Hmla ich vypľula a náruč hmlistá ich zas pohltí.
Vpredu je principál, tanečnica bokmi zavrtí.
Ako smútočný sprievod tiahnu pustou pláňou.
Na tvári maska biela, ktovie, čo je za ňou?
Možno úsmev kostlivca, možno iba dym.
Možno vzdychy opilca, možno smutný rým.
Ako bál mátoh, ako čierne duše,
mĺkve a vražedné ako strela z kuše.
Celý ten sprievod tichý je, jak človek, čo jazyk nemá.
Bubny mlčia, principál je nemý, ba i jeho žena.
Len vietor okolo nich víri svojou piesňou prach.
Ale nedotýka sa ich tiel- má z nich totiž strach.
Farebnosť kostýmov zmenila sa v mŕtvu šeď,
biele masky z kosti sú a miesto zlata meď.

Ten principál ťa do kompánie príjme,
city utopia sa v čiernej a krvavej chmáre.
Dušu ti ukradne, srdce z hrude vyjme.
Budeš komediant pod maskou bez tváre.

Naveky blúdiac v hmlách.

P	U	S	Š	P	S	N
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30