Báseň zverejnená 10.04.2008, autor: Ian (benn[zavinac]centrum.sk)
krajina sa rozhliada po sebe na úrodných rebrách jej tuhne pokrčené rúcho
nalomené nebesá sa vyhrážajú dažďom
vrany – intrigánky im vysilenými krídlami požehnávajú k vyliatiu
do všedného dňa prestretá zem sa napína pripichnutá armádou suchých strašiakov
do stodoly ďaleko
Posledný výrok
prečo mi vravia neplač ked sa mi chce plakat! prečo mi vravia nekrič ked sa mi chce kričat!prečo mi vravia but ticho ked sa mi chce rozpravat!a nakoniec mi budu vraviet dychaj ked už budem umierat! Sanusa