Správa účelových zariadení Ministerstva zahraničných vecí (SÚZA), 3252 návštevníkov, množstvo zážitkov, príjemné stretnutia, zopár podaní rúk, úsmevy, pivo, potlesky, ohúrenie, smiech, ... Toľko pocitov za tri dni. A je to viac než zdravé, to vás ubezpečujem. Ak ešte neviete o čom je reč, musím vám s dávkou entuziazmu priblížiť aspoň časť toho, čo som zažila v dňoch 15. – 17. septembra 2006 v SÚZA na Drotárskej ceste 46 v Bratislave. Bola som totiž na Comics Salóne 2006 – treťom ročníku medzinárodného festivalu japonskej kultúry, anime, hier, comicsov, scifi a fantasy.
Je mi ale úplne jasné, kde som sa nachádzala o 18:00. Známa slovenská spisovateľka Alexandra Pavelková mala totiž vo Fantázia Salóne čítačku zo svojho nového románu o Vimke. Príjemne sa vinúci príbeh ma donútil ostať až do konca, a tak som si mohla potriasť pravicou s touto stálicou slovenskej fantastiky.Potom sme sa s GogoYubari a Magorom dostali aj do reštaurácie na poschodí, kde sme zostali do pol ôsmej a rozlúčili sa s Annunom a Lesnou vílou. Následne som sa akosi oddelila od skupinky a skončila v Comics Salóne, kde už v plnom prúde frčala prednáška Ivana Aľakšu o WorldCone, ktorý sa minulý rok konal v Britskom Glasgowe a tohto roku v Americkom Los Angeles. Z prednáškovej miestnosti som o ôsmej vystrelila priamo na Hlavnú Palubu, kde sa už rozbiehal Otvárací program. Maskoti Comics Salónu 2006 – ComicsMan a MangaGirl – pobavili publikum pred oficiálnejšou časťou programu, v ktorom nám organizátori celého podujatia Róbert Žittňan a Michal Nejeschleba priblížili zmeny a vylepšenia, ktoré nastali oproti minulému ročníku tohto festivalu. Najpodstatnejšie vylepšenie sa pravdepodobne týka pridania sekcie sci-fi a fantasy, vďaka čomu bol tento ročník bohatší o prednášky a tiež filmy ako Star Wars III, Superman Returns, The Brothers Grimm, Underworld: Evolution, X-Men: The Last Stand, Silent Hill, V for Vendetta a iné. Otvárací program tiež zahŕňal krst Comics Salónu 2006 (polievanie plagátu RedBullom), ktorého krstnými otcami sa stali radca Japonského veľvyslanectva Hiroyuki Imahashi a český prekladateľ Jan Kantúrek.
Po skončení Otváracieho programu ma nohy zaviedli na neurčité miesto a vďaka posunutému programu som sa o pol desiatej znovu ocitla na Hlavnej Palube, kde som si namiesto očakávaného Supermana pozrela časť divadelného predstavenia Krowiak. Nerozumela som len jednej veci – prečo som tam nebola od začiatku. Toto divadlo u mňa jednoznačne vyhráva prvú cenu, pretože je to to najlepšie, čo som na tohtoročnom CS videla. Divadlo v podaní troch českých hercov bolo naozaj čímsi úžasným a hoci som o komixe Krowiak počula prvý krát až teraz, vďaka divadlu, skvelým hereckým výkonom a výbornému scenáru sa o komix začnem zaujímať intenzívnejšie. Dúfam, že aj na budúcom CS uvidím niečo aspoň z časti také dobré.
Po Krowiakovi, ktorý skončil až okolo desiatej večer prišiel na rad film Superman Returns, ktorý na niektorých divákoch zanechal buď zmiešané, alebo negatívne pocity. Tie moje však boli pozitívne, nehovoriac o veľmi dobrej atmosfére, ktorá vládla v kinosále celé dve a pol hodiny. Niekoľko potleskov, občasná vtipná „hláška“ na margo Supermužíčka, ... A keby nebolo tak veľa hodín, možno by som ostala aj na Kliatbu bratov Grimmovcov. Únava z dlhého a rušného dňa však prekonali moju vôľu, a tak pre mňa piatkový program Comics Salónu skončil Supermanom o jednej ráno.
Po anime som rýchlo trielila do Fantázia Salónu, kde už desať minút prebiehala prednáška Ďura Červenáka o ruských Bylinách a čítačka z druhého dielu jeho nového románu Bohatier (prvá časť vyjde v decembri 2006). Po prednáške bolo naplánované stretnutie ľudí prispievajúcich na Ďurovu stránku, takže sme sa usadili v bare a do piatej viedli príjemnú diskusiu na rôzne témy. Potom nastal presun naspäť, aby sme sa zúčastnili krstu knihy Invocatio Elementalium – urban fantasy slovenského spisovateľa Dušana D. Fabiana. Ďuro Červenák pokrstil knihu Absinthom, a tak sa pri tej príležitosti aj nalievalo a zvesela pilo. Okrem toho tvorila krst aj čítačka – česky v podaní prekladateľa Roberta Pilcha a slovensky v podaní publicistu a literárneho kritika Miloša Ferka. Pri tejto príležitosti si priaznivci slovenskej fantastiky a tiež tí, ktorí si začiatok zaujímavého románu prečítali v časopise Fantázia (1/2006, č.36), mohli knihu zakúpiť v stánku kníhkupectva Brloh s 25% zľavou. Po krste sme sa znovu presunuli do baru, kde sme zotrvali približne do ôsmej večer. Partia sa akosi rozpadla po odchode niektorých jedincov, na čo sme sa poniektorí vydali smerom k Hlavnej Palube. Egyptská animácia ma mierne unudila, a keď konečne začal film Final Fantasy VII: Advent Children, moje obavy sa naplnili a nálada klesla na bod mrazu. Nasledovala nejaká tá hodinka nudy, kedy som sa len bezvýsledne pozerala do programu nevediac, kam ďalej.
Prednáška k 40. výročiu Star Treku vo Fantázia Salóne nevyzerala natoľko lákavo, aby som zostala viac ako sekundu (nakúkajúc cez otvorené dvere) a film 7 Samurajov v Japan Salóne od slávneho Akiru Kurosawu síce lákavo znel, ale jeho dĺžka ma odradila. Nálada s názvom „Nič sa mi nechce“ bola natoľko ubíjajúca, že som si dokonca nechala ujsť film Silent Hill, ktorý sa od 23:00 premietal na Hlavnej Palube (a na ktorý som pôvodne naozaj ísť chcela!) a okolo polnoci som unavene opustila priestory SÚZA.
Tri septembrové dni strávené v Bratislave potvrdili to, čo som už dávno vedela – že zábavu tvoria ľudia s dobrými myšlienkami. Nápady, to je to, na čom skutočne záleží, aby sme mohli napredovať. Verím, že Comics Salón 2007 bude ešte lepší a už teraz sa teším. Skutočne to stálo za to a tí, ktorí neprišli, môžu ľutovať. Programová štruktúra bola naozaj bohatá, bolo sa na čo pozerať, bolo čo počúvať a občas sa i priučiť vo vždy plnom Workshope aj na iných miestach. Moju výpravu na západ určite neľutujem, jedinou smolou bolo to, že vybrať z programu problém nebol – problém bol vybrať si len niečo. Možností bolo skutočne neúrekom, mnohé skvelé veci však boli v rovnakom čase a mojim stálym želaním bolo mať tak jeden časovrat, ako bol ten Hermionin v tretej časti Harryho Pottera. Každý Con je však taký. Ak sa neviete rozdvojiť, nestihnete všetko, čo chcete.
Na záver môžem povedať len toľko, že toto podujatie má veľký potenciál a Comics Salón sa každým rokom posúva vpred. Progres je to, vďaka čomu sa môže pýšiť početnou návštevnosťou a nielen tým. Preto chcem poďakovať organizátorom Comics Salóna 2006 za tri dni skvelých spomienok.
K. Nagini „KrowiakGirl“ Drake