Nerozbila som, lež lepím ticho mlčaním.
Nerozbili sme, len niekto udrel nás klamaním.
Skladačka leží nám v dlaniach zakrytých,
odhalíme tajomstvá, čo skrývajú sa v nich?

A ruka zbiera kúsok po kúsku,
slzička oprie sa o sklo v obrúsku,
pokojom hladia oči moju tvár
a dotýka sa ma jemných rúk pár.

Usmej sa vlnkou smutných pier,
čo otvoria krídla nebeských dvier,
a posledné sklíčko zaleskne sa v dlani,
my znovu stvoríme to stratené na svitaní.