Saw II
Vyštrbená píla
Čo môže pôsobiť na diváka hrôzostrašnejšie ako dvaja chlapíci priviazaní reťazou v miestnosti s mŕtvolou? Predsa celá skupina indivíduí v zavretom dome. A namiesto: „Veľký brat sa pozerá,“ zaznie: „Chcem si zahrať hru.“ A všetci hororofilovia sa tešia na ďalší videoklip s pôsobivou atmosférou a litrami krvi. Ale...Po prekvapení menom James Wan režisérsku taktovku prebral neznámy Darren Lynn Bousman, ktorý „pochopil“, že divákov netreba zaťažovať originalitou a stačí, keď sú zábery na rezanie ľudského tela dosť nechutné, doplnené bolestivým revom a ohlušujúcou hudbou.
Prvý film sa stal takmer kultovou záležitosťou, kvôli skvelému oživeniu „mŕtvych“ (haha – Annun, inteligentne) hororových vôd. To, že vyšetrovacia polovica filmu bola nefungujúci zlepenec, sme s radosťou ignorovali a užívali si klaustrofóbiu a nechutnosti sršiace z celej snímky.
V dvojke však režisér rozohráva svoju hru na väčšom ihrisku a rozhodca v podobe Jigsawa (Tobin Bell) je na plátne od prvých minút. Pekne si sedí a nadája sa cez infúzne hadičky vo svojom príbytku, takže pátranie po týpkoch zavretých v dome je zredukované na vypočúvanie. To však má (aspoň zo začiatku) vďaka nevypočítateľnému detektívovi Ericovi (Donnie Wahlberg) a jeho ľadovo chladnému súperovi svoje grády.
Zatiaľ čo pri policajnom vyšetrovaní sa tvorcovia snažia poukázať na psychológiu, v dome precitajú jednorozmerné postavy s IQ a hereckým nasadením Pamely Anderson. Na kazete si vypočujú pokyny a divák už len sleduje, akí sú dementní a robia všetko preto, aby odišli z tohto sveta čo najbrutálnejšie.
Nieže by som bol génius, ale spôsob, ako sa zachrániť, ma napadol hneď v úvode a sledovať hrdinov, ako sa trmácajú po izbách, bolo pre mňa trochu smiešne. Ale budiž. Film, v ktorom sa v jednej izbe rieši jednoduchý hlavolam, by asi nepritiahol do kina veľa ľudí... A možno si to tiež nevšimnete a budete žasnúť, ako na spôsob vyslobodenia príde ten najväčší tupec. Tak či tak, táto línia príbehu má stiesňujúcu atmosféru s pár veľmi nepríjemnými pascami. Napätie je opäť gradované besným strihom a divokou hudbou. Niektoré scény vám doslova vedia vsugerovať pocity obetí.
Celý film však nakoniec podkopáva vyšetrovacia časť, kde sú napokon policajné metódy asi také vierohodné, ako keď George Bush povie, že chce svetový mier. Vyšetrovatelia sú natoľko zaujatí nič nerobením, že im Jigsaw musí postupne „odhaľovať“ pravdu v štýle: „Pozrite sa do druhej zásuvky môjho stola.“ (Okolo ktorého sedí takmer celá jednotka SWAT...)
Logika dostala nakladačku ako Dolph Lundgren v štvrtom Rockym a divák sa môže kochať jedine krvavými zábermi naháňajúcimi zimomriavky. Ručná pílka sa opäť postará o veľmi pôsobivú scénu, len škoda, že hudba z jednotky je použitá iba na adrenalínovo nasnímané odrezávanie kože. Záver je samozrejme prekombinovaný, no v konečnom dôsledku je to jediná vec nesúca pár zrniek logiky. SAW II by oveľa viac zapasoval medzi diétne pokračovania Kocky než ako filmu, ktorý pred rokom svetu pripomenul, čo značí slovo horor.
Partneri
