Prvorodený
,,Príroda je dnes veľmi rozrušená. Cítiš to tiež Talnir?' povedal starší elf a sadol si vedľa svojho druha. ,, Máš pravdu Samion, to chvenie cítiť aj v stromoch. Dnes sa niečo isto udeje.' odpovedal mu popri operovaní šípov. ,, Dnes v noci máme pochôdzku my dvaja, som zvedavý, či sa niečo nestane.' Dokončil posledný šíp, vstal a zamieril ku dverám. ,,Aj ty by si si mal oddýchnuť, Samion. Na noc musíme byť obaja čerství.'
,,Hej Karog! Počuješ to aj ty?!',, Akoby nie. Ten fagan skuvíňa na celý les. Chcem sa ísť pozrieť odkiaľ ide ten príšerný rev. Ideš so mnou?' ,,Hej, hej však už idem.' Obidvaja orkovia si zobrali drevorubačské sekery a vošli tmavého hvozdu. Po chvíli došli na odľahlú paseku, ktorú osvetľoval len mesiac. V strede stáli štyri kamene vztýčené okolo piedestálu, na ktorom ležalo dieťa zabalené len v zelenej látke. Pri ňom pokorne ako baránok ležal obrovský čierny vlk. ,,Pozri Garlun, veď to je krpatý elf. Tie lesné potvory sa nemôžu množiť.' ,,Neboj sa Karog ja mu ukážem a aj tomu blcháčovi !' ork sa zahnal sekerou na dieťa ale vlk mu v tom zabránil. Napražil sa, skočil a zaťal tesáky Garlunovi do ruky. Vtedy sa spamätal aj Karog a kopol ho tak, že až zaskučal. Vytiahol dýku a otočil sa k piedestálu. Našťastie tam stáli Talnir a Samion s napriahnutými lukmi. ,,Stoj Karog! Prac sa aj so svojim bratom tam odkiaľ ste prišli.' Prevravel Talnir kým Samion zobral dieťa na ruky, orkovia sa potkýnajúc pratali do ich chatrče. ,,Pozri Talnir, je to chlapec.' 'V poriadku. Vezmime ho so sebou.' Začalo svitať a obaja elfovia sa vydali späť k príbytkom na stromoch. Vlka po ceste už nevideli, avšak cítili že ich pozoruje.
Keď dorazili, slnko bolo už skoro nad obzorom. Samion si vzal dieťa do svojho domca. Hneď ho zabalil do kožušín, ktoré nosieval v zime, a uložil ho do svojej postele. Chlapček stíchol a o chvíľu zaspal. Samion začal robiť raňajky, keď prišiel Talnir s jeho manželkou Tiris. ,,Vitaj Talnir, aj ty Tiris.' vykukol Samion z kuchyne. ,, Hneď som pri vás'. O chvíľu sa vrátil s tromi šálkami lipového čaju s sadol si vedľa manželov. ,,Samion, chcem ti ponúknuť pomoc pri kojení dieťaťa. Ak si ho, pravda chceš nechať' Prevravela prvá Tiris. Po tom sa ozval aj jej manžel ,,Pozri kamarát si si istý že sa o neho dokážeš postarať? Myslím, že to nie je normálne elfie dieťa. Žiadna elfka z tohto lesa nebola tehotná, a ak by aj bola tak svoje dieťa nenechá samé v lese.' Samion sa pozrel na to malé stvorenie, ako nevinne spalo v jeho posteli. 'Talnir, myslím, že je to On. Dávna predpoveď sa naplnila. Je to Prvorodený, elf zrodený z prírody, aby pomohol nášmu rodu vo chvíli vojny a úpadku.' 'Ale toto je predsa Lesný elf. Má dlhšie uši a tmavšiu pleť ako Vysokí a Prvorodený má byť predsa Vysoký elf, nie?.' 'To nie je nikde v proroctve naznačené. Je to len dohad.' 'A ty si chceš vziať na starosť výchovu Prvorodeného? Odkiaľ budeš vedieť, čo je pre neho najlepšie?' ohradil sa Talnir. 'Prvorodeného má predsa vychovať ten, kto ho prvý k sebe privinul a to som bol ja.' 'V poriadku. Asi je to tak súdené. Máš moju podporu.' Elfovia so podali ruky a objali sa. 'Ešte jedno Samion, ako ho budeš volať?' 'Michael. Podľa Michaela Lučišníka. Chcem ho vychovať za Lovca.' Chlapček sa v kolíske usmial a spal ďalej.
V noci Samiona prebudilo skučanie a škrabanie na dvere. Najprv tomu nevenoval pozornosť ale potom ho začala hrýzť zvedavosť a vyzrel von oknom. Počudoval sa keď tam pred dverami uvidel veľkého čierneho vlka s pohľadom ako baránok. Vpustil ho dnu a vlk si okamžite vyskočil na posteľ a schúlil sa k Michaelovi do klbka ako šteniatko. Samion vôbec nevedel, odkiaľ sa vzal, ale od chlapca sa už nikdy nevzdialil, preto ho nazval Athal, čo v elfej reči znamená Ochranca.
Ako šiel ďalej čas, Samion zaúčal malého Michaela lukostreľbe, poznávaniu bylín, alchýmii, stopovaniu, zakrádaniu sa a ostatným hraničiarskym schopnostiam ktoré sa učia Lovci. Naučil sa aj hrať na lutnu a harfu ako vedia všetci elfovia Chlapec bol šikovný žiak aj keď niekedy trochu lenivý. Mal veľa priateľov medzi zvieratami, najmä havranmi, vlkmi a medveďmi.
Keď už bol vo veku mladíka (pre elfov asi v dvestom roku), prechádzal sa po lese, keď zbadal na zemi ležiaceho, zraneného koňa. Priskočil bližšie a zistil, že to nie je kôň. Bol to jednorožec, avšak bez rohu. Jednorožce sú trochu nižšie a rozložitejšie ako kone, s kozou briadkou a špirálovitým rohom, ktorému mágovia prisudzujú čarodejnú moc. Ľudia s už trúfli aj do posvätného elfieho lesa a páchali odpornosti na zvieratách. Tomuto jednorožcovi odrezali roh a nechali ho umrieť. Zem okolo neho bola nasiaknutá striebristou krvou. Michael neváhal a našiel Hojníček lesný ktorý mu priložil na krvácajúci kýpeť rohu, pošeptal mu niečo do ucha a rýcho utekal pre pomoc. Athal ho strážil kým sa nevráti pán. O chvíľu dobehol aj so Samionom s ktorým ho doniesli do osady. Tam sa ho ujala Tiris, skúsená liečiteľka. Jednorožec sa rýchlo vyzdravil a Michael si ho veľmi obľúbil. Nosieval sa na ňom ako na koni a nazval ho Falanoth čo znamená 'znovuzrodený'.
Jeden podvečer sa Michael prechádzal len tak po lese. Bol už druhý deň ďaleko od obydlí. Athal bol s ním, ale Falanotha nechal doma. Vyliezol na mohutný dub a započúval sa do spevu vtákov. Avšak začul aj niečo iné, zvuk krokov od cesty. 'Ďalší drevorubač' pomyslel si a pre istotu zasadil šíp do tetivy. Po ceste kráčal starší muž v brnení s mečom prehodeným na chrbte. Nebol to obyčajný človek bol Vznešený spoza mora. Vyzeral unavený z dlhej cesty. Keď prešiel okolo dubu, Michael zaňho nehlučne zoskočil a namieril lukom na hlavu. Athal sa vzpriamil a vyceril zubále. 'Ďalší vrah elfov sa snaží dostať do nášho lesa? Vrav, kto si a čo tu chceš' 'Nemienim ti ublížiť, nevidíš, že som zmorený a ledva stojím na nohách? Prosím odlož ten luk.' Michael odložil svoj luk, ale meč si povolil v pove. 'Volám sa Preben som vyhnanec rádu boha Androsia. Kto si ty?' prehovoril prvý cudzinec. 'Michael Rýchlošíp, Lovec.' 'Teší ma Michael. Keď sme sa už zoznámili, smiem ťa poprosiť o troch jedla, poprípade aj nocľah?' 'Tak poď, ale nič neskúšaj.' Vydali sa na cestu k osade. Už sa tam blížili, keď sa Michaela zmocnila zlá predtucha. Asi niečo zbadal, čo ľudské oči nemohli postrehnúť. Rozbehol sa smerom k domovu, a zabudol na Prebena. Ten sa rozbehol za ním, vôbec netušiac o čo tu ide. Po chvíli behu zbadal Michaela kľačať nad nejakým telom. Všade naokolo bolo spálenisko. Domy na stromoch boli strhnuté mocnými rukami na zem. Naokolo sa váľali telá obrancov aj útočníkov. Michael k jednému z nich pristúpil. Bol to démon z rodu, ktorý už dlho sužoval Roendal. Vyvolal ho z tajnej dimenzie klan mágov Maritzei. Kopol do neho a uprel pohľad na Prebena. Skúmavo si ho prezrel a potom sa rozbehol do Posvätného hája na kopci. Dobehol až k starému dubu kde padol na kolená. Chvíľu niečo šeptal, znelo to ako šumenie lístia, potom sa postavil a v očiach mu planul oheň. 'Môžeš ísť kam chceš. Máš voľnosť kráčať po tomto lese. Oznám všetkým že posledná veľká elfia bašta na severe padla. Prežil však niekto s kým nerátali. Povedz že žije Michael Lovec, Prvorodený. Pomstím Lesných elfov a neprežije žiadny Maritzei čo raz začuje môj luk.' 'Vravíš odísť? A kam? Všetci rytieri rádu Androsia mi idú po krku lebo som nesúhlasil z ich inkvizíciou. Som paladin a mojou povinnosťou je chrániť dobro. Zostanem s tebou a pomôžem ti s tvojou úlohou.' Preben zabodol meč do zeme a podal Michaelovi ruku. Stáli na sklonku noci v spálenisku Posvätného hája. Členovia dvoch hrdých rás, sľubujúci pomstu. 'Vezmi svoj meč a poď, priateľ.' Prvý raz nazval priateľom neelfa. Cítil z mocného muža auru dobroty a porozumenia, 'Ešte je šanca. Niektorý elfovia sa určite zachránili a existuje ešte niekoľko malých osád. Musíme zjednotiť všetkých, čo zostali nažive.'
Trvalo niekoľko rokov, kým sa dokončili práce na meste Léthe a všetci Lesní elfovia zo Zeleného lesa spočinuli v najlepšie stráženej pevnosti na severných hraniciach. Obývali ho nielen elfovia ale aj ostatné lesné bytosti ako kentauri, satyri a víly. O ich obranu sa starali Lovci, na čele s Michaelom a Prebenom. Darilo sa im držať ďalej od lesa aj Ľudí zo západu a Orkov z juhu. Na severe boli už len Zamrznuté pláne obývané niekoľkými barbarskými kmeňmi, ktoré sa starali o vlastné prežitie a na východe bolo nepreniknuteľné pohorie obývané miernymi trpaslíkmi. Lovcom sa darilo odrážať všetky útoky, kým neprišla prosba z východu. Pod rúškom noci prišiel jeden trpaslík zabúchať na bránu Léthe. Strážcovia ho pustili a vo svetle fakle zistili že je to polomŕtvy trpaslík. Dlhú bradu mal ohorenú a na tele škaredé popáleniny. Keď prišiel Michael, trpaslík prehovoril: ,,Drak v Lome...pomoc...bojovník Rogur...pomoc...prosím...'posledné slovo mu zamrelo na perách. 'Tak drak, s Prebenom sa tam pozrieť.'
Obaja nasadli do loďky a vydali sa po Zlatavej rieke až ku Vysokým horám. Athal pána nesprevádzal, kvôli putovaniu po vode. Putovali veľa dní, po večeroch Michael hrával na lutnu smutné balady aj heroické ságy. Na úpätiach Vysokých hôr vystúpili z loďky a pokračovali lesom po vlastných. Museli prekročiť celé pohorie, pretože vchod do baní bol až na druhej strane masívu. Začínala jeseň a na najvyšších vrcholkoch sa už beleli biele snehové čiapky. Pokračovali cez Severný priesmyk až k vstupnej bráne Lomu. Tu už bolo vidieť príznaky nepozvaného hosťa. Drak sa tu už (podľa neho natrvalo, draci majú naozaj vyvinuté ego, a trvá im to dovtedy, kým si uvedomia, že majú v bruchu niečí meč) usídlil. Stromy boli očmudené jedovatým dychom a zem úpela pod labami plaza. 'Mali by sme nájsť toho Rogura o ktorom vravel posol' nadhodil Preben. 'Asi máš pravdu, ale kde nájdeš trpaslíka v horách, v ktorých sa narodil a žil tu celý život? To skôr nájde on nás.' Michael, ani nevedel, ako mal pravdu. Z obďaleč ich pozorovala drobná postava zvierajúca sekeru pripravenú k boji. Michael niečo zacítil a strhol sa s rukou na luku. Zbadal trpaslíka opierajúceho o kameň. 'Čo tu pohľadávajú dvaja povrchoví, ha? Myslíte si že dostanete toho krvavého plaza bez pomoci starého Rogura?' vrhol na nich chladný pohľad, ale vzápätí sa usmial a tak odhalil rad nie príliš udržiavaných zubov. 'Už som vás čakal. Veril som že Baradar sa k vám dostane a privedie vás. Kde je vlastne môj bratanček?' 'Je mi ľúto ale jemu sa už nedalo pomôcť,' odpovedal Preben. Trpaslíkova tvár sa zmrštila v grimase smútku. 'Toho drak dostanem, aj za cenu vlastného života!' vzhliadol k vchodu do Lomu a pohrozil tým smerom svojou sekerou: 'Argh! Nedočkáš sa nového dňa, ty bastard! Tak prisahám na česť rodu trpaslíkov!' potom sa otočil k prišelcom. 'Poďte, moja sekera je smädná po dračej krvi.' Michael s Prebenom si vymenili pohľady a nasledovali malú postavu k vchodu do trpasličieho domova, ktorý sa stal ich skazou. Čím bližšie sa približovali ku vstupnej bráne, tým im viac do nosa udieral pach síry. Vstup do trpasličieho mesta bol na výklenku nad priepasťou a viedla k nemu iba jedna cestička po úpätí hory. V tom prevravel Rogur 'Naši bojovníci ho dosť doriadili, bude si lízať rany a nebude klásť veľký odpor pre naše zbrane. Poďte bojovníci! TARIN AGAZHAD!' s bojovým pokrikom sa vrhol za svojim osudom. Michael ho chcel zastaviť, nemohli sa predsa vrhnúť do náručia drakovi, akokoľvek poranenému. Ale už bolo neskoro Rogur sa vrhol do temného pažeráka Lomu a museli mu ísť na pomoc. Preben sa rozbehol hneď ale Michael váhal a vydal sa plíživo popri stene. Blízko pri vchode zasadil šíp do tetivy a prichystal sa na boj. Z vnútra sa ozval dračí rev. Elf zabudol na opatrnosť a vbehol dnu. Hneď pri vchode vystrelil do miest, kde očakával draka. Šíp ho trafil do ramena a odrazil sa od jeho čiernych šupín. To ho síce nezranili, ale strhol sa a otočil sa Rogurovi a Prebenovi bokom. Rogur neváhal, skočil po plazovi a zaťal mu sekeru ku koreňu chvosta. Drak zareval bolesťou a švihol chvostom tak, že odrazil Rogura aj Prebena, ktorý sa už- už chystal odseknúť mu labu. Ďalší Michaelov šíp si našiel cieľ v jeho bruchu. Drak sa rozzúril a vyšľahol plamene okolo seba. Potom sa rozbehol k Michaelovi. Na krok od neho vyšľahol plameň. Elf mal šťastie, že včas uskočil. Rogur ležal omráčený plazovým chvostom a Preben sa rozbehol na pomoc priateľovi. Drak medzitým podišiel k elfovi, ležiacom na chrbte a chystal sa ho zhltnúť obrovitou tlamou. Vtedy si Michael všimol zvláštnu trblietajúcu sa vec. Bola to rúčka meča, celá zo smaragdu, zapichnutého v dračej labe. Lovec ju uchopil a vytiahol nádherný meč. Pevne ho chytil do pravej ruky, ľavou si ho pridržal a sekol. Medzitým Preben dobehol k plazovi a súčastne s Michaelom ho bodol. Drak zaúpel a zapotácal sa. Rogur sa vtedy spamätal a skočil ku nemu. Vtedy sa všetci zastavili. Zvonku bol počuť druhého draka. Takže sú tu dvaja! To je náš koniec! Pomyslel si Michael. Draka to tiež rozrušilo, roztiahol krídla a vyletel von. Bojovníci vybehli za ním v očakávaní, čo sa udeje. Michael však neveril, že on, (pravdepodobne) Prvorodený môže zahynúť na takomto mieste. Dúfal, že tento druhý drak bude ich záchrana. Mal pravdu. Obri sa vo vzduchu začali byť. Ten druhý drak bol bronzový a očividne vyhrával. Michael nestál len tak a snažil sa mu pomôcť. Vystrelil, a trafil čierneho draka do krídla. Prebehol ním kŕč a vtedy mu bronzový vydýchol oheň do tváre. To ho zabilo. Padal do hĺbky pod sebou. Víťaz zosadol na plošinu. Hrdinovia čakali, čo sa stane. Po chvíľke vzájomného premeriavania prehovoril: 'Vďaka vám smrteľníci. Pomohli ste mi zabiť môjho zlom pokriveného bratranca. Prenasledujem ho už od Mesačného údolia a konečne som ho dostal.' 'A ty si kto!' odvážil sa Rogur. 'Och, ja hlupák! Celkom som zabudol na výchovu. Ja som Ithilgore z Dargoladu. Smel by som poznať vaše ctené mená?' 'Ja som Michael a toto sú moji spoločníci. Preben, paladin a Rogur, bojovník.' 'Oooh veľmi ma teší, drahý priatelia. Ako som už spomenul, naháňal som ho už od Mesačného údolia. On bol zodpovedný za skazu môjho rodu. Nemám kam teraz ísť. Prosím, Michael, môžem tu zostať?' 'To sa musíš spýtať Rogura, on tu je doma. Ja žijem na západ odtiaľto.' 'Ja súhlasím, ale pod jednou podmienkou. Ja sa tiež nemám kde vrátiť, takže ak ma Lovci prichýlia do Léthe, môžeš tu ostať.' Odpovedal Rogur. Michael sa usmial: 'Taký statočný bojovník, ako ty, bude u nás vždy vítaný' 'Vďaka vám priatelia, vždy, keď budete niečo potrebovať, obráťte sa na mňa,' odpovedal Ithilgore. Michael si vtedy uvedomil, že stále zviera v ruke smaragdový meč. Rozhodol sa, že si ho nechá. Potom Ithilgore odniesol troch bojovníkov späť do Léthe. Večer sa usporiadala veľká oslava kvôli príchodu nového obyvateľa a porazeniu mocného draka.
2. časť: Návrat srdca
'Michael! Preben! Michael! MICHAEEEEEEL!' bežiac po lese vykrikoval elf. Bol zadychčaný a pri behu sa potkýnal. Bolo na ňom vidieť známky únavy a neustále vykrikoval. V tom sa mu za chrbtom z tieňa vynorila postava. 'Prečo kričíš, Althor. Vyplašíš všetku zverinu a čo budeme jesť,' prevravela postav. 'Michael, konečne som ťa našiel. Stal sa hrozná vec. Ukradli srdce lesa!' odpovedal mladý elf. 'Ako to ukradli? To nieje možné, ako mohli ukradnúť srdce posvätného duba.' Čudoval sa Michael. Nechcelo sa mu uveriť, že niekto sa dostal do stredu lesa, bez toho aby ho Lovci zbadali, ukradol posvätné srdce a vrátil sa späť nepovšimnutý. 'A čo strážcovia? Althor, hovor, čo sa s nimi stalo?' 'S mŕtvi, avšak tušíme, kto ich zabil. Vzduch bol presýtený mágiou. Jediní kúzelníci v okolí, schopní ovládať mocné kúzla ktorými by sa dostali nepozorovane až k posvätnému dubu, je klan Maritzei. Ale nechápem, prečo by to mohli urobiť.' 'Ja áno,' zamyslel sa Michael 'Maritzei vedia, že toto miesto nie je poškvrnené čiernou mágiou. Vieš, miesta, kde sa praktikuje čierna mágia, sa postupom času vyčerpávajú. Po dlhom čase je tu už kúzlenie namáhavé, preto si mágovia musia nachádzať nové miesta. Preto zničili moju rodnú dedinu, preto mi zabili nevlastného otca, preto poškvrnili posvätný háj, ktorý sa ledva zachoval. Preto som im prisahal pomstu. Choď Althor, zburcuj všetkých Lovcov. Idem do posvätného hája, odkáž Lagunovi a Rogurovi, že sa tam s nimi musím stretnúť. Nestrácaj čas, bež!' Althor poslúchol a vydal sa na cestu do Léthe.
'Musím ta ísť.' Prevravel Michael, ' musím ísť do Seven Vales. Tam majú Maritzei gildu.' 'Nemôžeme ťa nechať ísť samého. Moja sekera si chce zasekať do krvavých čarodejov.' 'Nie Rogur. Do Seven Vales ťa stráže so zbraňou nepustia. Pôjdem s Athalom, v kožuchu mu prepašujem môj nôž. A musíte tu zostať pre ešte jeden dôvod. Oni srdce neukradli len tak. Určite chcú napadnúť Zelený hvozd. Musíte tu zostať a viesť našu armádu proti nim. Musíte vydržať, kým donesiem srdce lesa.' 'Máš pravdu. Choď, máme málo času. Udržíme Zelený hvozd.' Prevravel paladin. Potom sa Michael vydal do hlavného mesta Hardského kráľovstva Seven Vales.
Po dlhej ceste dorazil Michael k bránam veľkého mesta. Na chrbte mal lutnu a povedľa neho kráčal Athal s dýkou nenápadne ukrytou na bruchu. Pristúpili k bráne a stráže im zatarasili cestu: 'Čo chceš robiť v Seven Vales cudzinec, vrav,' zrúkol naňho prvý strážnik, 'Som iba potulný bard, chodím od mesta k mestu a zabávam ľudí po krčmách.' Odpovedal Michael a kapucňu si pritiahol ešte viac do čela. Strážnik sa zamyslel a vrhol na neho podozrievavý pohľad: 'A čo to psisko!' 'To je môj spoločník, nemusíte sa ho báť, už ani všetky zuby nemá, starý je skoro ako ja.' Zasmial sa Michael. Stráže ho prehľadali a pustili dnu. Brána sa za ním so škripotaním zavrela. Michael si zobral u Athala skrytú dýku, a dal si ju do pošvy na stehne. 'Najprv musíme niečo zistiť do obyvateľov, poď priateľ, nájdeme hostinec.' Kráčali po úzkej ceste pomedzi domy. Michael sa cítil stiesnene, všade boli ľudia a ruch, aj keď už sa stmievalo. Odbočili doprava, keď elf zazrel tabuľu s nápisom : U pivného pupku. Zamierili tam. Starí pijani si sotva všimli nových cudzincov v tomto obrovskom meste. Michael si sadol za stôl do kúta, sňal si lutnu s pleca a potichu začal hrať. Niektorí zákazníci sa začali obracať v smere hudby. Vtedy k Michaelovi pristúpil hostinský a zašepkal pod fúzy: 'Chlapče... počuj... ak zabavíš tých...zákazníkov' Michael si všimol, že krčmár je veľmi roztržitý ' Ak ich to bude... zaujímať' pokračoval hostinský 'dostaneš... dvadsať mincí. Dohodnuté?' Michael pokýval hlavou a začal spievať. Pijanov zaujal lebo ešte nikdy nepočuli pieseň, celú v elfčine. Spieval svoju obľúbenú Pieseň súmraku. Hral ešte asi dve hodiny, keď sa podnapití zákazníci vybrali do svojich izieb. Vtedy Michael pristúpil k hostinskému, ktorý leštil poháre. 'Tak, chlapče, čo by si rád vedieť?' prevravel krčmár. ' Povedz, čo vieš o klane mágov, zvanom Maritzei. Majú tu mať gildu, vieš, kde ju nájdem?' opýtal sa Michael. ' Neviem síce kto si, chlapče, ale ja by som sa s tými podivínmi nestretával. Ak ti je krk milý, nechoď tam!' ' Hm. Prepáč, naozaj nevieš, kto som. Možno mám viac sily, než celý ich klan!' zagánil Michael ale hneď na to sa zasmial: 'Neboj sa ja sa o seba postarám. Ty mi len povedz, kde nájdem ich gildu.' 'Tak dobre, ale odo mňa to nevieš!' hostinský Michaelovi ukázal cestu. Vonku už bola noc, a aj celkom zima. Elfovi to však nevadilo, on bol na severe na podobné mrazy zvyknutý. S Athalom sa dostali na ulicu, kde sídlila gilda. Prechádzali okolo zhlúčku mladých chlapcov. Vtedy sa na Michaela jeden z nich, pravdepodobne ich vodca, osopil: ' Čo chceš na našej ulici, elf!' posledné slovo zvýraznil. 'To ťa ani v najmenšom nemusí zaujímať, človek!' odpovedal Michael povýšeným tónom. Toto si vodca chuligánov nenechal páčiť. Vytiahol dýku v domnení, že ide zabiť bezbranného cudzinca. Veľké však bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že Michaelovi sa v ruke zablysol lovecký nôž. Mládenci okolo bojujúcej dvojice utvorili kruh. Michael pošepol Athalovi, nech zasiahne len v núdzi. Mladík urobil prvý výpad, no neuspel. Je veľmi zbrklý, pomyslel si Michael. Nôž držal pred sebou so špičkou trochu naklonenou nahor. Mladík bol zúrivý a skočil dopredu znova. Michael sa ladne uhol a poranil mu rameno, s ktorého vytryskla krv. Elf sa pousmial a to chuligána nahnevalo ešte viac. Hodil sa dopredu a bodol. Michael vyskočil a poranil mu aj druhé rameno: 'Vzdaj to neelf ak nechceš zomrieť!' prevravel. Mládenec nezareagoval. Po ďalšom nevydarenom útoku sa však zmohol na podlý čin. Vrhol svoju dýku po Michaelovi. Ten sa však zohol a aj on vymrštil svoj nôž. Michael trafil mladíka do hrude. Keď to zbadali jeho kumpáni, rozutekali sa preč. Elf si utrel svoj nôž. a pokračoval ďalej. Gilda mala dvere do najtemnejšieho rohu ulice. Michael nechal Athala strážiť dvere a sám sa vybral preskúmať vnútro. Nehlučne otvoril dvere a vstúpil. Nikoho nebolo vidieť, ale šiesty zmysel ho varoval. Elf sa skryl do tieňa za najbližším stĺpom. Vtedy sa otvorili dvere na náprotivnej stene haly a vstúpil človek, zahalený v modrej kutne. Tak toto som nedomyslel, ako sa chcem postaviť toľký mágom, len s nožom v ruke, pomyslel si Michael. Postava sa mu otočila chrbtom. Lovec to hneď využil, skočil za neho a priložil mu nôž pod krk. 'Ani muk, lebo ťa podrežem.' Sykol Michael. Mág bol však silnejší, aspoň vôľou. (a možnože aj fyzicky, pretože nikto nieje dokonalý, a Michael kvôli svojej veľkej obratnosti a charizme, trochu zaostával so silou. ) Mysľou ochromil Michaela, ten povolil ruku z mágovho hrdla. Maritzei zavolal na stráže. Vtedy sa objavili tri postavy v krúžkových košeliach s mečmi v rukách. Tých zvládnem, pomyslel si Michael. Zaujal bojovú pozíciu z nožom v ruke a bol pripravený na všetko. Jedného mohol odbaviť vrhnutím noža, no to by zostal proti ostatným bez zbrane. Urobil teda niečo iné. Skočil dopredu a uťal prvému strážcovi ruku. Vzal si jeho meč a nôž si preložil do ľavej ruky. Druhému prekvapenému strážcovi zabodol meč do brucha. Zostal len jeden. No mág sa len neprizeral. Začaroval na Michaela mocné kúzlo, ktoré ho malo zastaviť. Nerátal však s tým, že Michael nie je obyčajný smrteľník. Kúzlo ho spomalilo, no hýbať sa mohol. Ani to ho však nezachránilo. Strážca sa rozohnal mečom a vyrazil Michaelovi ten jeho. Strážnik viedol ďalší úder. Michael sa zmohol na poslednú obranu. Pomaly uskočil dozadu a meč ho škrabol cez ľavé oko. V ten istý moment ho mágovo ďalšie kúzlo vyrazilo dverami. Počul zapraskanie vlastných kostí, ako narazil na kamennú cestu. Začul však aj niečo iné. Athal zrejme bojoval s vysileným mágom a strážnikom. Michael sa pozviechal a videl, ako vlk prehryzol krčnú tepnu stráži a vrhá sa na mága. Lovec znova dopadol na tvrdú zem a jeho myseľ sa zakalila.
Videl ju, jej tvár. Elfskú tvár. Uvedomoval si, že je to len sen, ale jej obraz ho priťahoval. Zlaté vlasy padajúce do hĺbky a sugestívny úsmev. Nemohol si pomôcť, akoby ju už dávno poznal. V tom sa jej tvár stratila. Videl ju len krátko, ale aj tak vedel, že si ju bude pamätať na celý život. Zbadal však inú postavu. Mladíka s životom v očiach. Smial sa. Veľa neho sa črtala ďalšia postava, asi žena. Nevedel to však isto. Postavy sa stratili a on zbadal les. Avšak les plný tieňov, nie ako Zelený Hvozd, kde sa mesačné svetlo ligoce a ožaruje všetky stromy. Nevedel kde je, ale vedľa neho zúril boj. Preben ležal mŕtvy vedľa neho, hlavu mal podriapanú pazúrmi démonov a mečmi kostlivcov. Rogur bojoval obďaleč a márne sa bránil presile. Medzi túto víziu sa prelínal hlas. Nepatril ani mužovi ani žene: 'Dobre ma počúvaj, syn môj. Ja som príroda, tvoji rodičia. Doteraz si mal pochybnosti, ale vedz, že ty si naozaj Prvorodený, hrdina elfov. A nie len elfov, ale všetkých rás v Roendale. Teraz nie je tvoj čas zomrieť, choď a pokús sa znova nájsť srdce lesa. Neboj sa toho, čo uvidíš. Seven Vales je odsúdené na skazu. Avšak niekoho musíš zachrániť, ty budeš vedieť, koho. Teraz choď, syn môj a urob čo musíš.'. Potom sa prebudil.
Ležal na mäkkej posteli v malej izbe. Nad ním sa skláňala elfka. Bolo to dievča z jeho sna. Rovnako príťažlivá a usmiata. 'Tak náš pacient sa zobudil,' prevravela. 'Kde som?' spýtal sa Michael. 'Neboj sa, si v dobrých rukách. Si U pivného pupku. Hostinský mal o teba strach a tak sa išiel pozrieť, čo sa deje a našiel ťa ležiaceho na zemi. Doniesol ťa sem a zavolal ma. Je mi ľúto, ale tá jazva cez oko ti ostane a asi budeš mať malé problémy s videním. Ale to sa oproti druhému oku stratí. Inak ja sa volám Amariel.' usmialo sa dievča a pomyslelo si 'Ale na druhú stranu, tá jazva ho nešpatí, skôr ho robí mužnejším. A má pekný, hlboký, melodický hlas. Tak tohto si len tak ľahko nepustím. Michael sa obzrel okolo seba. Videl verného Athala ako mu leží schúlený do klbka pri nohách. Presne tak isto, ako keď ho jeho nevlastný otec Samion našiel škrabkajúceho na dvere. 'Ja som Michael, vďaka za pomoc,' prevravel po chvíľke ticha. Zdalo sa mu, že je k tomu dievčaťu zo sna príliš odmeraný, tak sa pousmial. Amariel mu úsmev opätovala. 'Povedz, koľko som spal?' spýtal sa Lovec 'Asi deň, prečo?' Odpoveď nedostala, Michael sa zdvihol s postele a pri odchode ešte stihol povedať. 'Amariel, veľmi sa ponáhľam, ale jedno ti poviem. Nikde nechoď z tohto hostinca, pokým sa nevrátim! Ver mi, a povedz to aj nášmu milému hostinskému.' Potom vyšiel z dverí a Amariel si pre seba povedala. 'Dávaj si pozor.'
Michael zamieril na tú istú ulicu, čo včera. Athal bol zas pri ňom, ani si ho nevšimol. Elf sa rozhodol, že nepôjde dverami, ale bude opatrnejší. Obišiel gildu mágov, a rozhliadol sa. Vedľa budovy stála malá, skoro zrútená chatrč. Dalo sa však po nej vyliezť až k nižším oknám domu. Michael pomohol Athalovi a sám sa tiež vyštveral na strechu. Gilda mala našťastie len dve poschodia do výšky (avšak do hĺbky ich bolo určite viac). Lovec s vlkom vliezli dnu oknom. Michael sa rozhliadol a v šere izbice nevidel nikoho. Pomaly otvoril dvere a uistil sa, že chodba za nimi je prázdna. Išli po nej až kým nenarazili na veľké, ozdobné dvere. To musí byť ono, pomyslel si Michael. Obaja sa vplížili dnu. Misnosť bola veľká a v strede stál mág, skláňajúci sa nad podivným predmetom, určite mocným artefaktom. Vedľa neho stál niekto iný, najskôr jeho pomocník. Michael posunkom naznači Athalovi, aby skočil na staršiho mága a sám sa presunul za chrbát učňovi. Na povel vlk skočil na mága a učeň zacítil na chrbte oceľ loveckého noža. 'Ak sa mi niečo stane, Athal ti zabije majstra a potom aj teba. A Athal je imúnny voči tvojim kúzlam.' Chrapľavo (chrapľavo na nášho, neelfovi sa určite hlas zdal aj tak melodický) preniesol Michael. Učeň sa vzdal pokusov o kúzlenie, ale majster prehovoril 'Tak to si ty, elf. Prišiel si neskoro, to srdce, čo hľadáš, už nemôžeš získať. A ak by si ho aj získal, nebude ti na nič!' potom sa pobavene zasmial na tom čo povedal 'Vysvetli to, nekromant!' zavrčal Michael. Mág po chvíli odpovedal 'To drevené srdce je práve zničené, lebo je súčasťou kúzla, ktorým práve teraz premieňame obyvateľov Seven Vales na našich nemŕtvych sluhov. Už sa to začalo a ničím to neod-.' V polovici slova Athal ukončil jeho život a Michael napojil svoj nôž krvou jeho spoločníka. Potom sa obaja rozbehli k oknu, ktorým sa tam dostali. Pred tým však Michael zakričal na celú gildu 'JA SA VRÁTIM! A TO BUDE VAŠA SMRŤ! EN MA LUCH BIE ABELL' (pre neznalcov nášho jazyka uvediem preklad: a môj luk bude spievať- mimochodom ch sa číta ako č) Potom vyskočil z okna na nočnú ulicu. Po ceste stretli jedného kostlivca, avšak on ich nespozoroval. Michael v kútiku duše dúfal, že to nepostihlo aj Amariel. Vbehli do hostinca, kde práve elfka rozbíjala svojim palcátom jedného nemŕtveho a hostinský rukou odrazil hlavu ďalšiemu. Michael skočil k Amariel, cestou odťal hlavu kostlivcovi a chytil ju za ruku. 'Poďte rýchlo! Musíme odtiaľto odísť!' Všetci štyria utekali k bráne. Strážnici boli už tiež kostlivci, ale Athal s nimi nemal problémy. Zastavili až ďaleko od mesta aby sa vydýchali. 'Inak, ja sa volám Thor`and ale všetci ma volajú Pupok.' Ozval sa krčmár 'A ty sa ako voláš, 'Súmračná pieseň', čo?' uchechtol sa. Michael si ho prehliadol. Jeho meno mu naozaj pristalo, mal guľatú postavu a plešaté čelo sa mu perlilo potom. 'Ja som Michael.'. 'Kam vlastne ideme teraz,?' spýtala sa Amariel. 'Do môjho domova.' Znela Lovcova odpoveď. Amariel sa viac nepýtala len išla poslušne za Michaelom. Tak sa vybrali štyria čudesný pútnici do Zeleného hvozdu. Po ceste párkrát počuli čudesné zvuky, ale nevideli nič, pretože Lovec ich viedol po tajných cestách. Michael nebol moc zhovorčivý, ale s útržkov viet sa dozvedeli, že to je armáda nemŕtvych zo Seven Vales, pochodujúca na jeho domovinu. Nemali šancu ich predbehnúť, pretože armáda nespala a cestovala bez prestávky. Michael sa spoliehal na schopnosti elfích obrancov Léthe.
Po niekoľkých dňoch pochodu na sever dorazili k lesu. Mal to byť Zelený hvozd, ale tento les bol tmavý, ako v Michaelovom sne. 'Toto miesto sa mi nepáči, naozaj tu bývaš?' opýtal sa Pupok. 'Asi áno, ale vôbec to tu nepoznávam. Avšak tento les som už videl v mojom sne.' Michael sa nervózne poobzeral a pomyslel si 'Čo spravili s mojim hvozdom?' sklonil sa k zemi a započúval sa jej šepotu 'Ale nieje tu všetko také zlé, príroda sa mi zdá byť spokojná, dokonca až vzrušená. Toto musím preskúmať.' Pupkovi s Amariel pokynul aby šli niekoľko krokov za ním. Hlbšie v lese bola skoro tma. Pupok sa stále potkýnal a potom preniesol 'Počuj chlapče, nielenže spievaš o súmraku ale aj v 'tvojom' lese je stále akoby súmrak. Aj keď... prečo sa tu cítim bezpečne.' Amariel nič nepovedala, ale bolo vidno že s Pupkom súhlasí. Bolo to tak. V Zelenom hvozde bolo síce šero, ale to poskytovalo atmosféru pokoja a ochrany. Akoby tu vôbec neprebehla bitka s nemŕtvymi a mágmi. Zrazu sa Michael sklonil k zemi. Pri ohorenom strome zbadal ozrutnú stopu plaza. Doparoma, tak tí mágovia vyvolali aj draka? Pomyslel si Pupok. Nevedel však, prečo sa Michaelovi rozžiarili oči a začal sa štverať na strom. Lovec sa vytrčil s koruny a mocne zakričal: 'ITHILGORE!'. Chvíľu bolo ticho, ale potom Amariel začula z juhu pleskot dračích krídel. Drak pristál rovno na strome, kde bol Michael. Elf pomohol ostatným vyliezť na strom a pred nimi sa ukázal brtonzový drak. 'Amariel, Pupok, toto je Ithilgore, môj priateľ.' Plaz sa akoby uklonil a preniesol: 'Veľmi ma teší. Čo pre vás môžem urobiť, Michael?' 'Potrebujeme letieť k Prebenovi.' Prevravel elf s Athalom na rukách( Athal bol na svoju veľkosť dosť ľahký, keď ho dokázal vziať na ruky aj Michael). Drak sa zachmúril a hromovým hlasom povedal: 'Je mi ľúto, ale Preben padol v bitke. Rogur tiež. Ale Léthania ustanovili generálom Althora, tvojho žiaka.' Až vtedy si Michael spomenul na svoj sen. V ňom videl, ako sa to stalo. Teraz mu však vŕtalo v hlave, kto bol ten mladík, ktorý sa smial. 'Tak nás vezmi za Althorom' povedal pochmúrne. Všetci si povyskakovali na Ithilgorov chrbát a nechali sa odniesť až k Léthe.
'Michael, rád ťa vidím na žive!' rozbehol sa mladý elf (no mladý, ako mladý, 180 je pre elfa málo) k svojmu učiteľovi a priateľovi. 'Aj ja teba Althor. Ale musíš mi vysvetliť, ako ste dokázali vyhrať tú bitku bez Srdca lesa.' 'Neboj sa, vyrozprávam ti to pri dobrom víne.'
Althor sa s Michaelom, Amariel a Pupkom rozprával ešte dlho do noci. Z rozhovoru vysvitlo, že bez srdca sa v Zelenom hvozde prebudili dávne, nepoznané sily. Ožila aj vegetácia a stromy požierali votrelcov. Aj keď mnoho elfov, kentaurov aj satyrov padlo, obrancovia zahnali nepriateľa na útek medzi najtmavšie stromy. Už z nich ani jeden mág nevyšiel. Lovec usudzoval, že Srdce pútalo divé sily Hvozdu, a jeho zničením sa všetky chaotické prvky prírody uvoľnili a v pude sebazáchovy zničili nepriateľa. Nevedomky si teda elfovia urobili z ich lesa prírodnú pevnosť (a hlavne nedobytnú, pretože na prírodné sily čierna mágia funguje akoby len napoly.)
Pupok si založil prvú krčmu v Léthe a Amariel tiež zostala s Michaelom.(niečo ju na ňom priťahovalo a jeho na nej tiež ). Léthania tak ostali žiť v mieri, ale nikto nevie, dokedy...
3. časť- Skúška
'Zasa niekam odchádzaš?' opýtala sa Amariel. Vošla do Michaelovej chatky a videla ako si balí svoj malý batoh. 'Áno. Idem hľadať Starobylého na ďaleký sever.' 'Prečo práve teraz, na zimu. Nemôžeš počkať aspoň do leta? Chceš, aby som sa o teba bála?' 'Prepáč, Amy, ale odkladal som to už príliš dlho. Už nemôžem čakať, chcem poznať svoj pôvod. V piesni sa spieva, že Starobylý vie všetko. Ja tomu však neverím, ale viem, že on mi povie, kto som.' 'Už zasa si mal ten tvoj sen?' pozrela sa Amariel ustarane na elfa. 'Naháňa mi to strach, ale viem že ty pôjdeš, aj keby neviemčo. Chcem ísť s tebou.' Pozrela sa svojimi hlbokými očami na Michaela. Ona vedela ako naňho, jej pohľadu nevedel odolať, musel sa podvoliť. Tak prikývol a vychystali sa na cestu.
Putovanie ubiehalo rýchlo. Michael sa do Amariel zamiloval. Nevedel to prejaviť, ale cítil to. Po ceste sa rozprávali a Lovec si bol istý, že sa už nerozdelia.
'Dáš si ešte Amy?' spýtal sa Michael a ukázal na prepelicu, ktorú ulovil a teraz sa piekla na ohni. Athal ohrýzal kosti a spokojne pri tom mľaskal. 'Nie vďaka, idem sa okúpať.' Zdvihla sa a pobrala k teplému prameňu, ktorý objavili po ceste. Michael sledoval jej ladnú postavu ustupujúcu po ceste a povzdychol si. Otočil sa, a maznal sa s Athalom. Vlk bol nielen jeho ochrancom, ale aj najlepším priateľom. Elf sa s ním často aj rozprával, vedel, že jeho vlk mu rozumie, aj keď neodpovedá. Často chodievali na poľovačky a Athal stopoval najmenej tak dobre ako jeho priateľ Lovec. 'Krásna , však?' prihovoril sa Michael vlkovi a pozrel sa na strácajúcu sa postavu medzi stromami. Amy sa obzrela na elfa a pokynula mu. Očarený jej kúzlom, Michael pustil Athala a nechal ho 'strážiť tábor'. Obaja vedeli, že to nie je pravda, no vlk nič nenamietal. Keď Michael prišiel k jazierku, Amariel sa už kúpala. Bez náznaku hanby (u elfov aj tak dosť vzácnej, pretože náš národ si na okolky moc nepotrpí) Vyšla von celkom nahá. Michael videl, ako sa na jej prekrásnom tele odráža svit luny. Elfka k nemu ladne prikráčala a ich nedočkavé pery sa stretli. Lovec cítil, ako mu padajú šaty z tela a uľahína so svojou milovanou na lôžko s orosenej trávy. Nočný chlad zaľúbencom neprekážal, hriali sa svojou láskou. Len mesiac a les bol svedkom ich vášnivého milovania (inak to elfovia ani nedokážu).
Michael otvoril oči. Bola stále noc, Amy bola ovinutá okolo neho a tvrdo spala. Lovec ju nežne, aby ju nezobudil, zobral do náručia a odniesol k ohnisku. Athal zdvihol hlavu, zaklipkal očami a dal sa ďalej spať. Michael elfku zabalil do prikrívky a odbehol k jazierku po ich šaty. Obliekol sa a znova si ľahol k svojej milovanej.
Ráno, keď sa Amariel prebudila, Michael už prihrieval prepelicu na raňajky. Elfka sa postavila a vášnivo pobozkala Lovca. ,,Bolo to nádherné, bol si skvelý, miláčik.' Prevravela a usmiala sa svojimi zvodnými perami. ,,Ach, milovaná, nikdy to nebolo krajšie.' Odpovedal elf, objal Amariel (ešte stále nahú) a znova sa túžobne zvalili do trávy. (celkovo sme... oni sa správali ako milenci, ktorí sa vôbec seba nenabažili)
Po asi týždni sa dostali na ľadové plábne Severu. Sneh bol na niektorých miestach až po kolená, a Athal sa ním ledva brodil. Michael vedel, kde má ísť z mapy, ktorú mu ešte ako dietaťu daroval jeho nevlastný otec Samion. On vedel, že Lovec túto skúšku bude musieť podstúpiť, a preto na nej vyznačil obydlie Starodávneho.
Pred Lovcom stál malý domec. Z komína sa dymilo, čo prezrádzalo že je obývaný (ale či zlou, či dobrou mocnosťou, to nevedel). Chcel zabúchať na dvere, ale čiasi ruka bola rýchlejšia. Uzrel staré oči, vykúkajúce spod hustých obŕv. A pod očai satál starec. Michael sa nestačil ani začudovať, keď starobylý prehovoril : ,,Vitaj Michael Thyl´abell, už som ťa čakal!' starec to zomlel obdivuhodne rýchlo na svoj vek(rozprával skoro ako gnóm, keď polemizuje o svojom rodokmeni). ,,Sadnite si tu, á Amariel, blahoželám! Vieš, Michael ja som veľmi zanepráznený človek, tak to skrátim: viem, prečo si prišiel a mm pre teba aj odpoveď. Budeš musieť zvíťaziť v bitke, barbarský kmeň Kopije robí už dhší čas nájazdy na klan Čierneho medveďa. Chdáci, už nemali o čo prísť, tak sa dohodli na rozhodujúcej bitke. Tieto kmene sa každú chvíľu do seba pustia. A to ja nechcem. Veľmi by to narušilo rovnováhu, pretože klan Kopije by ma tu našiel a oni nemajú radi nikoho, kto nieje z ich kmeňa. Tak, ak prežiješ túto bitku, si prvorodený. Ak nie, ja som sa mýlil, keď som sa zhováral so Samionom, a keďže ja sa mýliť nemôžem; zomriem. Ukáž mi mapu, vyznačím ti tie dva kmene.' Michael nevychádzal z údivu, keď ho starcove ruky vystrčili vo z dverí, a tie za ním zabuchli.
'ELF!? Tu!? Čo chce, cudzinec, my nemať nič na rozdávať.' Prekvapene vyhŕkol obrovský chlap. 'Moje meno je Michael Thyl`abell, som z juhu, zo Zeleného hvozdu. Poslal ma sem Starobylý. Viem o vašom postavení, Čierny medveď. Mám vám pomôcť.' Barbar si ho premeral od hlavy po päty a zavrtel hlavou 'Ako chcieť pomôcť? Elf byť malý, nezabiť holá rukom ani medveď.' Vyjachtal zo seba barbar ľudskou rečou. 'Vieš, Čierny medveď, nejde len o mohutnosť. Je fakt, že nebojujem najlepšie, ale som stopár a prieskumník. A môj luk málokedy minie cieľ! A pokojne rozprávaj vašou rečou, aj ja mám problémy s ľudským jazykom.' Michael chcel ukázať ako vie narábať s lukom, tak zasadil šíp do tetivy a vystrelil. Obor, ktorý stál obďaleč si poľakane prezeral črepy ktoré mu zostali z pohára čo Lovec prestrelil. (elf síce chcel barbarovi zostreliť helmu, ale s tým sa nepriznal) ,,Nedbám, aj tak je náš kmeň odsúdený k záhube. Môžete s nami zostať do konca, elfovia. Ja som Agmar Čierny medveď, môj otec zomrel pri obrane nášho kmeňa a ja som sa stal náčelníkom.'
Ďeň bitky už nastal. Agmar na planine rozostavil svojich bojovníkov. Michael a Amariel prišli z lesíka, ktorý stál pri planine. (boli si vyznať lásku, ak mala nastať ich posledná bitka) Athal sa rozvaľoval v snehu, akoby vôbec nedbal na nebezpečenstvo. Čiernych medveďov postávalo na planine okolo stovky. Pripravovali sa na smrť a podľa toho vyzerali aj ich tváre. Obri mali v očiach strach, tak nevídaný pre ich rasu. Na horizonte sa objavil ich nepriateľ. Michael by barbarov od ich nepriateľov ani nerozoznal, keby neboli mali iné tetovania a farby olečenia. Klan Kopije sa zoradil na druhej strane pláne. Ich náčelník, takisto ako Agmar vystúpili z vojska a dali sa kráčať oproti sebe. V strede pláne sa stretli a začali si dokazovať silu. Agmar zodvihol veľký kameň a z revom ho hodil o zem. Druhý náčelník na dôkaz sily zobral hrubý drúk a rozlomil ho. Následne na to sa obaja pobrali na svoje miesta.
Ďalej cesta pre obidvoch zaľúbencov prebiehala krásne. Večer si hrkútali a v noci... (isto každý vie čo v noci robili) Avšak jedého dňa sa Athal zastavil a začal vetriť. Michael to po ňom zopakoval, a nehlučne zasadil do tetivy šíp. Z krovia zapraskalo a Lovec sa strhol s natiahnutým lukom. Amariel jemne, skoro nehlučne zašepkala Chasse a načrtla prstom vo vzduchu špirálu. Vtedy sa elfov šíp zapálil jasným plameňom. ,,Tak vylez, ukáž sa!' s pohŕdaním v hlase riekol Michael. Krovie sa začalo rozostupovať a vygúľala sa zneho malá, zavalitá postava, celá od lístia a blata. Chcela sa postaviľ, ale podkla sa o dlhú bradu. ,,Tak to som doriadil. Elf a vlk a vyčmuchali ma.' Prevravel trpaslík (kto doteraz nepochopil, že to bol trpaslík, je najskôr ork (no ork nie, lebo by nevedel čítať.)) Michael si ho udivene obhliadol a vyjachtal ,,Ro..Rogur? Ty si predsa mŕtvy, alebo nie?' ,,Sekol si sa elf. Ja som Torug, Rogurov syn!' na Lovcovej tvári bolo vidieť úľavu ,,Tak to vysvetľuje tvoju podobu na Rogura.' ,,A ty si kto, že poznáš môjho otca?' ,,Och, ja som Michael Thyl`abell (pre neelfov: Michael Súmračná pieseň- meno ktoré dostal od krčmára Pupka, kvôli jeho obľúbenej balade)
Partneri
