Foto: Nage, Ján „Magara“ Luterán, Jan Žižka, Alef0
25. ročník putovného conu (prvé ročníky sa konali v Pardubiciach, odtiaľ názov Parcon), ktorý má na svedomí československý Fandom, sa po desiatich rokoch znovu vrátil na pôdu Slovenskej republiky. Priestory dlho očakávaného podujatia zastrešovala hlavička nitrianskeho Agroinštitútu, o potrebnú hydratáciu vo vyhriatych miestnostiach sa postarala minerálna voda Bohatier a o životodarné tekutiny (ne)alkoholického druhu bar priamo na mieste konania. Organizátori, prednášajúci ani hostia neumreli do hladu vďaka hotelovej reštaurácii (prípadne neďalekej Hypernove) a v sobotu dostal niekto spásonosný nápad predávať bagety pri Kongresovej sále, čo ocenili hlavne ľudia s nabitým programom. A o program vlastne ide, pretože ten bol základom celého Parconu.
Vďaka tomu sme s Janom zistili, že v Kongresovej sále práve frčí na svojej ohnivej motorke Ghost Rider. Hneď po skončení filmu (ktorý bol na plátne hádam ešte trápnejší než na obrazovke monitoru) sme sa zmätene pokúsili nájsť nejakú zaujímavú prednášku a trochu sa poprechádzali po budove, až sme došli do Posluchárne S2. Program tvrdil, že sa bude hovoriť o Nových technológiách a Star Wars, ale keď sme po piatich minútach započuli slovo Templári, vzali sme nohy na plecia a rozhodli sa blúdiť ešte o niečo dlhšie.
Úspešne sme sa vyšplhali na druhé poschodie, kde moju pozornosť ihneď upútal Brloh. Kto by si nechal ujsť 20% zľavu na všetky knihy a 10% na hry? Nič však ešte nebolo vybalené, za pultom sa povaľovali plné škatule, takže na nákup nemohlo byť pomyslenia. Hneď oproti sa ale nachádzal Zelený salónik, ktorý nás zlákal aspoň na koniec prednášky s názvom: Hodí sa slovenčina na písanie a prekladanie fantasy? Odpoveď bola kladná, ale len v prípade, že má prekladateľ vzťah k fantastike a dá si tú námahu preložiť text čo najlepšie. Možno si vďaka tejto debate niektorí fanúšikovia vyberú za svoj študijný odbor práve prekladateľstvo a tlmočníctvo. Kto vie...
Hladní a unavení sme sa pridali k delegácii niekoľkých Tolkienistov na výprave za jedlom. Zatiaľ čo mal Jozef Žarnay autogramiádu a besedu o slovenskej fantastike 80. rokov a Arthur Szrejter hovoril o tom, ako založiť „literárnu mafiu“, sme my behali po Hypernove a nakoniec sa parconovsky naladení vrátili späť. Stánok Brlohu bol už úplne rozložený (konečne som si kúpila Kulhánkov Noční klub – díl první a tretiu časť kórejskej mangy Deník pána démonů), okolo sa motalo o dosť viac návštevníkov, nehovoriac o hráčoch stolných hier oproti a ľuďoch obzerajúcich si výstavu a demonštračné bitky Warhammeru hneď vedľa. Najdôležitejšia bola v tej chvíli ale Kongresová sála, pretože o pol siedmej začal FantáziaFEST – Pásmo o desaťročnici jediného slovenského sci-fi a fantasy magazínu. Vydavateľ a bývalý šéfredaktor Fantázie, Ivan Aľakša, nám porozprával o začiatkoch časopisu, o dobrodružných cestách za slávnymi osobnosťami a zháňaní interview. Všetko bolo doplnené fotkami a historkami spájajúcimi sa so zážitkami tvorcov Fantázie. Pásmo zahŕňalo aj spomienky na rôzne cony, samozrejme aj na posledný slovenský Parcon, ktorý sa pred desiatimi rokmi konal v Spišskej Novej Vsi.
Kto sa ale nezaujímal o osudy Fantázie a jej tvorcov, mohol si v iných miestnostiach vychutnať napríklad prednášku Jozefa Sokola: Maľované vo fantázii, Andreja Ďurovku: Star Wars: Clone Wars, Petra Weleslawa Kuzmišína: Vzývanie Rodných Bohov Slovanských alebo si pozrieť anime PaniPoni Dash.
Po FantáziaFESTe mal v Kongresovej sále prednášku Nalim Lidochaz o Conanovi ve Slávii, ktorá ale mňa osobne nezaujala, pretože som, ako správny kacír, nikdy žiadneho Conana nečítala. Keď som otvorila stránky programu, lákalo ma to napríklad do Anime Salónu na Hellsing Ultimate, neskôr do Kongresovej sály na prednášku súčasného šéfredaktora Fantázie, Juraja Malíčka, o Galaxy Queste, či o desiatej na film Nočná hliadka. Nič z uvedeného som nevidela/nepočula - nechala som sa zlákať barom a dobrou spoločnosťou. Vonku zúrila búrka, dnu bolo príjemne teplo, v žalúdku hrialo pivo a bolo o čom diskutovať. Návštevnosť stúpla, hovor tiež, miestnosť sa zaplnila.
Niečo po pol desiatej sme sa ale presunuli do Zeleného salónika, kde prebiehal Večer slovenskej fantastiky: Fantázia & krst zborníka poviedok FANTÁZIA – To nejlepší, ktorého vydanie zabezpečil český Wales. Vínom krstil Ivan Aľakša, asistoval prekladateľ Robert Pilch. Keďže vydanie knihy sa musí vždy patrične osláviť, spoločnosť sa zase presunula do baru, kde ale došlo pivo a o polnoci sme boli svorne vyhnaní von, pretože sa podnik zatváral. No československý Fandom mal ešte dostatok energie, a tak sa na schodoch pred vchodom debatovalo do skorých ranných hodín.
Po nešťastnom prebudení holubmi o piatej ráno, nutnom vstaní o siedmej a následnom čakaní na otvorenie potravín, sme sa pred deviatou dostali s Janom najedení, a už v dobrej nálade, do Kongresovej sály na premietanie filmu Constantine. Keď sa na schodoch zjavil český spisovateľ Leonard Medek, miestnosť na chvíľu zmĺkla. Ale vzhľadom na to, že nás tam bolo asi šesť, to veľká zmena nebola. Nakoniec sa táto osobnosť usadila v našom rade (medzitým sa počet divákov zvýšil) a po chvíľke zahlásila, že vystavené diplomy Fantázie pripomínajú cintorín vo Vysokých Tatrách. Vzhľadom na neistú budúcnosť nášho jediného SFFH časopisu mal tento vtip trošku trpkastú príchuť, ale v danom momente sa väčšine roztiahli ústa do úsmevov.
Po hodine som sa musela vzdať filmu kvôli pevnému rozhodnutiu zúčastniť sa Kreatívnej hry, ktorej mentorovala slovenská fantasy spisovateľka Alexandra Pavelková. Účastníci sa dozvedeli zaujímavé veci o tvorbe poviedok, o základných otázkach, na ktoré si autor musí vedieť odpovedať, čo-to o hlavnej postave, deji, premyslení príbehu, fabule a sujete. Nešlo však len o monológ, pretože nás Saša zatiahla do zábavnej hry, ktorej sa mohli poslucháči aktívne zúčastniť. Okrem iného išlo napríklad o opisovanie pocitov, vymýšľanie si, tvorbu príbehu na základe jednej vety a podobne. Hra bola rozdelená na niekoľko častí a v závere dostali „hráči“ časť poviedky. Ich úlohou bolo dopísať záver podľa vlastnej fantázie tak, aby sa hodil k úvodnému telu textu, prečítať svoje dielo prítomným a nakoniec si vypočuť skutočný koniec mikropoviedky.
Po Kreatívnej hre sme sa s alefom0 (administrátorom hostinca U starého elfa) vybrali do Posluchárne S2, kde od pravého poludnia prebiehala prednáška Andreja Ďurovku o populárnom britskom sci-fi seriáli Doctor Who. Najprv sme sa dozvedeli zbežné informácie o tom, kedy vznikol seriál, ako uchvátil srdcia mnohých divákov stanice BBC, ako skončil a opäť rozkvitol v roku 2005, dávajúc tak možnosť mladším generáciám oboznámiť sa s presláveným Doktorom. Po faktoch nasledovalo premietanie prvej časti prvej (novej) série. Myslím, že seriál zapôsobil a zrejme sa tiež zaradím medzi jeho fanúšikov.
Na tom istom mieste sme sa po Doctorovi Who vybrali s Petrom Piknom na Výlet s filmovou hudbou. Prednáška sa držala hlavne klasikov, hudobných skladateľov ako Wagner, Stravinsky, Penderecki a iných, nezabúdalo sa ani na hudobné ukážky a obrazovú dokumentáciu, napr.: notové zápisy. V skutočnosti išlo o pomerne odborný výklad sprevádzaný nadšením prednášajúceho.
Po odznení posledného tónu som vyštartovala do Zeleného salónika. Dokonca sa mi podarilo stihnúť záver debaty o tom, či sa grál slovenskej fantastiky nachádza v Česku. Podľa slov Roberta Pilcha tomu tak naozaj je, ale vydavateľstvo Wales uvažuje aj o vydávaní slovenských diel v slovenčine a následnom navrátení slovenskej fantastiky do jej rodiska.
Hneď po ukončení debaty začal mnou, a prakticky všetkými prítomnými fanúšikmi Juraja Červenáka dlho očakávaný krst jeho najnovšieho počinu - Bohatýr II: Dračí carevna. Všetci dostali pollitrovú fľašu minerálnej vody Bohatier, ktorú si mohol pri vstupe na Parcon vziať každý účastník zadarmo. Krst začal úvodnými slovami prekladateľa a vydavateľa Roberta Pilcha, ktoré zahŕňali aj značnú pochvalu na margo úspešného autora. Okrem toho sa k slovu dostal aj samotný Červenák, ktorý prítomným prečítal úryvok zo začiatku štvrtej kapitoly Dračej carevny, zatiaľ čo som ja trielila rýchlo do Brlohu kúpiť si vlastný výtlačok. Krstným otcom sa stal známy spisovateľ a publicista Miloš Ferko. A ako si sponzor zažiadal, tak sa aj stalo – Bohatier bol pokrstený Bohatierom. Na spokojných čitateľov a úspech knihy sme si pripili vínom a postavili sa do zväčšujúceho sa radu na autogram.
Bolo by zbytočné opúšťať miestnosť, keď bol ďalším bodom nášho programu Přísně tajný projekt. Predstavili nám ho šéfredaktor časopisu Pevnost Tomáš Němec a redaktor a publicista Martin Šust. Vzhľadom na prísnu tajnosť si musia tí, ktorí sa nezúčastnili, počkať na výsledok príprav...
Keďže hĺbanie nad projektom netrvalo dlho, naše ďalšie kroky viedli do baru, kde sme si posedeli napríklad so spisovateľmi Ďurom Červenákom a Dušanom Fabianom, vydavateľom Robertom Pilchom či hlavným organizátorom úspešného Comics Salónu Róbertom Žittňanom. Odtiaľ som sa po dopití (značne odpornej) kávičky pobrala do Posluchárne S2, konkrétne na audiovizuálnu prednášku Dušana Fabiana: Keď zuní oceľ II o metale a jemu podobných variáciách na to, ako ľahko, rýchlo a relatívne bezbolestne ohluchnúť. V skutočnosti bol ale jediným problémom fakt, že som prakticky žiadnu skupinu nepoznala. Keďže doma počúvam len gothic/symphonic metal, bola jediným svetlým a známym bodom programu v množstve klipov pieseň Sleeping Sun od Nightwishu, ktorý som duchaplne strávila na WC a vrátila sa až na koniec klipu. Nevadí, nie každý deň je nedeľa...
Ďalšiu hodinu prebiehali v rôznych kútoch budovy rôzne prednášky, napríklad: Bek tú bejzik... L.A.R.P. – zábava pre všetkých (Matej Tejbus - Ganjalf), Warhammer fantasy (Jozef Hudáček), Planéta BEM-ov alebo pseudovedecké rozprávanie o hmyzookých monštrách (Zuska Stožická), Parcorán klub v Kongresovej sále a Sheep’s Song v Anime Salóne.
O siedmej večer v Kongresovej sále začalo vyhlasovanie výsledkov súťaže Ceny Karla Čapka. Prestížnu cenu, Mloka, si domov odniesli Zuska Minichová za mikropoviedku Uspávanka klanu N’Dorov, Lucie Lukačovičová za krátku poviedku Dům smíchu, dům smutku, Anna Šochová za dlhú poviedku A Bůh to vidí a Tomáš Petrásek za novelu Poslední hlídka. Tentoraz sa na slovenskej pôde udeľovala aj cena Zlatá zebra, ktorú vyhral Jan Kovanic. Cenu Ludvík prebral Tomáš Němec za magazín Pevnost a čierneho Mloka za dlhoročnú prácu a zásluhy v oblasti SF získal Ondrej Herec.
Môj program pokračoval na tom istom mieste Fantastickou tombolou (ktorú okolo mňa vyhralo asi päť ľudí – buď som mala zlé číslo, alebo som si zle sadla) a kúzelníckou show, ktorá skončila o deviatej. Prázdny žalúdok zrejme nebol len môj, respektíve som nebola jediná, ktorá sa prihlásila na Barbarskú slovanskú hostinu v jazdeckom areáli, ktorej súčasťou bolo nielen podávanie pečeného kuraťa, ale aj vystúpenie „Na dvore kráľa Sama“ skupín historického šermu Vargar Bratislava, Arwen Nitra. Pridal sa aj Karpatský pecúch a do noci vyhrávala skupina Vrbovské vŕby. Žiaľ chlad a noc neodohnali ani zapálené fakle na ohňovej šou, preto sme sa radšej premiestnili naspäť do tepla Agroinštitútu, kde sme zvyšok večera strávili, nečakane, v bare, zatiaľ čo Egon Čierny prednášal o tom Jak psát fantasy a Lucie Lukačovičová krstila svoju knihu Vládci času.
Bolo sa na čo pozerať. Bolo čo počúvať. Bolo čo vnímať všetkými zmyslami, ktoré som plne zamestnala na podujatí menom Parcon. Okrem mňa strávilo fantasticky tento víkend viac ako 500 návštevníkov, ktorí spolu vypili približne 2000 litrov Bohatiera. Ďalší ročník je za nami. Zúčastnilo sa ho množstvo známych osobností československej fantastickej scény, ako napríklad Ondřej Neff, Leonard Medek, Františka Vrbenská, Jan Kantůrek, Juraj Červenák, Jozef Žarnay, Dušan Fabian, Alexandra Pavelková, Egon Čierny, Tomáš Němec, Miloš Ferko, Ivan Aľakša, Juraj Malíček, Vlado Ríša, Martina Pilcerová, Juraj MadMaxon, Bohumil „Hromovlad“ Stožický, Zuska Stožická a mnohí iní. A ten ďalší ročník? Na 26. Parcone sa uvidíme v auguste budúceho roku v českej Plzni!