Voz mieri na sever, tak principál káže.
Hrajú pre kamenie, piesok a pustinu.
Bez divadla zhynú, bez hudby zoschnú,
v duši len cit a v srdci nevinu.

Mŕtvo. Tlieskajú len suché paže stromov.
Len duchovia a prízraky hľadia na ich hry.
Trápi ich hlad, choroba a chlad.
A znova sa začína, raz a dva a tri.

Z hercov ostali len tiene a masky mlčky plačú.
Principál stratil plášť a repríza sa nekoná.
Z úsmevov sa stali kŕče a počúvajúc šepot smrti
zatiahla sa opona.

Teraz už len vietor s bratom mrazom
objímajú bledé, zasnežené kosti.
Skončili sny a pán ľadu odprevadil
nepozvaných hostí.