Ako na mesiac vlk,
tak aj ty skuč
osvetlený v tvári.

S tebou sprevádza ma strach.
Zadul vietor do vlasov,
vzduchom len jediný tón

letí. Počujem v ňom
množstvo hlasov.
Kráčam za mojim bielym svetlom.

Tam, kdesi, v kúte
nachádzam moc
moc vidieť jeho očami.

Ten biely lúč
osvetlil mi noc,
ukázal kraj neznámy.

V ňom vidím seba ako kráčam vpred
sama a bez teba. Toto je môj svet,
moje pravidlá a ja ako víla snov,
ako ranné slnko kráčam temnotou.

V mojej duši,
tam, v jej vnútri
znie ten krásny tón.

Kráčam stále
za tým bielym,
kráčam za svetlom.

Idem od teba preč,
či ma nohy bolia
aj či udrie hrom.

Kráčam v krupobití
stále
za svetlom.