Elminster hovorí 35: Prvý pohľad do Delzimmeru
Originálny článok nájdete tu.
Perendrin záujem o toto horúce, depresívne mesto obchodníkov pre mňa zostáva záhadou – je to ten typ bezzákonného, večne sa meniaceho a rušného obchodného strediska, ktoré vždy priťahuje cestovateľov a obchodníkov. Odhliadnuc od podnebia, tmavých elfov, ktorých si možno zmýliť s drowmi chodiacich voľne po uliciach a nadbytku švitoriacich hobitov, človek by pokojne mohol byť v Scornubely, ďaleko na sever Pobrežia Mečov. Obyvateľstvo Delzimmeru neustále pribúda a ubúda, ale podľa mňa väčšinou je okolo osem až jedenásť tisíc, v zime možno klesajúce na šesť a trištvrte tisíca.
V Delzimmeri zima znamená dva mesiace prudkých dažďov, ktoré cez mesto preháňa svižný vietor. Niekedy padá dážď tak prudko, že ulice sú aj celé hodiny pod vodou. Táto náchylnosť k záplavám, hady a prach sú dôvodom, prečo je tu len málo pivníc a prízemia sú chudobne vybavené (podlahy bývajú z kachličiek, kameňov či udupanej hliny) – všetok luxus a cennosti sú umiestnené na poschodí.
Delzimmer má kamenné hradby vysoké okolo dvanásť stôp. Tieto hradby nemajú cimburie ani ochozy, sú hrubé tri stopy a postupne sa rozširujú až na trojnásobok pri základni. Ich stav je však podobný múru okolo Malthukovej veže: drobia sa a na mnohých miestach vidieť trhliny, ktorými vedú ulice. Tieto „brány“ umožnili Delzimmeru expandovať a dnes si už hradby nik nevšíma. Milé vežičky s jednou malou miestnosťou, ktoré lemujú vrch hradieb, dnes slúžia ako holubníky pre poštové holuby (ich rady sú často preriedené hladnými miestnymi chlapcami zdatnými vo vrhu prakom a lačnými po holubom koláči).
Delzimmeru chýba formálny vládca, či autorita. Namiesto toho má štyri mocné ľudské rody, ktoré vedú obchodné sklady, mincovne/zmenárne/banky a podniky vybavujúce karavány. (Nie sú to pouliční predavači. Jednoducho prenechávajú nepohodlie a nebezpečie ciest iným.) Ich súkromné vojská uniformovaných policajtov strážia ulice rýchlymi a drsnými zásahmi – a čo je zaujímavé, aj keď sú tieto štyri rody konkurentmi, časom dospeli k určitým dohodám ohľadne nekríženia záujmov (a mečov), čo by inak mohlo prerásť až do otvoreného konfliktu. V krátkosti, zdieľajú bohatstvo, ktoré im plynie z obchodu a udržovania Delzimmeru ako otvoreného obchodného mesta.
Títo miestni satrapovia (používam tento spoločný južanský názov pre malých vládcov pretože títo skutoční páni Delzimmeru nemajú žiadny oficiálny titul ani autoritu) sú rody:
- Belark, ktorého stráže nosia koženú zbroj karmínového odtieňu ku ktorej sa pripája kovový terčík s vyobrazením čierneho sokola letiaceho smerom doľava na bielom nebi;
- Harlhaun, ktorého stráže a dvorania nosia modro-zelenú (s prevahou tmavomodrej) livrej, či zbroj dotvorenú terčíkom s fialovým mečom postaveným kolmo na bielom poli;
- Jathlet, ktorého farbou je jasne zelená a odznakom modro-čierny panter, alebo loviaca mačka, zobrazený v skoku doľava (na bielom poli);
- Olaundran, ktorého farbou je zlatá s bielym žilkovaním (áno, skutočne nosia šaty zo zlata či ligotavej tkaniny, žiadne trápne odtiene žltej) a ako symbol má kruh šiestich zlatých mincí (každá zdobená jedným čiernym okom čo rodu vynieslo meno „sledujúce mince“) na purpurovom poli.
Preskúmame tieto rody a Delzimmer, ktorému vládnu, ale až v ďalšom liste.
Partneri
