1. hostincovské stretko

Článok zverejnený 14.07.2004, autor: Annun (hostinsky[zavinac]annun.sk)

Rozprávka o kúzelnom deduškovi z mesta stoviek veží, o neexistujúcich nohaviciach, o krvavej konzerve smrti, o ľadovom plači nebies, o kartách osudu a o princeznej a šiestich trpaslíkoch,

alebo

prečo sa tance vyvolávania dažďa tancujú proti smeru hodinových ručičiek.

(celá, necenzurovaná verzia)

Nad Slovenskom vyšlo slnko a ľahučko ho objalo vo svojich zlatých rukách. Všade sa ozýval láskyplný cvrkot a zdalo sa, že na zemi predsa len existuje aspoň čiastočný a nedokonalý Raj.
Niekde na západe si z hniezda mierumilovne vyletel modrý vtáčik a zamieril si to smerom k oblohe. Opájal sa v teplých slnečných lúčoch a veselo si sám pre seba štebotal akúsi pieseň od Marilyna Mansona. Pár krát len tak zo zábavy zakrúžil nad zemou a potom využil neďaleký teplý prúd vzduchu, natiahol krásne krídelká a začal prudko stúpať.
„Čvirik, fuck, fuck, čvirik!“ zaspieval si a potom trošku pootočil svoju dokonalú hlávku. Presne ten moment si totiž vybralo prúdové lietadlo na to, aby sa vynorilo z mrakov.
„Čvirik?“ zaštebotal trochu prekvapene a ... hmm ... zmenil sa na veľmi smutný obrázok vtáčika.
„Ty vole, co to bylo?“ ozvalo sa z lietadla, potom sa otvorilo okienko a na zem niekto vyhodil plechovku Plzně dvanástky. (DETI!!! Otvárať okienko za letu lietadlom je nielen zakázané, ale aj smrteľne nebezpečné! Preto to nikdy neskúšajte bez dohľadu dospelej osoby!)
Za lietadlom sa obloha rýchlo zaťahovala. Zdalo sa, že prichádza sama smrť.

Nasleduje zápis udalostí, ktoré vyhotovil istý Annun, známy tiež ako Michal, Ganza, Kentaur, prípadne Náš Pán, Dokonalý, Múdry a Jedinečný. Text je na niektorých miestach mierne nečitateľný, za čo môžu najmä fľaky po slzách, krvi, horčici a niečomu, čo sa po bližšom preskúmaní ukázalo byť gulášom.

Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 11:37
Aké krásne skoré ráno! Dnes bude určite skvelý deň, cítim to v kostiach. Dnes, milý denníček, príde Dalcor a Jiron, českí bratia! Povodím ich po meste, ukážem pamätihodnosti, možno si niekam sadneme na ... diétnu sódu ... a porozprávame sa ... o literatúre. A zajtra, zajtra hurá do Slovenského raja na našu stretávku! Oh, aký skvelý to deň!
Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 11:52
V správach dávali, že dnes tragicky zhynul posledný známy jedinec Vtáčika Modráčika na Slovensku. Vraj ho zabil nepozorný pilot. Kam ten svet speje?
Len okrajovo z iných správ: ženu zabila padajúca plechovka od piva. Kuriózne.
Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 12:34
Dalcor mi poslal sms, zdá sa, že už sú v Košiciach! Vraj sedia na letisku a dávajú si pivko. Plánujem im navrhnúť, aby sme sa šli spoločne niekam najesť do mesta a potom snáď na tú „sódu“.
Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 13:07
Idú jesť osamote, kreténi. Stretneme sa v meste o pol štvrtej.
Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 15:19
Plný očakávania vyrážam. Vzal som si novú košeľu a som čerstvo oholený. Len škoda, že má Dalcor brata a nie sestru.
Štvrtok, 8. júla roku Pána 2004, 22:18
Som doma! Moje spomienky sú mierne zahmlené a celkom sa mi všetko nevybavuje, no zdá sa, že som sa bavil. Viem, ako som si s veselým chichotom štrngal polliter piva a ako nejaký usmievavý, kučeravý maník, ktorého nikto nepoznal a nikto nevolal navrhol, aby sme šli do čajovne. Zdá sa, že českí bratia sú relatívne veselí chlapíci. Je pravda, že po prvom krátkozrakom pohľade z diaľky sa zdalo, že Dalcor má predsa len sestru, no nakoniec sa ukázalo, že to je len viac vlasovo obdarovaný Jiron. Bežím si zapísať ich skutočné mená, pamäť mi dnes akosi neslúži a nerád by som pôsobil trápne.
Skutočné mená (neviem prečo som písal „bežím“, keď ťa mám v ruke, milý denníček): Dalibor a Jindra.



Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 07:04
Premýšľam, či bolo to stretko až taký dobrý nápad. Bolí ma hlava, nie som zbalený a zdá sa, že účesy, ktoré vytvára môj vlasový porast, prekonávajú hranice ľudského chápania.
Včera som sa s Daliborom dohodol, že sa stretneme o trištvrte na deväť na Hlavnej ulici. O pol hodinku potom nám totiž odchádza vlak. A zavolal som Mikhaelovi, alebo Mišovi, ktorý tvorí druhú polovicu Košičanov prihlásených na stretko. Po oznámení, že nebudeme cestovať celú cestom autobusom, reagoval nadšeným a ďakovným: „Ok, v pohode.“
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 09:31
Vlak odmieta opustiť košickú stanicu.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 10:06
Vlak stojí „někde v prdeli“, ako to trefne vyjadril Dalibor a nehýbe sa.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 11:11
Vlak s veľkým meškaním prichádza do Popradu. Náš ďalší spoj odišiel pred pol hodinkou a pani v okienku mi vyjadrila svoj zármutok slovami: „Tak to máte smolu, ďalší ide o štrnásť štyridsať. Che-che.“ Rozhodujem sa, či sa mám pokúsiť využiť svoje spojenie s temnými silami a tak dopomôcť nášmu úsiliu.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 11:25
Zdá sa, že temné sily sú ochotné pomôcť. Neboli síce doma, ale aj tak sa mi nakoniec môjho dedka podarilo ukecať, aby nás do Podlesku odviezol. Ostatní členovia výpravy to okomentovali uznanlivým pokývaním hláv. Život je fajn.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 11:27
Po telefonáte s Lagunom, alebo Matejom, sa môj úsmev ešte o niečo rozšíril. Zdá sa, že jemu a Michaelovi (alebo Mišovi číslo tri) meškal vlak rovnakým spôsobom a teraz čakajú v Spišskej Novej Vsi na ďalší spoj. Sweet, sweet melody! Ostatní členovia výpravy boli vývojom udalostí rovnako príjemne pobavení. Vzduchom lietali veselé predstavy o tom, ako v Podlesku po príchode nájdeme osamelú a smutnú Galtheu (Kristínu, poslednú účastníčku stretávky), čakajúcu na nás so slzami v očiach a zaplatenými pollitrami. Mám pocit, že som si trochu škodoradostne mädlil ruky. Žeby začiatok úpalu?
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 12:28
Sme v campingu! Úspešne sme prešli registráciou na recepcii, vyhnali potkany spod postelí v chatke a zistili sme, v ktorom podniku pracujú najsympatickejšie čašníčky. Kristína nebola nikde v dohľade, čo len nahráva nášmu plánu prihlásiť ju do súťaže Miss Podlesok. Po krátkom telefonickom rozhovore som vyskúmal, že je stále na ceste. Momentálne sedíme na drevených laviciach a premýšľame, čo si objednať. Väčšina osadenstva je pre kofolu.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 11:30
Dalibor objednáva štyri pivá. Mišo sa trochu bránil, no nakoniec podľahol. Osobne mi to bolo jedno a Jindra je zrejme pre každú hlúposť.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 15:19
Dorazili Matej a Michael. Vlasy im vo vetre majestátne viali, na čele sa zračil pot a oči sa im túžobne stáčali k našim plastikovým pohárom. Spolu s Dalcorom sa štedro rozhodujeme pozvať ich.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 15:34
Prichádza Galthea. Po tom, čo som ju vyzdvihol a priviedol k ostatným, som so záujmom sledoval, ako niektorým účastníkom poskočili ohryzky. Nasledovalo veľa úsmevov, predstavovania a posúvania zadkov na drevených laviciach.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 15:44
Začína sa hovoriť o Dragonlance. Príspevky mňa, Miša a Tinky (alebo tiež Kiky, zdá sa) by sa dali označiť slovným spojením „pozorné načúvanie“.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 16:27
Hovorí sa o Dragonlance. Príspevky mňa, Miša a Kiky by sa dali označiť slovným spojením „tiché načúvanie“.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 16:51
Hovorí sa o Dragonlance. Príspevky mňa, Miša a Kiky by sa dali označiť slovným spojením „načúvanie“.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 17:13
Hovorí sa o Dragonlance. Príspevky mňa, Miša a Kiky by sa dali označiť slovným spojením „zaspaté načúvanie“. Zdá sa, že jediná žena stretávky si niečo nenápadne kreslí pod stolom a zvyšok sveta viac – menej ignoruje.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 17:15
Nenápadne som nakukol cez plece umelkyne a srdce mi na chvíľu prestalo byť. V hlave spriadam plány, ako ju prinútiť, aby si otvorila galériu na Hostinci.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 17:23
Začína sa hovoriť o Magicu! Mišovi i mne sa radostne rozsvietili očká a na stôl sme vytiahli naše ťažko skúšané balíčky karát. Zvyšná časť mužského osadenstva nás s rešpektom pozoruje. Cítim sa nesmierne dôležito. Okrajom zorného poľa sledujem, že Galthea zrejme zaspala.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 19:59
Mišo vo veľkom vysvetľuje Magic, Galthea stále niečo tvorí a ja trávim voľný čas pozorovaním okolia. Zisťujem, že sú v móde krátke, priliehavé nohavice a tričká bez rukávov, navlečené na štíhlych ženských telách. Je to príjemné zistenie.
Piatok, 9. júla roku Pána 2004, 20:12
Padol návrh vrátiť sa ku chatkám a založiť oheň. Všetci súhlasili a tak sa väčšina ľudí odoberá späť. S Daliborom sa ešte naposledy zastavujeme v našej teraz už dôverne známej búdke a svorne vravíme „Ešte dve veľké.“


Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 24:07
Po nazbieraní dreva sa väčšia časť osadenstva postavila okolo a so založenými rukami čakala, kým sa drevo samo poseká, zapáli a prípadne pripraví chutnú večeru o niekoľkých chodoch. Nestalo sa tak. Namiesto toho sme si spolu s Mišom špinili a ranili ruky ťažkou manuálnou prácou (zistilo sa, že sme zabudli zobrať sekeru). Dalcor raz za čas poslúžil Radou Starého muža (tm) a zvyšní traja chlapi sa striedali v dvorení krásnej Galthee. Keď sme nalámali dostatočný počet suchých konárov, Michael profesionálnym spôsobom nezaložil oheň a rozhrabal ohnisko. Nasledovalo niekoľko komických variácií na tému „Annun so zapaľovačom obklopený vtipnými ľuďmi plnými vtipných rád.“. Nakoniec som oheň zapálil. Vďakou mi bolo uznanlivé pokývanie hláv. Zase.
Zvyšok večera sme strávili zahĺbení v rozhovoroch na rôzne témy za zvuku tichej gitary. Zdá sa, že Michael nie len vyzerá, ako elf, ale tak aj hrá na gitaru. Jedinou temnou stránkou večera bolo to, že nik nepoznal moje obľúbené táborácke odrhovačky a všetci trvali na spievaní akýchsi podivných piesní po anglicky. Kto tomu má rozumieť, pýtam sa?
Nakoniec sme sa unavení rozišli do chatiek. Konfigurácia je nasledovná: Ja, Mišo, Jindra a Dalibor v jednej, Michael, Matej a Kika v druhej. Teším sa na výdatný a pokojný spánok
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 02:14
Práve som sa zobudil na akýsi strašný zvuk. Bojím sa. Ak by som sa už viac nemal vrátiť domov, odkazujem všetok svoj majetok katolíckej cirkvi.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 02:15
Tak sa zdá, že Dalcor ma problémy s chrápaním.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 02:23
Zo všetkých tých „č, č, č“, „ts, ts, ts“ a „Drž už kurňa hubu!“ ma začína bolieť hrdlo. Z miesta, kde spí Mišo, sa ozývajú zúfalé tiché nadávky.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 04:29
Slnko vychádza za zvuku píly.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 10:23
Dalcor, s tvárou vyspanou do ružova, nám oznamuje, že ak by sme ho zobudili, nechrápal by. Jeho brat sa mu vyhráža zabitím, na čo on odpovedá zhlukom mne neznámych českých slov. Neskôr si ich dúfam nezabudnem nájsť v lekárskom slovníku.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 10:50
Podnikol som výlet do vedľajšej chatky. Otvorila mi oblečená a vychystaná Galthea, zatiaľ čo na zvyšných dvoch posteliach ležali trosky menom Michael a Laguna. Michael spestril môj život krátkym príbehom o jeho nočných zážitkoch s mŕtvym pavúkom a hneď na to sa stal terčom najrôznejších vtípkov. Po tom, ako som im vyrozprával príbeh o Dalcorovi, sa začali nahlas smiať.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 10:51
Prichádza Dalibor a po zistení, že som „rozprával“, ma nazýva ďalším zaujímavým menom. Zrejme to má z nejakej fantasy literatúry.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 11:12
S Daliborom sme sa vybrali do potravín nakúpiť špekáčiky, ktoré si večer opečieme nad ohňom. Po návrate sme zistili, že geniálni experti vo vedľajšej chatke sa pokúsili otvoriť konzervu gulášu dýkou. Straty na životoch neboli, no Matej pri tejto činnosti tak trochu zaťal do živého. S úsmevom som im oznámil, že vo vaku mám zbalený otvárač na konzervy. Michael mi s úsmevom odpovedal, že vie, lebo si ho požičal. Kontroval som konštatovaním, že stačí, aby sme ich na chvíľu nechali osamote a hneď sa dorežú. Dalcor súhlasil. Celé to zaklincoval pohľad na Galtheu, ktorá so smutným výrazom v tvári jedla neprihriaty, krvavý guláš priamo z konzervy. Hneď vedľa bola položená ďalšia, neotvorená plechovka, no na rozdiel od tej smrtonosnej mala táto zabudovaný otvárač. V očiach sa mi objavili slzy ľútosti a smútku.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 11:23
Po raňajkách a kofole sa rozhodujeme, akú podniknúť túru. Zistil som, že spolu s Dalcorom som jediný, kto si zabalil náhradnú obuv. Zároveň vyšlo najavo, že si Jindra zabalil len jedny nohavice, za čo ho Dalcor obdaril mnohými výrazmi zo svojho lekárskeho slovníka. Ostatní sa len veselo smiali.
Hneď, ako som vybral mapu, smiech nahradili prázdne pohľady väčšiny zúčastnených. Mišo, Dalcor a ja sme preto sformovali Radu starších, ktorej úlohou bude odteraz dohľad nad zvyškom skupiny. Zároveň sme udelili prvé napomenutie Michaelovi za „príliš vtipnú poznámku“.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 11:25
Po otázke, kam by sa radi vybrali ostatní, dostávam jednoznačnú odpoveď „Je nám to jedno.“
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 11:30
Po hlbokom zvážení a prebraní problému z mnohých strán vyberám nenáročnú túru po prielome Hornádu a hore na Kláštorisko. Zvyšok skupiny dáva svoje nadšenie najavo uznanlivým pokývaním hláv. Doporučujem, aby sme sa na cestu vydali čo najskôr.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 12:47
Po tom, ako sa camp vyprázdnil a väčšina ľudí odišla niekam na turistické chodníčky, sa konečne na cestu vydávame i my. Ja si pred Galtheou vtipne hádžem kockou, aby som vyriešil problém, či sa mám prezuť do turistickej obuvi. Niekedy sa divím, ako je možné, že som taký šarmantný a pritom inteligentný. Kocka rozhodne, aby som sa neprezul.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 12:51
Michaelovi, Matejovi a Jindrovi bolo udelených niekoľko upozornení za „Blbý keci vo Rade starších, volové.“ Debata ďalej pokračuje v priateľskom duchu, bohužiaľ jej nerozumiem, keďže som si nezabalil potrebné slovníky cudzích slov.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 12:55
Po prekonaní niekoľkých veľkých zablatených úsekov si začínam nahlas opakovať „Mal som sa prezuť,“ na čo Dalibor okamžite vtipne reaguje replikou „A taky se převlíct.“
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 13:24
Poradie sa stabilizuje. Na čele je Dalibor s Mišom, ktorí niečo zapálene rozoberajú. Nasleduje Galthea, ktorú zaujímavým spôsobom obletuje skupina tvorená Michaelom, Matejom a Jindrom. Všetci traja sršia vtipom, šarmom a energiou. Osobne sa držím vzadu, každú chvíľu napomínam Michaela, že príliš poskakuje a strachujem sa o jeho život. Príležitostne fotím a neustále opakujem „Mal som sa prezuť.“
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 13:59
Dorážame k odbočke na Kláštorisko. So záujmom pozorujem, ako sa na oblohe tvoria tmavé obrazce z mrakov. Po chvíli mi na nos dopadá kvapka. Súrim ostatných, aby pridali a ticho si šepkám, že som sa mal prezuť. Čaká nás prudké stúpanie.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 14:10
Tí mladí kreténi nás tu nechali! Všetci štyria previnilci nechali Radu starších plahočiť sa do kopca, zatiaľ čo oni ho ľahkým krokom vybehli. Lagunu strácame z dohľadu úplne. Keď sa už nemôžem dívať, ako sa Mišo trápi s ťažkým vakom (ako jediný mal vak, kde niesol veci nás všetkých), šľachetne mu navrhujem, aby poprosil Dalcora o pomoc. Ten ochotne súhlasí.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 14:32
Pridávam do kroku a dobieham Lagunu, ktorý je sám ďaleko vpredu a vychutnáva si ticho a pokoj. Okamžite sa s ním preto dávam do reči. Debatujeme o Hostinci a jeho histórii. Cesta rýchlo ubieha a na Kláštorisko dorážame ďaleko pred ostatnými.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 14:51
Dalibor sa ma pýta, prečo som mu nepomohol s vakom. Ospravedlňujúco krčím ramenami.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 14:56
Po krátkej fotografickej session vchádzame do chaty a dávame si „Ňáke to pivko a žrádlo, že jo.“ Ja si skladám z hlavy klobúk a do vlasov zapichujem kvet, čo u zvyšku stola pôsobí nemalé pobavenie. Vonku sa spúšťa nefalšovaný lejak. To sme ale mali šťastie!
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 15:37
Na chvíľu sa dážď zmierňuje a niekto okamžite navrhuje, aby sme sa rýchlo vydali späť do campu. Všetci súhlasia. Tak sa zdá, že to nakoniec prežijeme v zdraví.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 16:50
Sme späť! Ó aký krutý je Boh pre neznalých zákonov turistiky! Asi v štvrtine cesty sa spustila úplná prietrž mračien a po pár minútach sme boli všetci mokrí ako myši. Komentoval som to výrokom „Mal som sa prezuť,“ zatiaľ čo všetci ostatní sa zabávali na tom, že tu má Jindra len jedny nohavice a teda sa nemá do čoho prezliecť. Keď Laguna poznamenal, že on sa zase nemá do čoho prezuť, na tvárach skoro všetkých zúčastnených sa na chvíľu objavili veľmi zamyslené výrazy. Jindra požičal v záujme zachovania cudnosti Kike svoju mikinu. Zdalo sa mi, že mi trochu nadskočil ohryzok.
Po chvíli sme sa s Lagunom a Mišom oddelili od zvyšku skupiny a poriadne pridali do kroku. Všetkým turistom, ktorých sme stretli po ceste, som zaprial krásny deň. Zvláštne, väčšina neodpovedala. Do campu sme nakoniec dorazili mokrí do nitky.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 16:59
Dorazil zvyšok skupiny. Tesne na to prestalo pršať úplne a definitívne. Nastáva čas Veľkého sušenia.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 17:10
Rôzne variácie na tému „Jindra a jeho jedny nohavice.“
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 17:25
Práve som bol okrem iného obvinený z toho, že som dážď vyvolal umelo. Keďže ma nenapadla žiadna inteligentná odpoveď, len som sa prihlúplo usmieval, čo zrejme mojej obhajobe neprospelo.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 18:19
Prezlečení a usmievaví už opäť sedíme na starých známych drevených laviciach, v rukách stískame teplé čaje a čokolády a debatujeme o všetkom možnom. Mišo i Kika strávili pár produktívnych minút stavbou domčekov z karát, na čom sa všetci ostatní zabávali. Zahrali sme si zopár partií žolíka, ktoré ma bohužiaľ veľmi nebavili, keďže som ani raz nevyhral. Niekoľko krát pri hre padol názor, že Mišo, ktorý karty miešal, by si mal „Nasrat na ruky.“ Osobne súhlasím.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 22:04
Smutne sme sa rozlúčili s čašníčkami a pobrali sa späť do chatiek. Všetci sa okamžite nasťahovali do tej našej, kde sa rozbehol živý rozhovor. Preberali sa najrôznejšie témy, od môjho súkromného života až po Daliborov súkromný život. Cítim sa starý a unavený. Po tom, čo Mišo vyrozprával akúsi hororovú historku a Dalcor začal Matejovi zapálene vysvetľovať základy Magicu, sa vyberám na osamelú prechádzku campingom. Tajne dúfam, že ma po ceste niekto znásilní.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 22:20
Po návrate do chatky konštatujem, že je tam hrozný smrad. Odpoveďou mi je pokrčenie ramien.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 23:02
Odoberáme sa spať. Niekoľko krát Daliborovi prízvukujeme, aby nechrápal. Pripravujem sa na najhoršie.
Sobota, 10. júla roku Pána 2004, 23:48
Zvuk píly je späť. Boh nám pomáhaj!


Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 6:01
Je ráno. Cítim sa, ako keby si na mne stádo slonov zastepovalo I’m dancing in the rain. Ostatní sú na tom podobne, zdá sa.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 6:24
Obliekol som sa a rozhodol, že skočím zabúchať na dvere vedľajšej chatky. Po niekoľkých pokusoch mi otvorila roztomilo rozospatá Kristína. Poskočil mi ohryzok. So značným úsilím som sa prinútil nepučiť príliš oči a veselo som radšej zahlaholil, že treba vstávať. Bolo mi povedané, že som krutý a zlý. S úsmevom som pritakal a potom sa radšej pobral späť ku Rade starších a Jindrovi. Po ceste som si s ohryzkom profesionálne dribloval.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 6:49
Zistili sme, že nám skoro nič nevyschlo. Nasledujú ďalšie variácie na tému Jindřich a jeho nohavice.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 7:30
Zbalili sme sa, vypratali chatky a pobrali sa ku recepcii zaplatiť za pobyt. Nasledovalo menšie naťahovanie s recepčným, ktorý si nevedel overiť, či som naozaj zaplatil zálohu, no nakoniec sa rozhodol veriť mojim úprimným očiam. Potom ešte zisťujeme, ako nám idú spoje. Michael s Matejom sa vyjadrili, že ideme zbytočne príliš skoro, no ja im oponujem tým, že napríklad taký Dalibor je už starší pán a s jeho nešikovným vakom mu to tak rýchlo nepôjde. Nezdá sa, že by ich to presvedčilo.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 8:05
Práve sme sa srdcervúco rozlúčili s Galtheou. Je neuveriteľné, že dokázala tri dni vydržať so šiestimi chlapmi a ku koncu nie len, že v oku nemala tik, ale sa jej ani netriasli ruky a bola schopná usmievať sa celkom inteligentne. Nikdy ma neprestane udivovať, koľko sily a výdrže sa skrýva v útlom ženskom tele. Hneď po jej odchode sa väčšia časť týmu mení z energiou nabitých, šarmantných chlapákov na životom unavených a po sprche bažiacich tichých, smutných mužov.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 8:47
Prichádzame na stanicu do Hrabušíc. Michael a Matej dostávajú napomenutie, keď sa opovržlivo vyjadrujú o našich plánovacích schopnostiach. Autobus nám totiž odchádza až viac ako o hodinu.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 8:49
S Daliborom smutne zisťujeme, že krčma je zatvorená.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 8:56
Reč sa stáča na Dragonlance. Mišo s Jindrom sa odišli niekam prejsť a ja sa nudím. Mám pocit, že Laguna s Michaelom Dalcora tajne uctievajú.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 9:56
Prichádza autobus, našťastie načas.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 10:52
Spišská Nová Ves. Posilnili sme sa tu párkom v rožku a navštívili toalety. Teta za okienkom ma upozornila, aby som si dával pozor na peňaženku, pretože na stene je kompjúter. Doteraz nerozumiem, čo tým chcela povedať. Za pár minút nám odchádza vlak do Košíc, preto sa lúčime s Matejom a Michaelom, potľapkávame sa po pleciach, sľubujeme si, že sa opäť stretneme budúci rok a rýchlo nastupujeme. Tým dvom odchádza vlak do Čadce o niečo neskôr.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 11:37
Neuveriteľné, tieto železnice! Mišo si číta časopis a oni aj napriek tomu majú tú drzosť vliezť do tunela!
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 11:59
Košice. Po Miša na stanicu prišiel autom brat a po krátkej dohode s nimi odchádza i Dalibor a väčšia časť našej batožiny. S Daliborom i batožinou by sme sa mali opäť stretnúť pre vchodom do môjho bydliska.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 13:05
S mojou mamou som vyjednal, aby nás (respektíve hlavne Dalibora a Jindru) odviezla neskôr na letisko, keďže českí bratia padli do osídel chudoby. Dávam si túžobne očakávanú sprchu a potom sa odchádzame do mesta najesť.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 13:36
Českí bratia uznanlivo chvália krásu slovenských servírok. Upozorňujem ich, že tieto do Čiech nevyvážame.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 14:07
Českí bratia sa hanlivo vyjadrujú o rýchlosti slovenských servírok. Zvažujem, či ich zopár predsa len nevyvezieme.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 15:30
S oboma pražákmi som ešte narýchlo vymenil zopár kartičiek Magicu (pričom som ich samozrejme strašne oklamal a získal niekoľko skutočne cenných kúskov), napálil som im na CD fotky a teraz sedíme v aute a mierime na letisko. Slnko na nás veselo poblikáva.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 15:32
Dalibor ma pozýva do Prahy. Po otázke, či môžem prísť na mesiac, záhadne mlčí.
Nedeľa, 11. júla roku Pána 2004, 16:01
Sú preč, stretko oficiálne skončilo. Lúčenie s Daliborom a Jindrom bolo ťažké, no som si istý, že sme sa nevideli naposledy. Dúfam, že im let domov dobre dopadne.
Sadám si na stoličku na balkóne a prepadáva ma tichá melanchólia. Nakoniec vychádzam na terasu a nahlas do oblohy kričím: „Ty sviňa, prečo pršíš, keď som celý večer strávil tancovaním tancov Sucha? Há?“
Hlas mi odpovedá, že som tancoval v opačnom smere. Zanadávam a potom sa zablysne...

Nasleduje dlhá spálená časť a napoly zhorená guča niečoho, čo vyzerá ako čierna briadka. Akékoľvek ďalšie čítanie je úplne nemožné.

Niekoľko faktických informácií o prvom Hostincovskom stretku

Počet účastníkov: 7 (šiesti muži, jedna princezná)
Menný zoznam:
  • Galthea (Kristína / Kika) - princezná
  • Dalcor (Dalibor) – predseda Rady starších, expert na Dragonlance
  • Jiron (Jindra) – človek s jednými nohavicami
  • Mikhael (Mišo) – člen Rady starších, expert na Magic the Gathering
  • Laguna (Matej) – expert na konzervy
  • Michael (Mišo) – expert na gitaru a nevhodné poznámky
  • Annun (Mišo) – člen Rady starších, Vodca

Miesto konania: Autocamping Podlesok, Slovenský Raj
Čas konania: 9., 10. a 11. júla
Počet upozornení udelených Radou starších:
  • Michael – 157
  • Jiron – 11
  • Laguna – 3
  • Galthea – 0

Zoznam preberaných tém:
  • Dragonlance
  • Fantasy literatúra
  • Magic the Gathering
  • Jindra a nohavice
  • Annunov vzťah s Dalcorom
  • Annunov vzťah s Galtheou
  • Annunov vzťah s Leuthil (nezúčastnila sa)
  • Annunov vzťah s babičkami
  • Iné Annunove vzťahy
  • Pivo
  • Ženy
  • Futbal
  • Československo
  • Hostinec a jeho smerovanie do budúcnosti (asi minútka čistého času)

Všeobecný názor na stretko: bolo to super, super, super, dúfam, že sa všetci zídeme aj budúci rok a v hojnejšom počte!

Poučenie zo stretka: zbaliť si turistickú obuv a pršiplášť, ZOBRAŤ turistickú obuv a pršiplášť aj na túru, zbaliť si viac nohavíc, neotvárať konzervy dýkou (!!!).

Slovo záverom: Ďakujem a do skorého videnia!

Amen.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD