Moderné stolové spoločenské hry
Na úvod sa ale ešte trochu pristavím pri prvom slove: moderné. Aby bolo jasné, slovo moderné v tomto prípade nemá znamenať, že všetky ostatné hry sú „nemoderné“, ale protiklad ku klasickým stolným hrám, ako Šach, Dáma, Človeče, Žolík, alebo Kanasta. Hry o ktorých budem hovoriť ja, sa začínajú hromadnejšie objavovať od polovice 90-tych rokov minulého storočia, hlavne v Nemecku.
No dobre, ale prečo chcú mať tieto hry svoje pomenovanie? Čím sa líšia od tých klasických? Ako príklad, ktorý mi pomôže v objasňovaní, najskôr rozoberiem dve „klasiky“: Šach a Človeče. Šach je stolná strategická hra pre dvoch hráčov s absenciou náhody, ktorej cieľom je eliminácia súperovho kráľa. Žiadne kocky, žiadne kartičky. Počiatočná situácia je jasne daná, figúrky sú všetky rozmiestnené už na začiatku hry. Zaleží iba na vašich schopnostiach. Zahrajte si zopár partií s nejakým veľmajstrom a uvidíte kto vyhrá.
Naproti tomu Človeče je jednoduchá „naháňačka“ s veľmi vysokým podielom náhody. Keď vám budú dobre padať kocky porazíte hocikoho. Napríklad aj toho šachového veľmajstra.
Tieto dve hry mi teda vymedzili dva extrémne mantinely herných princípov a mne už iba zostáva alibisticky povedať, že MSH sú niekde uprostred. Budete v nich potrebovať logiku a predvídavosť, ale aj kúsok toho šťastia. Hotovo! Ale predsa len to trochu rozoberiem. Nasledujúce charakteristiky MSH zhruba popisujú vlastnosti, ktorými sa tieto hry odlišujú od iných hier, či už klasických, alebo figurkového wargamingu. Nie su to ale charakteristiky, ktoré by boli nejako všeobecne právoplatné a záväzné. Mnohé z charakteristík platia aj pre iné typy hier, možno ale povedať, že drvivá väčšina MSH splňa všetkých 6 kritérií. Pre spestrenenie si môžete teraz predstaviť nejakú stolnú hru, ktorú poznáte a skúste si v duchu odpovedať, či tá vaša hra splňa nasledovné popisy a nie je pritom MSH.
- Variabilný počet hráčov. Počet hráčov, ktorí si môžu zahrať nejakú MSH sa vačšinou pohybuje od 2-5. A je pritom jedno, či hráte 2, alebo 5, princípy hry sa nemenia. Hráči otvoria jednu krabicu a môžu hrať. Všetko čo k hre potrebujú je v nej.
- Jednoduché pravidlá. Dve až štyri strany formátu A4 sa naozaj dajú rýchlo zvládnuť. Respektíve vám ich niekto skúsenejší vysvetlí za 10 minút.
- Počas hry nikto nevypadáva. Viťazstvo v hre je riešené skôr pozitívne a pacifisticky. Víťazom sa stáva ten, kto získa najviac zlata, postaví najviac budov, bude prvý v cieli, získa najviac bodov prestíže atď. Eliminácia súpera vačšinou ani nie je možná. Nikto vám počas hry nevyhodí vašu figúrku a nemusíte začinať od nuly. Hra končí splnením určitej dopredu známej podmienky a nie v tedy, keď na hracom pláne ostane posledná figurka.
- Vysoká miera zapojenosti hráčov. Hráči nehrajú iba vo svojom ťahu, ale musia priamo reagovať na akcie protihráčov. Mnoho hier hráčov priamo núti spolu komunikovať a spolupracovať. Prebiehajú rôzne dražby, kde každý môže licitovať, alebo ponúkať svoj tovar. V niektorých hrách sa poradie hráčov musí určiť dohodou, alebo ponúknutím nejakej suroviny či peňazí. Mnohé hry majú bodovanie, alebo bonusy rozložené už počas hry, nie iba na konci, takže je stále o čo hrať.
- Dlžka hry.Väčšinu MSH dohráte do jednej hodiny, ale ak by som mal určiť nejaké rozpätie, tak pri 95% hier sa hracia doba pohybuje medzi 15 až 90 minútami. Pričom znovu zdôrazňujem, že počas hry nikto nevypadáva.
- Absencia kociek, čiže absencia „slepej“ náhody. Samozrejme každá hra určitý náhodný prvok obsahuje (ťahajú sa rôzne karty, alebo sa losujú suroviny atď). Aby aj tí slabší hráči mohli prekonať silnejších. A naopak, aby si ani tí najlepší hráči nemohli byť vždy istí. Hlavný dôraz je ale kladený na plánovanie, reakcie na vzniknutú situáciu a nie na hrkot tých „mnohostenov“ po stole. Kocky jednoducho v krabici nenájdete.
Teraz sa zameriam na trošku konkretnejšie delenie MSH z pohľadu herných mechanizmov a tématiky, pričom sa budem snažiť uvádzať príklady z hier, ktoré sú u nás dostupné, alebo aspoň odkázať na stránku o tejto hre. (Modré názvy hier sú hypertextové odkazy na obrázky. Drvivá väčšina obrázkov je z najväčšieho servra o spoločenských hrách www.boardgamegeek.com a zopár z českého www.hrajeme.cz ).
Prvým rozdelením, by mohlo byť delenie na hry abstraktné a tématické.
Výborným príkladom abstraktnej hry je klasické japonské Go. Sieť pravouhle sa pretínajúcich čiar a biele a čierne kamene. Čo táto hra vlastne predstavuje? Niekto hovorí, že je to simulácia zaberania území, ale prečo by to nemohla byť simulácia boja bielych krviniek s bacilmi? Herné komponenty sú totiž príliš nejednoznačné, takže to môže byť hocičo. Do kategórie abstraktných MSH možno zaradiť Abalone, Yinsh, Gipf, DVONN alebo Ingenious . Tieto hry väčšinou vychádzajú z nejakých geometricko matematických základov. Kamene sa kladú tak aby vytvorili dlhšiu líniu, zabrali vačšie územie, alebo majú rôznofarebné strany a môžu tak patriť raz jednému, raz druhému hráčovi. Napriek menej atraktívnemu vzhľadu sa tieto hry opäť dostávajú do pozornosti hráčov. Hlavne kvôli krátkej hracej dobe, čo je dnes nezanedbateľné plus, ale aj pre jednoduché no rafinované herné postupy.
Tématické hry sú presným opakom abstraktných. Autori sa ich snažia umiestnňovať do rôznych dejinných období, na rôzne miesta sveta, alebo do vlastných, respektíve licencovaných sci-fi, či fantasy svetov a tomu sa podriaďuje grafická úprava. Alebo ich herný mechanizmus vytvoria tak, že hlavnou náplňou hry je obchodovanie, cestovanie, stavanie miest, obsadzovanie území, transport komodít, objavovanie neznámych miest, hľadanie pokladov, plavba loďou a tak ďalej, a tak ďalej. Skrátka nájdu im nejaký žáner, ktorý nezriedka kopíruje módne trendy spoločnosti. Zaujímavé na MSH je ale fakt, že to ako hra vyzerá, nemá vplyv na herné mechanizmy. Dizajnéri pri tvorbe hier pravdepodobne najskôr vymyslia systém hry a až dodatočne mu potom oblečú nejaký ten tématický „kabátik“. Možno aj preto je medzi hernými dizajnérmi tak veľa matematikov a iných technicky vzdelaných ľudí. Daná téma je potom už iba čerešničkou na skvelej takticko strategickej torte. Pripájam zopár odkazov na príklady hier s nejakou zaujímavou témou.
Na Divoký Západ je osadená rýchla kartová blafovacia hra BANG! Do Strednej Ameriky za pokladmi zaniklých civilizácií sa môžete vydať ako člen jednej z archeologických expedícií pracujúcich na vykopávkach v mayskom Tikale. Old Shatterhand začínal ako zememerač pri stavbe TransAmerickej železnice. Skúste si to aj vy v Railroad Tycoone. Rev motorov, pach benzínu, svet Formuly 1 v hre Formula Dé. A ako ukážka hry podľa knihy: A Game of Thrones.
Nakoniec som ni nechal delenie hier podľa herných mechanizmov. Aj pri tomto delení ale platí, že jedna hra môže obsahovať niekoľko typov mechanizmov. A preto môže jedna hra spadať do viacerých kategórií. Berúc do úvahy početnosť, ako aj obľúbenosť hier v jednotlivých kategóriách, vybral som nakoniec týchto šesť:
ekonomické (Puerto Rico, Osadníci z Katanu, Sankt Petersburg)
vojnové/strategické (Memoir ´44, Axis&Alies, War of the Ring, Risk)
cestovateľské/závodné (Elfenland, Marco Polo, Robo Rally, Mississipi Queen)
dobrodružné (Proroctví, Talisman , Runebound)
blafovacie/kartové (BANG!, 6 bere! Adel verpflichtet, Bonanza, Citadela)
budovanie/obsadzovanie území (Carcassonne, El Grande, Alhambra, Tikal)
Pri ekonomických hrách je vašou úlohou nahonobiť si čo najväčšie hmotné statky a pomocou nich plniť herné úlohy. Nie vždy je víťazom ekonomickej hry ten, kto má nasyslené na konci najviac dolárov (Power Grid), rubľov (Sankt Petersburg), drachiem, dublonov (Puerto Rico), či iných chechtákov. Podmienkou výhry môžu byť body prestíže, postavenie nejakej stavby, či distribučnej siete, ale ku všetkým týmto cieľom sa dopracujete múdrym spravovaním svojich komodít. Nakúpiť čo najlacnejšie, predať čo najdrahšie, alebo aspoň sťažiť nakupovanie protihráčom. To je motto väčšiny ekonomických hier.
Vojnové/strategické hry majú veľmi blízko k figurkovému wargamingu. Hlavne v súčasnosti, keď americké spoločnosti ako Fantasy Flight, či Eagle Games hádžu na trh mega obrovské (ale i mega drahé) krabice plné plastových figuriek vojačikov, tankov, lodí, lietadiel (Axis & Allies, Memoir ´44), rímskych legionárov a senátorov (Conquest of the Empire) , alebo elfov, trpaslíkov a inú stredozemskú háveď (War of the Ring). Od wargamingu ich ale odlišuje hlavne hrací plán po ktorom sa jednotky presúvajú a jednoduchšie štatistiky jednotiek, alebo ak chcete jednoduchší bojový systém.
Cestovateľské/závodné hry preveria vaše schopnosti plánovať svoj pohyb po hracom pláne. Ale iba málo týchto hier je založených na klasickom „byť prvý v cieli“ . V hre Elfenland musíte do konca hry obehnúť na mape čo najviac miest na mape/hracom pláne. Hra Marco Polo zase síce končí v momente, keď niektorý hráč dorazí do posledného mesta, ale vyhráva ten, kto dokázal po ceste zarobiť najviac zlata. Pohyb po pláne samozrejme neriešia hody kockou, ale tzv. handmanagement, čiže rôzne „platenie“ za pohyb v danom teréne, či meste pomocou kariet v ruke.
Dobrodružné spoločenské hry sú vlastne akousi zjednodušenou verziou klasických RPG. Máme svojho hrdinu s nejakými počiatočnými vlastnosťami (sila, mágia, životy), ktorý tieto atribúty vylepšuje súbojmi s príšerami a inými postavami. Pohybuje sa po krajine (Runebound) , či podzemí a keď sa už cíti dostatočne „nabušený a nadopovaný“ vyberie sa vybaviť si to s hlavným bubákom a získať tak onen bájny super-hyper predmet (Talisman). Musím ale podotknúť, že jednoznačne najlepšou hrou tohto typu je Proroctví a jeho dve rozšírenia od českého autora Vláďu Chvátila, ktorá na poli hrateľnosti a zábavy hravo strčí do vrecka aj svojich „emerických“ konkurentov.
Blafovacie/kartové hry sa pravdepodobne najviac približujú tomu, čo si „bežný smrteľník“ predstavuje pod pojmom hra. Rýchly priebeh plný zvratov, veľmi jednoduché pravidlá a zábava. Ak sa niekedy rozhodnete moderné spoločenské hry vyskúšať (možno aj na základe tohto článku) začnite Colorettom, 6bere!, alebo BANG!om. A nenechajte sa zmiasť na prvý pohľad jednoduchým, až insitným vzhľadom týchto hier. Niekedy sú najzábavnejšie, tie najjednoduchšie veci.
Pod pojmom budovanie/obsadzovanie území sa okrem iných, skrýva aj na Slovensku pravdepodobne najznámejšia a najhranejšia hra Carcassonne. Ak ste ju už videli, či nebodaj hrali, viete si predstaviť, prečo sa tomuto typu hier po anglicky hovorí „tile laying games“ čo som ja z nedostatku invencie preložil ako „obsadzovanie území“ (viď napr. aj Alhrambra). Ale nemusia to byť iba kartičky-dlaždičky. Jednou z najkvalitnejších hier na obsadzovanie území je aj El Grande, ktorá sa už niekoľko rokov drží v Top10 v mnohých krajinách. V tejto hre ide o ovládanie historických regionóv španielského kráľovstva pomocou strategického umiestňovania a premiestňovania svojich caballeros na mapu. A aby som nezabudol ani na budovateľské hry. Tento typ je určitým hybridom medzi ekonomickými a územnými hrami. Budujete svoje mesto/krajinu kladením príslušných kariet/žetónov na hrací plán, ktoré vám prinášajú zisk v podobe peňazí, či surovín, za ktoré potom znovu budujete ďalšie budovy, ktoré vám zasa niečo zarobia/vyrobia a tak pekne dokola. Úlohou je dobre zvládať rovnováhu medzi potrebou expandovať a zarábať. Ako príklady uvádzam: La Citta, Amun Re a hit posledných mesiacov Caylus.
Dúfam, že tento článok vnesie trochu svetla do problematiky moderných spoločenských hier a poprípade vzbudí záujem o tento typ zábavy. Vyššie uvedené delenia sa zakladajú na informáciách z netu, alebo boli upravované tak, aby boli čo najviac prístupné širšej, nezainteresovanej verejnosti. Preto sú niektoré kategórie zlučované a iné úplne vynechané. Nemá zmysel popisovať hry, ktoré sú síce vo svete vysoko hodnotené, ale sú určené hardcore hráčom, alebo ich u nás nemáte šancu kúpiť. A to by bolo zatiaľ všetko. Prajem všetkým veľa zábavy.
Partneri
