Na nebo vyletel šarkan
až rozvialo mu stužky
a vyplašil kŕdeľ čiernych vrán

Bozkával slnko a
tancoval s vetrom
no chvostom
bol pripútaný k detskej rúčke

Tá ruka- ruka väzniteľa
čo ako bola pôvabná
musela domov, nech to stihne

a šarkan už viac nevidel
obzory nedostižné