Som stena!
Stojím!
Stojím sama!
Stojím, som pevná a bezpečná!
Som niekto za kým sa skryješ!
Som niekto koho len tak neobýmeš!
Som...
som...

Som stena!
Stojím !
Stojím a slnko ma pripeká!
No tam kde sa ma jeho lúč dotýka,
ani kútikom oka nepozrieš!
Som...
som ...
Tam som len stena,
Bledá
bez znaku života,
hoc slnkom zaliata,
ale inak som ako každá iná,
v žiare života nepotrebná!
Tam,
tam som tak málo!
Som...
som...

Som stena!
Stojím!
Stojím sama!
Stojím pod splnom mesiaca.
Stojím a som lunou zaliata.
Stojím ticho a načúvam.
Poznám všetky tvoje priania, skutky,
neduhy a smútky!

Raz,
raz ma rukou hladkáš.
Klesáš k mojim nohám,
veď oporou som ti vždy bola!
Po tvári ti slza klesá
na brade zachveje sa,
oprieš i tvár o moje telo
a slza stráca sa do mňa
ako  kvapka do mora! (ako strom do lesa)

A raz!
Tvoje dotyky sú iné
a hlas chveje sa!
Teplota stúpa
hoc mráz slova ujal sa!
Kvapôčka potu
roní sa na tvojom nahom tele!
No teraz tie dotyky nepatria mne!
no zároveň sú aj moje!
Lebo...
lebo...
Som len stena,
stena bez duše,
čo len horkosť
a trápenie zakúše!

Som stena!
Stojím!
Stojím sama!
Stojím pevná a nedobytná!
Som rozhorčením tvojim,
som nepriateľ čo ti stojí
na bojovom poli!
Som pre teba neľútostná
a krutá!

ALE JA LEN STOJÍM!
STOJÍM OD NEPAMETI DO SKONANIA SVETA!

Ale ty si sa i tak
rozhodol zrúcať moje tvary.
Už nie som niekto za kým sa skryješ ,
ja už nie som ten,
ku komu prídeš,
keď ťa niečo bolí ,
a nie som tá
pred ktorou ukazuješ svoje dary!
Našiel si si inú...
...stenu?
A tak kopeš do mňa!
Ničíš ma bez ľútosti v duši.
Je po boji!
a myslíš, že víťazom stal si!
Prach zakrýva moje roztrhnuté telo!
A ty odchádzaš spokojný sám so sebou,
a ani sa neohliadneš za tým čím som bola.
Stena!

Som stena!
Teda aspoň som ňou bola.
Už nestojím!
Nie som ani pevná,
krásna,
slnkom odetá
a ani pod mesiacom ukrytá ,
a už sú to veky,
čo tam nepočúvam tvoje vzlyky!

LEŽÍM TU ROZRÚCANÁ,
ROZTRÚSENÁ,
OD ZÁKLADOV ZNIČENÁ,
ĽAHOSTAJNÁ AKO KÔPKA ODPADU!

NO JA SOM STÁLE HRDÁ, HRDÁ!
Lebo ja som tu bola vždy!
Vždy pevne stála!
Vždy pevne bola pre vás!
Vždy bola i pre teba!
A čo môžeš povedať ty?!
Neviem...
Lebo...

Ja som stále tu!
Stále sama!
A spomínam na ten čas,
keď som
BOLA
TAK MÁLO I TAK VEĽA!
BOLA SOM STENA!

BOLA SOM STENA!
STÁLA SOM!
STÁLA SOM SAMA!
STÁLA SOM BLEDÁ,
SMUTNÁ A BEZ MENA!
ALE BOLA SOM!
A TO NIEČO ZNAMENÁ!
A ODKIAL SI MAL PRÁVO TY,
ZBÚRAŘ MOJE ZDI?!?

Ležím...

Ležím tu!
Moje kamene sú rozobraté,
no poklady stále schované,
lebo ja držím svoje sľuby,
i keď moje srdce trpí!

Ležím ...

Ležím ...

Ležím tu!
Som zabudnutá stena!
Je zo mňa kôpka kameňa!
Som skrytá v tej najkrajšej hmle!

A keď zaveje vietor,
počuť moje dúfanie,
že raz,
raz sa nájde niekto,
kto zacelí ma
a  zo mňa sa opäť
stane stena!
Tak málo i tak veľa!
No napriek tomu to
niečo znamená!

Lebo...

Lebo...

STENA!
STOJACA!
STOJACA SAMA!
STOJACA HRDÁ A VZNEŠENÁ!
JE TU VŽDY AJ PRE TEBA!

A TO NIEČO ZNAMENÁ!
ZNAMENÁ TO,
ŽE TU NIKTO NIEJE SÁM,
ANI V TEJ NAJTEMNEJŠEJ NOCI,
ANI V TO NAJJAGAVEJŠIE RÁNO!
LEBO KEĎ SA OHLIADNEŠ,
VŽDY JE TAM!
SAMA
AKO MOHYLA!
PRÍVETIVÁ A PRE TEBA.

Keď chceš,
kop
a vrieskaj na ňu!
Vždy keď máš ranu!
Ona to ustojí,
ustojí každé tvoje zlé ráno,
a keď sa zotmie,
padne súmrak.
Bude to ona kto ťa bude čakať doma!

LEBO JE TO STENA!
PEVNÁ,
PEVNEJŠIA AKO KAMEŇ
A PRÍVETIVEJŠIA
AKO DLANE PRIATEĽA!
A TO
MOJ MILÝ PANE,
DÁMA
NIEČO ZNAMENÁ!
TAK MÁLO
I
TAK VEĽA!
VŽDY BOLA
JE
I BUDE
STENA!
BLEDA,   SMUTNÁ,  PEVNÁ
A  BEZ  MENA!
TO JE
STENA!

teraz to už viem!
a viem čo to pre mňa znamená!
som totiž tiež stena.