King Stephen: Temná veža

Článok zverejnený 15.08.2006, autor: R. Muska (molitor[zavinac]bigpond.net.au)

Poznámky na okraj:
1. Temnú vežu - "The Dark Tower" som čítala v origináli, český a slovenský preklad žiaľ nemám k dispozícii, takže niektoré mená a pomenovania sa môžu odlišovať.
2. Časti, ktoré priveľa prezrádzajú a mohli by vám mohli pokaziť zážitok z diela, sú natlačené kurzívou a pokojne ich preskočte.

Základný koncept série siedmich kníh Temnej veže je úžasne pútavý - rytierski hlavní hrdinovia s úlohou hodnou stredovekých Artušovských legiend, pohybujúci sa v mnohonásobných vesmíroch, kde sa prelínajú elementy fantasy i science fiction svetov okorenených dávkou napätia od svetovo uznávaného kráľa hororu. K tomu prirátajte zaujímavý príbeh - Stephen King mal v rukách veľký potenciál. Ako ho využil? Nuž, pozrime sa ďalej.

Musím priznať, že väčšina kníh ma bavila - i keď nakoniec nedošlo k skutočnému záveru, i keď postavy, ktoré vytvoril, by si zaslúžili lepší osud...

Stephen King sa pokúsil napísať veľkú ságu. Jeho vzorom bol, ako sám priznáva Pán prsteňov. Pričom ako tvrdí mu šlo o "cestu" a nie o cieľ... Táto séria o strastiplnom putovaní vskutku vzbudzuje hlboké emócie a je hodná diskusií. Text je na mnohých miestach brilantný, viem pochopiť, že mnohí čitatelia Temnú vežu uprednostňujú pred Pánom Prsteňov, viem pochopiť tých, ktorí strany popisujúce smrť hlavných postáv preplakali, ale rozumiem i tým, ktorí knihu znudene odložili.

Tí sa delia na 3 približne rovnako veľké skupiny:

  1. Tí, ktorí nedočítali prvý diel.
  2. Tí, ktorí prestali na "Čarodejník a sklo".
  3. Tí, ktorí prestali kedykoľvek.

King referuje k sérii "Temná veža" ako ku svojmu "Magnum Opus" a isto ju tak aj pociťuje, ale mnohí tvrdia, že pri písaní tohto diela precenil sám seba. Domnievam sa, že to nie je pravda. Myslím si, že knihy uponáhľal. Mal na nich ešte popracovať, vychytať chyby a vydať ich neskôr a niektoré miesta skrátiť. Na mnohých úsekoch dokazuje, že je skutočne majster pera a definitívne mal na to urobiť z "The Dark Tower" úžasnú kompozíciu - naozajstný "Magnum Opus", žiaľ nestalo sa tak. Našťastie mnohé jeho iné práce sú lepšie a ak máte Stephena Kinga radi, zďaleka nie ste obmedzený len na toto dielo. Pre mňa osobne bola Kingova púť k veži niečo ako - dovoľte mi citovať Járu Cimermana "Fáze očekávaní a fáze sklamáni..."

Nebudem rozoberať toho dielo zväzok za zväzkom, pretože je skutočne rozsiahle a existuje množstvo recenzií na jednotlivé knihy, veď napríklad i na tejto stránke je už recenzia na "Vlkov z Calla".

Dovoľte mi, aby som zhrnula moje výhrady do 4 hlavných bodov:

  1. Zmeny pôvodných konceptov v sérii, jej očividné postupné dobudovávanie a Deus ex machina.
  2. Príliš veľa symbolična a zasúvanie iných príbehov i Kingových vlastných kníh.
  3. Nelogické scénky a výplňové časti
  4. Zabudovanie svojej vlastnej osoby do deja.

1. Zmeny pôvodných konceptov v sérii, jej očividné postupné dobudovávanie a Deus ex machina

Celou sériou sa veľmi silno tiahne stopa, ako bolo jeho dielo postupne vytvárané, ako na neho boli nabaľované nové nápady a nové vrstvy a staršie príbehy boli dovysvetľovávané a prevysvetľovávané. Žiaľ mnohé také miesta pôsobia ako strakaté záplaty na pôvodne jednofarebnom kabáte. To, čo sám Stephen King priznáva, že keď začal písať, nevedel, kam jeho príbeh smeruje, je viac ako zrejmé.

V prvej knihe má Roland (The Gunslinger) iný charakter, ako v ďalších dieloch. Je to naozajstný pištoľník, tvrdý, bezcitný a bezohľadný. Pripomína skôr križiaka na ceste k dobitiu Jeruzalema. No už v druhej knihe "Traja vyvolení" (The Drawing of The Three) sa k Eddiemu správa úplne inak. A tak od vystrieľania úplnej populácie mestečka Tull, včítane detí, prejde k temer sebaobetovaniu v Calla, lebo jeho "rytiersky kód" mu nedovoľuje inak - musí im pomôcť. Náhle sa dozvedáme, že je i diplomat a zmení sa na vysoko humánnu, až mesiášsku figúru. Zdá sa, že sa táto postava Kingovi videla príliš plochá a tak postupne priniesol do jeho charakteru viac citovosti a oboznámil nás aj s jeho predošlým životom, ktorý, ako sa zdá, jeho správanie v prvej knihe temer neovplyvňoval. Postupné priberanie tradícii a rytierskych kódov, ktoré ho v Calla donútia prerušiť jeho cestu k temnej veži je až zarážajúce.

Len heslovito spomeniem niektoré ďalšie rozpory:

  • zriedkavosť zbraní v Rolandovom svete v úvode. Mnohí ľudia ich v živote ani nevideli, v "Spev Susannah" (Song of Susannah) a "Vlkoch z Calla" ich je už dosť a potom sa to nimi len tak hemží.
  • Na koho sa podľa Kingových opisov podobá Roland? Na kadekoho od Clinta Eastwooda až na samotného Stephena Kinga.
  • Trojjediná postava muža v čiernom Waltera/Martena či Flagga a k tomu referencie k Merlinovi/Maerlinovi, diablovi atď. boli neudržateľné a King neskoršom vydaní tieto referencie zmenil, alebo vynechal.
  • Znovu vytiahnutie Sheemieho v poslednej knihe vyznieva tiež trochu ako dodatočný nápad. Ako dlho trvá Rolandovi, kým ho spozná, ako dojímavo spolu preberajú dávno minulé veci a ako potom Rolandom jeho smrť skoro nehne.
  • Samotná temná veža vyzerá v siedmej knihe inak, ako ju v prvej popisoval Walter.
  • Početné postavy boli do príbehu uvedené, ale potom boli neprepracované - Rhea. Mnohé príbehy zas nedopovedané - o smrti Rolandovej matky a jej opasku a mnohé "zázračné" predmety sa objavili "odnikiaľ" a zmizli "nikam" - soška korytnačky Maturin (jedno z Kingových totemových zvierat -viď. korytnačka v "To"). I ružová guľa, čierna guľa a podobne.
  • Existencia "thinny" vyzerá tiež samoúčelne, najprv sa na "zriedenie" upozorňuje, potom sa zahráva dostratena...
  • Špeciálne v poslednej knihe, kde očakávate početné rozuzlenia, zistíte, že je to niečo ako filmy Matrix. Prvý diel je skutočne kultový film, no druhé dva sú komerčné filmy typickej americkej produkcie, ktoré úplne pokazili dojem z prvého.
  • A najväčšie Deus ex machina? Je to Patrick Danville - nájsť taký špeciálny talent "pár sekúnd" predtým, ako ho Roland bude potrebovať?

2. Príliš veľa symbolična a zasúvanie iných príbehov i Kingových vlastných kníh

Stephen King nás bombarduje symbolmi, ikonami, totemami a znakmi, ktoré reprezentujú prepojenie multisveta, ktorému vládne Karmínový kráľ (Crimson King). Čitateľa najprv baví objavovať, čo sa za jednotlivými symbolmi skrýva - najmä, ak niektoré niesú na prvý pohľad vôbec zreteľné. Jedná sa napríklad na odkazy na viac ako desiatku Kingových vlastných kníh. Opätovne tu narážame na spisovateľovu mániu - pavúkov. Ako by sme sa potýkali s "TO" zas a zas. Karmínový kráľ i Mordred sú pavúky. Nejde tu len o znovu použitie otca Callahana a jeho upírov z knihy "Prekliatie Salemu",ktoré bolo napokon osviežením. Vracia sa i Dinky Earnshaw z "Everything's Eventual" a iní. fanúšikovia Stephena Kinga našli týchto referencií skoro 30. Zväčša sú prínosom a dodávajú deju mnohovrstvovosť.

No nekonečné používanie čísla 19 a potom i čísla 99, vyznieva ako jednoduché riešenie na mnoho problémov. Od hľadania správnych adries, až po otváranie trezorov a typovanie hesiel, ba i banálne hádanie stredného mena a počítanie kúskov dreva na táborák... Tieto čísla hrajú dôležitú úlohu v minimálne troch ďalších Kingových knihách. Pozrite si "Bag of Bones". Referencii je tak veľa, že niektorí autora obviňovali, že robí reklamu na svoje ďalšie diela a "núti" čitateľov, aby si ich kúpili.

A samozrejme neustále pobehovanie do štátu Maine - väčšina Kingových kníh sa tam odohráva. Získavame tak krásne opisy miest a prírody rovno z prvej ruky. Ale ak s tým neprestane, začnú hádam poverčivejší ľudia štát Maine obchádzať. To som myslela ako vtip. Je možné, že také nudné miesta, ako Bangor a Derry majú teraz kvôli Kingovi viac návštevníkov.

Stephen King čerpal z mnohých ďalších zdrojov ako napríklad z Čarodejníka z krajiny Ozz. Jeho hlavní hrdinovia sa pomocou červených čarodejných topánok (Dorotkiných) dostanú do veže a tam nájdu presne to, čo Dorotka. Je tam ešte i záves, "organ" a čarodej. V tomto prípade ešte úplne chápem opodstatnenosť a symboliku tohto odseku - príbeh malej Dorotky "mohol" byť "pravdivý" a ona "mohla" cestovať zo svojho Kansasu do iného sveta, práve tak ako Eddie, Susannah, Jake, Roland a Oy z ich Kansasu.

Použitie zápletky zo Sedem statočných, ako nosnú zápletku pre "Vlkov z Calla" bolo však skutočne zarážajúce. Len počúvajte: Dedinčania sledujúci z povzdialia pištoľníkov... Konečne sa priblížia a objasnia im situáciu - ich dedinku v periodických časových intervaloch napáda banda lúpežníkov... Prenajmú si pištoľníkov, ako im poradil ctihodný starý pán, (žijúci v ich osade vlastne náhodou) a po vzájomných konfliktoch, keď sami posielajú pištoľníkov preč, pištoľníci ich vycvičia a príde k záverečnému stretu. Sedem proti celej lúpežníckej bande. Dôjde k stratám na životoch, ale pištoľníci vyhrajú. Dedinčania oslavujú, idú šťastne pracovať do polí a pištoľníci odchádzajú...

A teraz hádajte, o čom som hovorila. O "Vlkoch z Calla", či o "Siedmich statočných"..?

Stephen King samozrejme priznáva, že ide o "Sedem statočných", ale nech rozmýšľam akokoľvek, túto symboliku nechápem. A King má rozhodne na to, aby si nosný príbeh - a lepší, vymyslel sám... (Nie je prvý, čo si privlastnil túto fabulu. "Sedem statočných" z roku 1960 nie je nič iné, ako kopia úspešného Kurosawovho filmu "Sedem samurajov" z roku 1954)

3. Nelogické scénky a výplňové scény

  • Desiatky výletov hlavne do New Yorku a Maine a budovanie korporácií... Žiaľ neviem, či na Slovensku bežal fantasy seriál "Sliders", kde sa hrdinovia presúvali z jedného sveta do druhého, stále sa pohybujúc po circa rovnakom území a narážajúc i na svoje druhé ja v alternatívnych realitách ich pôvodného vesmíru. V každom prípade, "Sliders" je to, o čom pojednávajú posledné tri knihy. Zmiešavanie svetov, tak zaujímavé ešte v The Wastelands (Pustatiny), sa stane postupne otravným.
  • Príbeh Susan Delgado v "Čarodejník a sklo" bol pridlhý a skutočne tvoril len akúsi výplň v hlavnom príbehu a po bláznivej jazde vo vlaku "Blain the Pain", kde človek rátal každú minútu, bol až nudný a pôsobil ako "kniha" v "knihe".
  • Randal Flagg je zloduch, ktorého postava sa tiahne viacerými Kingovými knihami. Démonická bytosť, ktorá sa vie premieňať. V knihe "The Stand" jedna z postáv hovorí, že sa Flagg dokonca stretol s Ježišom. Po naivne znejúcom rozhovore s Mordredom, kde bezstarostne chrúma keksíky, tento diabol zomrie v podstate takou smiešnou smrťou, že bude večná škoda, ak ho King neoživí a v nejakom svojom ďalšom diele ho nezabije ešte raz, ale teraz už s patričnou pompou.
  • Karmínový kráľ (Crimson King). Hlavný a najnebezpečnejší nepriateľ, vládca mnohých svetov, sa nakoniec ukáže byť ako vystrihnutý z detského komiksu. Jeho postavu King plne nevyužil, ba naopak. Tento "prakticky boh" sa rozplynul ako bublina.
  • Mordred - veľmi zaujímavý nápad a šikovné budovanie napätia. On, ktorý tak ľahko zabil Flagga, sa potom neuveriteľne dlho papre s Rolandom - ale napokon sa s ním King vysporiada v niekoľkých riadkoch a hneď na neho aj zabudneme...
  • S pomocou Teda Brautigana je vesmír zachránený, ale Roland i tak pokračuje k Temnej veži s rovnakou zarputilosťou - i keď teraz už na tom vlastne nezáleží.
  • Chudák Oy (v českom preklade Och). Čakala som, čo sa z neho vyvinie, zdalo sa, že sa za ním skrýva akési tajomstvo. No chyba lávky. Veľa takých zaujímavých nitiek, ktoré budete sledovať, nakoniec nepovedie nikam.
  • Nelogické scény - za mnohé len jeden príklad. Na moste pred vstupom do Ludd Gasher unesie Jaka a dopraví ho ohromnou rýchlosťou hlboko do mesta. Tikytak (Tick-Tock man) sa vyjadruje, akoby na chlapca už čakal. Popritom nik nemohol vedieť, že cez most pôjde skupinka ľudí s dieťaťom - chlapcom. Všetko bolo nachystané, ako by ich zradila teta Talitha z "River Crossing" posledného mestečka pred Ludd.

Ak ste Temnú vežu ešte nečítali, alebo nedočítali, preskočte prosím nasledujúci odsek:

  • Manipulatívne smrti - jedna za druhou ostatných členov Ka-tet mali slúžiť skôr emotívnym príčinám a preto, aby Roland proste dorazil k posledným dverám sám. A aké smrti! Obetovanie 12 ročného chlapca Jaka, za cieľom záchrany Stephena Kinga osobne vyznelo veľmi násilne a zahrabanie jeho tela v lese priam nedôstojne.
  • Susannahnino znovuspojenie s Jakeom a Eddym vyznieva priromanticky najmä ak vieme, že zakrátko ju i ostatných Roland zasa vtiahne do svojho cyklu.

Popritom poradiť si s takou postavou ako Odetta/Detta/Susannah, schizofreničkou a pištoľníčkou na vozíčku, previesť ju "púšťou i pralesom" bolo naozaj ťažké a Stephen King to zvládol na jednotku. A všetky jeho "strieľačky" priam milujem.

4. Zabudovanie svojej vlastnej osoby do deja

Zaujímavá myšlienka - ale túto polievku skutočne presolil. Bol tam tak často. Nebudem tvrdiť, že to hraničí s narcisizmom - lebo spôsob, akým sám seba podával nebol lichotivý, ba naopak. Všetci vieme o nehode, ktorá sa Stephenovi Kingovi stala a chápeme, že mala obrovský vplyv na jeho tvorbu . Ale takto ju zamontovať do knihy a využiť ju na odstránenie Jaka? Keď som sa dočítala až tam, musela som knihu na dva dni odložiť.

Čo dodať na záver - hádam dajme slovo samotnému Stephenovi Kingovi, keď odpovedal na otázku ohľadne zmien v novom vydaní prvej knihy, ktorú písal iba 22 ročný: "Nakoniec budú všetky knihy Temnej veže prepísané..."

Pozrite sa sami na http://www.bordersstores.com/features/feature.jsp?file=stephenking

Už sa na to teším.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD