Červenák Juraj: Černokněžník - Válka s běsy
Nasávala energii přímo ze slunce, bojovala, kroutila se, snažila se vytrhnout a přejít do protiútoku. Krvavá záře meče se přelévala přes žhavé bílé světlo, pokoušela se ho obklopit, spoutat, zneškodnit. Nedařilo se. Rozvlněná, bílím ohněm zářící chapadla se začala natahovat po Roganovi. [...] Zatlačil na meč a v němém výkřiku otevřel ústa. V tu chvíli karmínové světlo meče ztmavlo a narostlo do podoby obrovské bubliny. Černokněžník odtrhl dlaně z jílce Krutomoru a uskočil. ,,Utíkejte!" zakřičel, popadl Děvanu a táhl ji za sebou k hostinci.-- Krvavý oheň, bílý oheňJuraj Červenák je jeden z mála aktívnych - a dalo by sa povedať, že relatívne úspešných - slovenských autorov fantasy, o čom svedčí hlavne Černokňažnícka trilógia (Vládce vlků, Radhostův meč a Krvavý oheň). Válka s běsy je akýmsi voľným pokračovaním (presnejšie voľnou súčasťou) tejto série. Na rozdiel od dosiaľ vydaných kníh o černokňažníkovi Roganovi a jeho vernom vlčom sprievodcovi Gorjovi je však podaná ako kniha poviedok. Prebal dokonca tvrdí, že vylepšených a prepracovaných poviedok - z množstvom z nich sa čitatelia už mali možnosť stretnúť na stránkach Fantázie. Nazrime teda do jej stránok.
Klasické paperbackové vydanie (s veľmi peknou ilustráciou na prebale) skrýva sedem poviedok. Prvotným prekvapením pre nepripraveného čitateľa bude pravdepodobne jazyk. Autor sa rozhodol, podobne ako v predošlých dieloch, pre český preklad. Dôvody sú asi zrejmé, v každom prípade po niekoľkých málo stranách tento fakt prestane prekážať.
Knihu otvára obsiahla poviedka (rozsahom pohybujúcim sa na hranici novely) Zŕídlo skázy. Černokňažník Rogan a jeho verný vlčí spolupútnik Goryvlad sa pohybujú vo vratislavských krajoch, ktorým sa tiahne boj medzi hrutovským hradiskom a sídlom vladyku Živana - nehovoriac o večných sporoch ľudí s rasou draganov. Zo súboja s jedným z týchto šupináčov sa im podarí sa zachrániť Hrutovčana Bojimíra, ktorý im rozpovie, že ich nepriateľ Živan, ktorý určite pri poslednom útoku zahynul, teraz znovu žije a pripravuje pomstu. Hrdinov čaká hľadanie pôvodcu zjavného oživovania mŕtvych, a to hľadanie určite nebude jednoduché.
Nad temným hrobem zelený očí svit je z hľadiska rozsahu kontrastom k predošlej poviedke. Rogan sa stretáva so strážcom liečivého prameňa Třeborem, aby s jeho pomocou vyriešil záhadu stratenej dcéry kniežaťa Velehradu.
Tretím príbeh má názov Z posvátné vody zrozená. Hlavní hrdinovia prichádzajú na miesto tajomných a krutých vrážd a zmiznutí drevorubačov. Zistia, že aj príroda cíti a chce sa brániť proti zásahom ľudí... lenže je otázkou, či či v tomto súboji niekto vyhrá, a či aj tak nebude výhra víťazstvom Pyrrhovým.
Noc šelem začína nevinným dňom, keď Rogan privádza Goryvlada do dediny, z ktorej miznú deti. Ako to už býva, ukáže sa, že za záhadou stojí konkrétna bytosť, a nie je sama - podiel na záhade majú aj niektorí dedinčania. Navyše, tá zákerná bytosť vlastne len napĺňa len svoje prirodzené pudy.
To, že mrtví stříbro nepotřebují, je v našom skutočnom svete pravda. Lenže, čo ak chcú všetci vedieť, kde je stříbro, po ktorom všetci pachtia a jediný, kto vie o jeho poslednom odpočinku je ten mŕtvy? Navyše, ak s i na mŕtvolu robia zálusk aj kadejaké tvory a netvory? Prekvapivým záverom (okrem tradičného .. vysporiadania sa s mŕtvolou) je Rogan, ktorému sa drobným úskokom podarí zabiť dve muchy, teda dve striebra jednou ranou.
Krvavý oheň, bílý oheň. Černokňažník je privolaný velesickým žrecom, aby vyriešil záhadu miznúcich ľudí (nevidel som to už niekde?). Do cesty sa mu pripletie jedna prázdna mohyla, a navyše krásna hostinského dcéra.. Jej zdanlivo nenápadný spor medzi hostinského dcérou a záhadným Novranom len prispejú k tomu, že Roganovi i ostatným bude zo všetkých udalostí veľmi teplo.
Knihu uzatvára poviedka Když vyjde slunce nad Zoborem. Rogan opúšťa pokojný vidiek a dostáva sa do sídla moci - na Nitriansky hrad. Cestou stretáva slepú čarodejku Miladu, s ktorou sa spolu vydajú do nadchádzajúceho dobrodružstva. Radomirovi, kniežaťu Nitrianskeho hradu, sa má totiž narodiť ďalší syn. Lenže to je čas, ked sa má naplniť kliatba, podľa ktorej jeho prvorodený Pribina zahynie magickou mocou. A ukáže sa, že proroctvá sa nemusia vždy vyplniť tak, ako ich všetci pochopia...
Všetky z poviedok majú veľa spoločného, ale napriek tomu každá niečím vytŕča. Predovšetkým je spoločným prvkom hlavný hrdina (presnejšie hrdinovia). Čitatelia predošlých dielov s ním už budú do veľkej miery oboznámení, presne tak ako s jeho činmi. Tí, ktorí sa s Roganom stretávajú prvý krát, však nebudú príliš ochudobnení. Krátky sumár jeho hrdinstiev je možné nájsť na prebale knihy, a ich ozveny a narážky sa tu a tam nájdu aj v jednotlivých poviedkach. Nie je to však nič, z čoho by čitateľ musel byť zmätený.
Základ spoločných vlastností plynie z toho, že pri čítaní sme sa nevedeli zbaviť dojmu, že poviedky sú viac než šľahnuté Dračím doupětem (tou hrou na hrdinov). Predovšetkým týmto dojmom pôsobí hlavný hrdina. Roganovou ,,údelom" je putovať svetom a pomáhať ľudom od rôznych nešvárov, ktoré ich kvária - a tými sú výhradne kadejaké tvory, potvory a netvory. Ako černokňažník má na všetky predpoklady - mágiu a meč Krutomor. Jeho postava i schopnosti sú zároveň predmetom rôznych mýtov, a bájí medzi prostým ľudom a to mu dáva možnosť sa cítiť viac než sebavedome. Lenže táto sebavedomosť (zlomyseľník by povedal, že až arogantnosť), je jednou z mála prekreslení jeho postavy. Čas od času sa síce zjaví nejaký závan hlbšieho zamyslenia jej postavy, ale nebýva to pravidlom. Niekedy to dokonca pôsobí dojmom, že jeho vlčí sprievodca Goryvlad je prepracovanejší a inteligentnejší.
Roganove schopnosti, ako sme už povedali, sú oproti zvyšku normálneho sveta omnoho mocnejšie. To pôsobí niekedy nezvyklo - napätie v príbehu býva vo všeobecnosti často udržiavané strachom o život hlavnej postavy. Toto pri čítaní knihy istý čas funguje - ale tým, že Rogan je v podstate nesmrteľný - sa to napätie od istého momentu degeneruje na pocit hraničiaci s nudou. Tento dojem som nadobudol zhruba od štvrtej poviedky, keď v ľubovoľnom, čo ako napäto popísanom boji, už bolo jasné, že hoci by aj z Rogana ostali štyri koštialiky, jeho schopnosť samoliečenia ho za pár chvíľ dá dohromady. Je to dojem zhruba v duchu tvrdenia ,,veď aj tak hrdina nezomrie, natočili predsa ďalšie diely!". Podobný prekvapivý pocit sa dostaví aj pri stretnutí so (slovanskými) bohmi. Ľud sveta považuje bohov za niečo, čo treba poslúchať a čomu treba obetovať, inak bude zle. Morena (v istý moment sa totiž hrdinovia dostanú do podsvetia) je totiž vykreslená, ako niečo, s čím mal Rogan v minulosti pletky, a ich (temer doslova) vzťah pôsobí dojmom vzájomnej negatívnej úcty. Existuje teda niečo, čoho sa hrdina bojí?
Ďalšou spoločnou črtou poviedok (s vplyvom Doupěte) je najspodnejšia línia zápletiek. Tá je tvorená presne v črtách dobrodružstva z hier na hrdinov. Roganovi prichádza na pomoc ľuďom (najčastejšie preto, že sa v danom kraji strácajú ľudia - tento moment sa opakuje vo väčšine z poviedok!), odhalí podstatu problému (ním je nejaký netvor), a po konfrontácii, ktorá tvorí vrchol napätia, ho zneškodní. Je jasné, že táto schéma fantasy harcovníkov asi neprekvapí - ale je otázka, či tento model nezačne čitateľa prichádzajúceho z iného prostredia po čase nudiť. Navyše v prípade, že autor zvolí iný spôsob rozprávania, dej začne pokrivkávať. To je prípad druhej poviedky - tá totiž uplynie temer bez napätia, navyše hlavný hrdina sa len prizerá plynúcim udalostiam.
V každom prípade, konfrontácie (teda súboje) sú najakčnejšou časťou poviedok (opäť sa nevyhneme porovnaniu s hrami na hrdinov). Opísané sú vskutku naturalisticky, nepriatelia sú poltení mečom, hlavy odlietavajú, a niekedy sa aj obete potkýnajú o vlastné črevá. Nuž, zjavne nič pre slabé žalúdky, v každom prípade bude asi nepripravený čitateľ minimálne znechutený. Podobný dojem plynúci z (azda až) prílišného naturalizmu som mal pri prvej poviedke. Neplynul však zo súbojov, ale z použitého jazyka. Kládol som si vskutku otázku, či repertoár použitých nadávok má nejaký zvláštny význam, ktorý sa mi nepodarilo odhaliť.
Prejdime ale k poslednej spoločnej vlastnosti poviedok. Spomínali sme slovanských bohov - a nie nadarmo. Autor nezaprel svoje slovenské korene a dej poviedok umiestnil na územie Čiech, Moravy a Slovenska do čias Veľkej Moravy. Tu a tam sa v príbehoch mihne známe meno rieky, či hradiska (napr. Nitra), alebo ľudia vzývajúci niektorého zo slovanských bohov. Asi nemá význam v tom hľadať nejakú historickú presnosť, veď už samotných informácií o dobe Veľkej Moravy nie je príliš veľa (a okrem toho, je to predsa fantasy...). Navyše, prostredie sveta poviedok nie je príliš viazané na ich dej (hradisko v poslednej poviedke by sa mohlo pokojne volať napr. Zlatá sieň...), ale načo vymýšľať nový svet, keď sa jeden priam ponúka?
Sumár:
Červenákov posledný diel venovaný černokňažníkovi Roganovi má určite nejednoznačné hodnotenie a určite si nájde svojich priaznivcov (najmä spomedzi tých, ktorým sa zapáčili predošlé diely), ale aj ľudí, sa o ňom budú vyjadrovať znechutene. Plusom je určite netradičné včlenenie deja do prostredia Slovanov, z ktorého plynie niekoľko inšpiratívnych prvkov pre hráčov hier na hrdinov a punc zaujímavosti dáva dielu národnosť autora. Náročnejší čitatelia by však iste poukázali na množstvo negatív. Ak však nespadáte ani do jednej z kategórií a Rogan je vašou prvou fantasy knihou, radšej pozhovejte a uveďte sa do tohto žánru inou knihou. Mohli by ste si vytvoriť zbytočné predsudky.
Partneri
