Bulyčov, Kir: Mimozemšťané v Guslaru
Preklad: Ivo Král, Pavel WeigelVydal: Trifid, 2002Autor obálky: Martin ZhoufPrevedenie: brož.Počet strán: 205ISBN: 80-7254-191-9
,,Tobrá den", řeklo stvoření s lehkým přízvukem. ,,Vy promiňte moje výslovnost. Já učit váš jazyk v hrozná spěch. Neznepokojujte moje vzhled. Já mohu sedět?",,Ovšem, ovšem. Jen se posaďte," pokynul Kornelius pohostinně a tvářil se mírne vyjeveně. ,,A co venku? Ještě prší?" zeptal se po chvíli, aby řeč nestála.Verím, že slovné spojenie ,,sovietska sci-fi" môže pôsobiť v radoch neoboznámených čitateľov značnú paniku - v poniektorých to totiž môže evokovať zabudnuté zaprášené knihy s azbukou odložené v knižničnom sklade hneď vedľa Leninových spisov. To však nie je prípad Kira Bulyčova (1934-2003), jedného z najznámejších ruských sci-fi spisovateľov, ktorí sa preslávili aj v zahraničí. Jeho výber desiatich poviedok (s jedným predslovom a jedným úvodom navyše) dokazuje, že sci-fi nemusí byť nutne postavená na dobýjaní vesmíru na železobetónových hviezdoletoch s nápisom CCCP.
Guslar Veliký, ako je povedané, opísané a oklebetené v rozvláčnom úvode, je bežným mestečkom kdesi v Rusku, s typickými obyvateľmi 20. storočia. Ľudia chodia do práce, vysielajú deti do školy, nakupujú v obchode, chodia na ryby, chovajú rybičky a čas od času sa niekomu dostane cti mať blízke stretnutie tretieho druhu. Guslar Veliký je totiž miestom, ktoré mimoriadne priťahuje mimozemšťanov, emzákov, alienov a vôbec kdejaké potvory, ktoré sa márne snažia narušiť každodenný idylický chod mestečka. Ešteže obyvatelia Guslaru sú natoľko zaneprázdnení bežným životom, že mimozemšťan im prijde ako milé spestrenie dňa. Koniec koncov, Guslar Veliký môže byť pokojne vzdialeným bratrancom Kocúrkova.
Atmosféra je veľmi podobná klasickým ruským poviedkárom - sú plné ľahkého humoru, ich ,,hrdinovia" sú úplne bežné postavičky zo všedného života a ich heroické úlohy pozostávajú z riešenia úplne bežných vecí. Akurát čas od času im cestu skríži nejaký záhadný tvor, či udalosť, ktorá spôsobí, že na prvý pohľad jednoduchý problém v skutočnosti vedie k záležitostiam temer kozmickým. Tu rozmláti cestu do krajského mesta obrovská hviezdna loď, tam sa zrazu namnožia rybičky plniace želania, onam vyrastie pri rybníku vulkán. To všetko sú udalosti, ktorými sa prejavujú mimozemšťania a do ktorých sú zapletení ničnetušiaci obyvatelia. Rozdiel od klasickej heroickej fantasy je však zjavný - ak typický hrdina klasickej sci-fi rieši problém ako zachrániť posledné zbytky ľudskej existencie na planéte Zebulon XII, tak Bulyčovov hrdina rozhutuje nad tým, ako ukradnúť popudlivej susede kvetináč s ružou, ktorý jediný môže prostredníctvom mimozemského vyslanca zachrániť ekonomiku na planéte Fivu. Tento kontrast medzi ,,prízemným" a ,,epickým" je niekoľkokrát veľmi vtipne využitý, najlepšie asi v poviedke Rozum v zajetí, kde sa geniálnym spôsobom ukáže, čo všetko môže mať spoločné havária expedičnej hviezdnej lode na cudzej planéte a každonedeľný rybolov Kornelia Udalova.
Samotné poviedky vznikli v dosť veľkom časovom rozpätí a ich jednotiacou líniou je rovnaké mesto a rovnaké postavy, ktoré reprezentujú niekoľko typov (ufrflaný ded Udajev, ,,matfyzák" Stendhal). Autor nie je nutne zviazaný žánrom - niektoré poviedky majú skôr príchuť fantasy a niektoré možno označíte ako sci-fi len veľmi nasilu, to však rozhodne nie je na škodu. Napríklad v poviedke O zlatých rybkách sa nedočkáte ani príslovečných mimozemských foriem - ak pravda za ne nebudete považovať obyvateľky akvária. Naviac, niektoré z poviedok pôsobia napodiv až satiricky, alebo si minimálne neodpustia kadejakú narážku na vtedajšiu spoločnosť (podľa čoho možno niekedy aspoň odhadnúť dátum vzniku). Čarodej z lesa, ktorý prekľaje Kornelia Udalova tak, že spôsobí v jeho zabehanom živote zmätky (Nedrážděte čaroděje), či mimozemšťan, ktorý britkým sociálnym inžinierstvom (čiže niekoľkými klebetami) prinúti mesto zachrániť ho z uviaznutia na zemi (Pohaněné mesto) majú v sebe aj moment na zamyslenie.
Mimozemšťania z Guslaru sú však predovšetkým nenáročná, príjemná, obveseľujúca vec, ktorú môžete stráviť napríklad v autobuse, či vo vlaku. A vôbec ukazujú, že aj na prvý pohľad exotickí autori sú v skutočnosti celkom zábavní
Partneri
