmevom rozdávať zbrane, ktorými budú oni len o niečo neskôr mávať v jednej zo zrejme najvýpravnejších a značne násilných (aj keď bez kvapky krvi) bitiek od kedy Frodo zničil Prsteň. Podobný problém prežíva aj kresťanský „podmaz“ pôvodnej knihy a posolstvo sebaobetovania, ktoré pôvodne malo výchovne pôsobiť na našu mládež. To totiž veľmi rýchlo ustúpi do pozadia a prenechá miesto divokým naháňačkám s hovoriacimi vlkmi, bobrom v krúžkových košeliach a scénam obetovania za ktoré by sa nehanbil ani momentálne aktuálny King Kong.

Krátka odbočka: na film sa už od jeho vydania znáša kritika za príliš očividnú kresťanskú tematiku. Máme tam leva Aslana ako Ježiša, nechýba ani Judáš v podobe Edmonda, spomína sa Adam i Eva, objaví sa i dedo Mráz (aj keď asi by som mal skôr povedať Mikuláš) a ak ste pozorní, všimnete si „kópie“ nejednej zo scén z Biblie. Osobne musím ale povedať, že mi táto náboženská alegória nepripadala ani príliš očividná, ani príliš násilná a dokonca si myslím, že máloktorý priemerný detvák (také slovo neexistuje) vôbec postrehne, že je film aj o niečom inom ako o skrini plnej minotaurov s veľkými sekerami. Ale to už viď o odstavec vyššie.

Problémom druhým je herecké obsadenie. Na jednu stranu tu totiž objavíte novú detskú hviezdu v podobe Georgie Henley, ktorá stvárnila Lucy a bez ktorej by to naozaj nemalo žiadnu šťavu, no na druhú stranu predstavitelia všetkých troch ostatných detských hrdinov pôsobia priam hrozne a v nejednej scéne vám miesto úľaku či ľútosti pričarujú na tvár skôr úsmev. Mierne to ešte zachraňuje James McAvoy v roli fauna Tumnusa (scény s ním a Lucy patria k tomu najlepšiemu, čo vo filme z pohľadu hereckých výkonov uvidíte), no ten nedostal dostatok priestoru na to, aby sa naozaj prejavil naplno. Tilda Swinton ako Biela čarodejnica má taktiež svoje čaro, no kazí jej to jednak značne idiotský kostým a jednak veľmi plytko vykreslená postava, ktorá okrem chladných tvárí a občasného fackania malých detí vlastne nerobí nič moc zaujímavé.

Scenár zrejme neosloví náročnejšieho diváka, ale ak budeme Narniu chápať ako film pre mladšie publikum, nie je to až také zlé. Film síce v niektorých momentoch doslova vykráda Pána prsteňov (schovajme sa v diere pred Nazgulom) a zopár krát vás prekvapí nelogickosťou (v týchto kraťasoch sa mi určite skvelo bude behať po snehu!) či podivným zvratom (ale keď ja tak rada spím na mŕtvolách...), sú to ale všetko veci, ktoré sa dajú s trochou nadhľadu tolerovať.

A to je vlastne všetko. Ostáva už len spomenúť geniálnu hudbu, ktorá často zachráni aj inak úsmevné scény, vynikajúcu kameru a dokonalé digitálne efekty (v celom filme nehrá jediný živý lev a to i napriek tomu, že tam jeden digitálny pobehuje skoro polovicu filmu – a ani si to nevšimnete).

Kroniky Narnie nie sú zlý film. Sú len mierne nezaostrené v tom, čo vlastne chcú. Ak ale máte doma jedného, či viacerých malých trpaslíkov a radi by ste ich zobrali na film venovaný detskej fantázii (v ktorej, aby sme zase boli féroví, hrajú obludy s veľkými sekerami celkom populárnu rolu), dvakrát neváhajte. Som si skoro istý, že oni ľutovať nebudú a vy sa aspoň pokocháte ďalšími krásnymi zábermi Nového Zélandu, užijete si jednu veľmi dobre spracovanú bitku (ktorá mi inak silne pripomenula časy strávené hraním Heroes of Might and Magic) a ktovie, možno po návrate domov len tak z pasie strčíte na chvíľu hlavu do kredenca. Veď v každom z nás sa skrýva dieťa, nie?

Finálne hodnotenie:
dospelí: 6 / 10
deti: 8 / 10

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD