Temní vychádzajú na ulice,
túlavé psi vzdychajú, aj keď spia...
Dážď ich necitlivo budí,
symbolom temným, je búrka, ktorá vodu múti
a nám? Rozprávka z detstva,
že príde raz posledný súd,
ktorý podelí dobrých a zlých.
Načo sa lúčiť? Veď svet sa lúči
a potom nebesá snáď pozdravia nás, mŕtvych.
Už neviem ako sa to stalo,
ale viem, že stojím na kopci a pozerám,
pozerám na miesto, kde kedysi stálo,
stálo... moje mesto.
Toto že je koniec?
Možno sveta, ale nie môj...
Môže byť osud tak krutý?
Vari som posledná?
Už len ja a hladné supy,
vo veľkom, mŕtvom svete stratená...
Bez možnosti ísť ďalej...