Ležím na posteli a kdesi v tme,
mizne úsmev i dotyk dlaní, čo
prebúdza uprostred snov, malého
cintorína na svitaní.

Ležím na posteli a možno niekde
v diaľke opačného konca postele,
rozplýva sa jedna tvár a s ňou
i túžba šepnúť slová plné nádeje.

Ležím na posteli a nemým hlasom
do ticha vravím, milujem, to len
pre teba predstieram, že stratil som
záujem.

Ležím na posteli, viem, láska sa
občas nezdarí, ostanú len slzy
a pravda, čo sa topí na dne
v nedopitom pohári.