Elminster hovorí 34: Malthukova veža
Originálny článok nájdete tu.
Teraz, keď som ťa vybavil podrobnosťami nutnými pre použitie brány, ktorou Prerendra opúšťala a vracala sa do Voonlaru nevidená Zhentmi ani inými nepriateľskými ľuďmi, nastal čas oboznámiť ťa s tým, čo sa dá očakávať na jej druhom konci.
Niektorý Harfisti ma upozorňovali, že jedna brána vedie na viacero miest – podľa dôverných informácií, ktoré mám, na rôzne miesta Pobrežia Mečov – podľa slova ktorým je uvedená do chodu. Avšak slová, ktoré poznám ma poslali na miesto, ktoré ma prekvapilo: najvyššia miestnosť rozpadnutej naklonenej veže z kameňa v srdci mesta Delzimmer na juhu. Presnejšie viedla do bezoknej, kužeľovitej miestnosti so vznešeným a vzácnym stropom na vrcholku Malthukovej veže.
O miestnosti sa verí, že v nej strašia duchovia dvoch mágov, ktorý sa tam navzájom zavraždili. Jeden z nich, Malthuk, ju vraj pred štyrmi storočiami buď vybudoval, alebo zdedil. Sídlil tam niečo cez štyridsať rokov, kým nebol napadnutý bývalým učňom s ohnivočervenou bradou, príliš ambicióznym Halrithom Esralom. Niektorí videli ich tiché obrazy ako sa preháňajú po rozpadajúcom sa kamennom schodisku v srdci Veže, vrhajúc po sebe kúzla s úžasnými svetelnými efektmi, sú to však – ako aj samotní mágovia – len neškodné ilúzie.
Samotná veža sa nakláňa na severovýchod a jej steny sú poznačené mnohými dlhými spájajúcimi sa trhlinami – tieto steny sú však viac než stopu silné a vydržali mnohé a mnohé pokusy o zhodenie zo strany mladších mágov. Nepochybne raz nejaký hlupák uspeje, ale zatiaľ pri každej mojej návšteve vyzerala dosť pevne.
Veža stojí v jednoduchom kruhu rozbitých múrov, ktorý zvnútra obsadili ruiny okolitých stavieb, plazivý vinič a kroviská (treba povedať, že zložené najmä z tŕňov), niekoľko potkanov a určite nie len niekoľko hadov. Vskutku, všade lozia malé hrdzavé zmije, nedostatočné jedovaté na to, aby na mieste zabili, no dosť nebezpečné na to, aby miesto udržali neobývané – a to napriek umiestneniu v strede Delzimmeru.
Je jasné, že mnohí opakovane vylúpili z veže všetky poklady a zašli až k búraniu dier do vnútorných stien miestností a už dávno vyniesli všetky cennosti... alebo odišli naprázdno.
Sú tu tri pivničné miestnosti: kobka so studňou, potom zrejme sýpka alebo komora a nakoniec cela na zatvorenie otrokov, zvierat alebo ľudí unesených kvôli výkupnému, či magickým pokusom. Vlastné experimenty ma priviedli k presvedčeniu, že studňa stále obsahuje pitnú vodu a že rukoväť pravdepodobne ukrýva vodítko ku kúzelnému pokladu (možno skrytému za pohyblivým kameňom). Avšak nech už v studni leží čokoľvek, je to chránené silnými kúzlami – plus, chránená oblasť je ponorená pod vodou. Naviac isté znaky ukazujú, že je napojená na kúzelný poplach niekde v Delzimmeri a ak niekto vstúpi do studne bude napadnutý neznámym strážcom.
Inak možno po okolí veže chodiť voľne bez upútania pozornosti. Návštevníci sú upozornení, že studňa v hraniciach sídla, no za múrmi veže (v juhozápadnom rohu, pod tromi pokrivenými stromami s ostrými tŕňmi) je nakazená, pravdepodobne zdochlinou.
Surovci, vyhnanci, špióni a ľudia organizujúci tajné stretnutia za rôznymi nezákonnými cieľmi využívajú pozemok veže, ale nik tu nežije dlhšie a nezostal tu už žiadny poklad, ktorý by sa dal ľahko nájsť. Samotná veža sa pýši piatimi prázdnymi poschodiami otvárajúcimi sa ku schodom (okrem najvyššieho s mnohými vysokými a úzkymi oknami s klenutými vrchmi, ktorými sem prenikli vtáky; tie ho teraz aj obývajú a za roky pokryli podlahu vrstvou trusu), nie je však taká zaujímavá ako rušný Delzimmer za hradbami a tak sa v ďalšom liste vyberiem do mesta.
Partneri
