Sámum vám ženie piesok do tváre. Zahaľujete si tvár a nútite ťavy vašej karavány vstať a pokračovať v ceste. Ťavy ryčia a muži tlmene nadávajú. Pred vami je ďalšie mesto Orientu, ďalšie miesto kde môžete obchodovať a zarobiť. Musíte sa ale ponáhľať. Nie ste na ceste sami. Ďalšie a ďalšie karavány sú za vami a chcú vás predbehnúť, aby predali vzácny tovar skôr ako vy a zarobili. A kdesi tam veľmi, veľmi ďaleko je mesto Daidu. Sídlo mongolského chána Kublaja. Cieľ vašej cesty. Zvýšite hlas a poháňate mužov aj zvieratá. Ťavy ryčia, muži tlmene nadávajú.
Hra Marco Polo je voľne zasadená do 13-teho storočia, keď bratia Mateo, Nikolo a jeho syn Marco podnikli dobrodružnú obchodnú cestu z Benátok cez mongolský chanát, až do jeho hlavného mesta Daidu (dnešný Peking). Ako je však u dizajnéra tejto hry - Reinera Kniziu - zvykom, ide skôr o systém hry, ako o konkrétne reálie. Pán Knizia je totiž pôvodne matematik a tak najskôr vymyslí systém a až potom naň oblečie nejaký pekný kabátik. Tento raz si vybral Orient a treba po pravde povedať, že ten kabátik je z výbornej látky a dobrého strihu. Hracie komponenty sú krikľavo farebné, čo vynikajúco navodzuje atmosféru orientálnych bazárov, plných farieb a vôní.
Hru môžu hrať 2 až 5 hráči. Pričom každý predstavuje jedného obchodníka na ceste do Daidu. Víťazom sa stáva ten, kto má na konci cesty najviac truhiel zlata. Podotýkam, že to nemusí vždy byť ten, kto ako prvý dorazí do cieľa.
Hrací plán predstavuje štylizovaná mapa Orientu s 30-timi políčkami. Ďalej v krabici nájdete 5 farebných ťavičiek na označenie pozície hráča a 55 nádherne farebných kariet. Kariet je 5 typov v piatich farbách. Ide o 4 druhy tovaru (hodváb, korenie, olivový olej, ovocie a vodcov karavány) a každý tovar a vodcovia karaván sa vyskytujú ešte v žltej, zelenej, červenej, modrej a fialovej farbe. Tieto karty sa používajú pri pohybe karaván po hracej ploche. A truhličky so zlatom na určovanie bohatstva postavy.
Na začiatku dostane každý 3 truhličky, 5 kariet a môžeme vyraziť za obchodom.
Hra neobsahuje kocky a tak je pre pohyb dôležité reagovať a predvídať pohyb súperov.
Vo svojom ťahu máte na výber:
Marca Pola som doteraz hral v 2, 3 a 4 hráčoch. Každá hra v inom počte je v niečom rozdielna a vyžaduje trošku iné myslenie. Čím viac hráčov hrá, tým viac dopredu musíte myslieť. Ale na druhú stranu zasa neočakávajte nejaké taktické orgie. Hráč ktorý ide pred vami aj tak pohne svojou karavánou práve tak, že vám to nabúra vaše plány. Ale nevadí. V ďalšom kole mu to vrátite. Hra je veľmi svižná. Okrem prvej hry, keď sme sa trochu "rozkukávali", ju dnes dohráme vždy do 30 minút. A to podotýkam, že ju najčastejšie hrávame traja, spolu s manželkou a osem ročnou dcérou. Ak teda nerátam 3 ročného syna, ktorý nám veľmi rád kradne ťavičky, lebo sú v príjemných pastelových farbách :-)
Priznávam, že ako ,,hardcore" hráč stolných hier, som po prečítaní pravidiel pristupoval k Marcovi Polovi dosť skepticky. Ale keď som si uvedomil, že cieľovou skupinou tejto hry nie sú hráči ako ja, ale rodiny s deťmi a menej skúsení hráči. A keď som potom videl, aké potešenie hranie tejto hry spôsobuje mojej dcére a manželke… Dnes, keď si chceme spríjemniť nedeľné poobedie, vytiahneme "ťavičky" a behom popoludnia hodíme 2-3 partičky.
Pravidlá sú jednoduché. Na kartách a hracom pláne nie sú žiadne texty, iba ikony, ktoré po 2-3 hrách dostanete do krvi.
Čo teda dodať na záver. Ak ste doteraz hrali iba Dostihy a sázky, alebo Človeče a chcete skúsiť niečo iné, ale pritom nenáročné. Niečo, čo môžete pokojne zobrať medzi ľudí, čo o hrách nemajú ani šajnu. Napríklad na dovolenku s kamošmi, či známymi s menšími deťmi. Ak máte radi svižné hry, bez prílišného taktizovania, alebo sa chcete iba zabaviť so známymi, ktorým nemáte čas hodinu vysvetľovať pravidlá, skúste Marca Pola. Myslím, že nebudete ľutovať.