Sedliak v Bratislave

Článok zverejnený 28.08.2004, autor: Annun (hostinsky[zavinac]annun.sk)

Vraví sa, že je lepšie neskoro, ako nikdy. A tak vám prinášam zápis udalostí, ktoré sa odohrali na poslednom stretku Hostinca v Bratislave. Ponúkol by som vám tisíc a jednu výhovorku, prečo sa tu objavuje tak neskoro, no nechce sa mi. Takže berte čo je a nemrmlite si. Ani vy tam vzadu, ja vás počujem!

Takže Blava. V poslednom čase tam chodím častejšie, ako do potravín v našej ulici. Hrozné. Strašné. Hrôzostrašné...
Ale odbočujem od témy. Do Bratislavy som odišiel v sobotu a pokojne sa ubytoval u svojho otca na Dúbravke, vedúc, že nedeľu si užijem sám a v pohode. Stretávka bola naplánovaná až na pondelok a to mi dávalo dostatok času na to, aby som sa psychicky pripravil. Priznávam sa, bol som trochu nervózny, pretože som netušil, koľko ľudí sa naozaj dostaví a samému sa mi po meste túlať veľmi nechcelo. Hlavne keď som si spočítal, koľko som vyvalil len za lístok na vlak.
...
Tých železničiarov by mal niekto zavrieť. Odteraz im v Hostinci čapujem len pivo riedené vodou. Aby bolo jasno.
...
No nič. Nedeľa sa pomaly prekotúľala okolo a ja som sa zobudil v pondelok skoro ráno. Hodinky mi prezradili, že je niečo po pol jedenástej a ja som sa rozospato pozrel von oknom, či už vyšlo slnko. Prekvapujúco vyšlo. Večer pred tým som poslal všetkým potencionálnym účastníkom stretka sms s finálnymi informáciami a tak som hneď zapol mobil a pozrel sa, koľko na mňa čaká odpovedí.
Nebudem vás príliš napínať. Bola to nula. Zabrblal som niečo o skúpych bratislavčanoch čo nemajú na jednu sms správu a vykonal svoju rannú hygienu (pozrel som sa do zrkadla a nahlas sa uistil, že som pekný). Po navštívení toalety som s počudovaním zistil, že nás kompletne vytopili susedia, na čo som reagoval hlasným „hm“ a išiel si spraviť raňajky. Nikdy som nebol zástanca prehnaných reakcií. Po jedle a vypočutí ranných správ nasledoval telefonát otcovi, veľa behania hore-dolu po byte, zvedavé omrknutie tej peknej susedky, čo to mala všetko na svedomí a nakoniec zúfalé zistenie, že sa pred stretkom už nestihnem naobedovať.
Niekedy ma zaráža, aký dokáže byť život krutý. Fakticky.
Keď som sa nakoniec predsa len vykotil z domu, odetý v najlepších látkach východu a so svojim modrým klobúkom pevne narazeným na hlave, vôbec som netušil, čo ma čaká. Zviezol som sa do mesta električkou, preklial robotníkov, ktorí rozkopali polovičku dráhy a prinútili ma tak najprv cestovať autobusom a vydal sa pomalým krokom k Michalskej bráne, kde som sa mal stretnúť s Galtheou a Selarom.
Pri bráne samozrejme nik nebol, tak som zaujal svoju obľúbenú pózu „Košický žobrák sedí na obrubníku v Bratislave“ a čakal som, čo sa bude diať. Netrvalo dlho a objavil sa Selar, opálený do hneda a so slúchadlami v ušiach. Môj klobúk nesklamal, pretože ma okamžite spoznal a po niekoľkých nesmelých vetách sme si podali ruky. Na pohľad vyzeral presne tak drzo, ako pôsobil aj na fórach. Che-che.
Galthea sa klasicky o pár minút omeškala, no keď nakoniec dorazila, vlasy vejúce, úsmev široký, vedel som, že stretko nebude úplná katastrofa, keďže sme už boli aspoň traja. Obdarovala ma akýmsi krpatým, lesklým kameňom, akých bežne strácam desiatky a potom sme sa vydali na Hlavné námestie, kde sme sa mali stretnúť s ostatnými. Môj mobil začal už tesne po príchode tam vyzváňať, keď ma striedavo prezváňala Tripalka, Zrudi a niekto, koho meno som nemal v zozname. Prístroj som preto stíšil, usadil sa pohodlne na lavičku spolu s Galtheou, zatiaľ čo Selar stál nad nami a tienil nám slnko. Netrvalo dlho a prikymácal sa ku nám akýsi človek s mobilom v ruke a zvláštne sa na nás díval. Keďže ma tesne pred tým opäť prezvonil Zrudi, dal som si dve a dve dohromady a oslovil ho: „Zrudi?“ Pokrútil hlavou a predstavil sa ako Iliathan. Rýchlo som ho predstavil ostatným, načo on reagoval slovami: „Mňa aj tak nebudete poznať.“ Mne sa to zdalo samozrejmé, no akceptoval som to.
Po chvíli sa začali objavovať ďalší ľudia a ja som stratil prehľad. Prišiel ZRudi, za ktorým prekvapujúco neviali elfské vlasy, ale ťažké reťaze a ľahký krok mu znemožňovali modré kanady. Objavila sa TripAlka s kamarátkou, ktorú predstavila ako Meliné. Galthee sa vtedy šťastne rozžiarili očká, pretože to znamenalo, že nebude opäť jediné dievča na stretku. No a nakoniec to svojim príchodom zaklincoval Ganjalf, ktorý bol ako vždy plný energie a okamžite začal zabávať okolité davy.
Nasledovali chvíle, ktoré ma opäť presvedčili o absolútnom nedostatku organizačných schopností ľudí zo západu. Nik sa za nič na svete nevedel rozhodnúť, kde sa poberieme teraz a tak sme sa chvíľu bezcieľne túlali. Nakoniec sa bratislavčania zhodli na podniku menom Propeler, čo neznelo zle a tak sme sa vybrali práve tam.
Propeler. Taký príjemný, klubový názov.
Čakala na nás plechová búda v parku, kde čapovali pivo a kofolu. Jediný, kto bol týmto prekvapený, som bol zrejme ja a tak sme sa usadili na trávu, objednali nápoje podľa chuti a Ganjalf rozprúdil diskusiu na tému „Ako by mali vyzerať ideálni elfovia“. Moje príspevky, ktoré zahŕňali drevené nohy, alkohol a barbarstvo okázalo ignoroval. Netrvalo dlho a začali sa objavovať ďalší ľudia, čo ma trochu prekvapilo. Ukázalo sa, že Ganjalf zrejme informácie o stretku oznámil aj niektorým členom spriateleného Spoločenstva Tolkiena a tak sa nám v krátkom slede predstavili Depres, Nenwen, Metalady a nakoniec aj Ganjalfova láska Mornie. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že sa nás nakoniec zišlo rekordných dvanásť ľudí. Po nemastnom – neslanom začiatku dňa sa to začalo vyvíjať celkom zaujímavo.
Nasledovali debaty o všetkom možnom, hral sa Magic a ja som musel niekoľko krát hľadať svoje balíčky, ktoré mi striedavo kradla Galthea, ZRudi a Ganjalf. Po dlhých a opatrných diplomatických jednaniach som bol schopný celé osadenstvo presvedčiť na skupinovú fotku, ktorá sa tu niekde určite povaľuje. V záujme vlastného zdravia sa na ňu dívajte len pod dohľadom osobného lekára!


(zľava doprava: horný rad - TripAlka, Ganjalf, Depres, Nenwen, Mornie; prostredný rad - Meliné, Selar, Metalady; dolný rad - Iliathan, Sedliak, ZRudi, Galthea)

Ako sa slnko klonilo k západu, začali sa s nami ľudia pomaly lúčiť. Opustila nás TripAlka, Meliné a Metalady. My ostatní, vyhladovaní a v dobrej nálade, sme sa vybrali do mesta na bratislavské mestské jedlo, na Richmana. Keďže s týmto už mám svoje skúsenosti, dal som si prezieravo párok v rožku a potom som už len s hrôzou sledoval, ako v ostatných rýchlo miznú tie nezdravé bagety. Tesne na to nás opustili tolkienovci, ktorí sa vydali po ďalšiu svoju členku, Crankiu a osadenstvo hostinca sa vydalo hľadať podnik, kde by si mohlo na chvíľu zložiť svoje kosti. Z Keltskej krčmy sme boli slušne vykázaní, keďže ani Galthea, ani Selar nespĺňali vekový limit a Duna (mimochodom podnik, ktorý zvonku vyzerá ako miesto stretnutí lokálnych narkomanov) bola zavretá. Nakoniec sme zakotvili v akomsi Corgoň pube, počkali na návrat tolkienovcov obohatených o Crankiu a opäť sa pustili do debát. V tomto momente už bol Ganjalf, ktorý za celý deň nevypil ani kvapku alkoholu (naozaj) neuveriteľne veselý a tak sme o zábavu nemali núdzu.
Dlho po západe slnka nás nakoniec opustila Galthea a ZRudi, tesne po čom sme sa zdvihli aj my ostatní a formálne tak stretko ukončili. Nasledovala cesta domov autobusom, tiché sa vkradnutie do postele a pokojný spánok. Vydarený deň...

A čo dodať na záver? Bolo fajn. Opäť som spoznal ďalších ľudí, ktorí robia z hostinca tak príjemné miesto a môžem potvrdiť, že sú skutočne príjemní aj na živo. Z úbohého sedliaka z východu si síce robili nechutnú srandu, kradli mu karty a odmietali mu platiť účty, no i napriek tomu som rád, že som ich videl. Teraz už iba vymyslieť, ako ich nabudúce dostať všetkých do Košíc...

A vám, ktorí ste neprišli, odkazujem len jediné: nespravte tú istú chybu aj nabudúce. Nie je nič lepšie, ako presedieť hodiny s príjemnými ľuďmi niekde v parku a popíjať pivko či kofolu. Celkom seriózne!

Do skorého videnia, priatelia!

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD