Šialený démon Cydde Ale a jeho karty k dispozícii

Poviedka zverejnená 03.12.2008, autor: Iluviel of Darnassus (leuthile[zavinac]gmail.com)

         Jeden z mojich školských počinov, ktorý asi nemá žiadne hlboké posolstvo. Ale hádam aspoň trochu zabaví  :)
        
         Bezodná diera, miesto nekonečného utrpenia. Sídlo padlých anjelov, Pandemonium, Abaddon, Domdaniel. Johannan, Sheol. Nekonečný oheň a utrpenie. Jazero plameňov a síry. Horúčava, ktorá nikdy nevychladne, červ, ktorý nikdy neumrie. Príšerné vresky prevyšujúce rozum. Krv a  Acheronova priepasť. Tak vyzerá peklo. Krv a .... ružová. Satan už dávno pochopil, že to, čo hriešnikov mučí najviac, sú teplí kaderníci a znechutené šepoty o staromódnosti vašich ponožiek. Aksamitové závesy v odtieňoch nachovej prekrývajú dlho nepoužité kotly. Niektoré z nich teraz slúžia na kurzy varenia podľa Gianniho Contadiniho. Prihlásiť sa môže každý, kto ešte netrpel dosť. Pre zvyšok osadenstva sú tu ešte blond slečny s čivavami v kabelkách. Stoja na ostrovčekoch obklopených lávou a rozprávajú (!).  Hriešnici stojaci opodiaľ plačú a trhajú si vlasy, tí odvážnejší kašlú na lávu a zbesilo sa vrhajú slečnám po krku. No a potom je tu ešte Lucifer. Diabol, Ahriman, Belial. Samael, Belzebub, princ prekliatych. Pokušiteľ, Had, temný nepriateľ.  Padlý anjel. A tvorca všetkých telenoviel. Starý rohatý, ktorý si peklo zmodernizoval tak, aby maximalizoval utrpenie a minimalizoval dane. Z nehnuteľností. Viete si vôbec predstaviť, aká veľká nehnuteľnosť je peklo? Nekonečne. A v tomto ružovkastom inferne zo zamatu sa jedného dňa zrodil problém.
        
        
         Podsvetie má totiž zmysel pre humor, rovnako ako má aj zmysel pre samozničujúce katastrofy. Nikto totiž netuší aká zákerná myseľ stvorila Cydéria Alexandra Nocturnusa – familiárne nazývaného Cydde Ale. Všeobecne sa predpokladá, že Cydde vznikol ako Satanova pomsta ľudstvu za nealkoholické pivo, čo by celkom korešpondovalo so Cyddovým priezviskom. Bohužiaľ, arcidémon Cydérius sa čoskoro po precitnutí do sveta ohňov a večného škrípania zubov vymkol spod kontroly aj samotnému Lu, a tak ho možno približne od roku 1974 stretnúť na rôzne šialených miestach po celých Spojených štátoch amerických. Prečo práve tam – nevedno. Zrejme to má niečo spoločné s koncentráciou skazenosti na meter štvorcový, v čom dlhodobo vedie Casino Avenue v Los Angeles. Cydde sa v LA zabýval takmer okamžite – zaobstaral si čierne lesklé lennonky, súbor satanisticko-tarotových kariet a extra silne tužiaci lak na vlasy, aby dosiahol vrchol štýlovosti a dokonale odpudivý look bezdomovca – náboženského fanatika.  
              Sám seba Cydde považuje za priekopníka v oblasti zabíjania ľudí. Vďaka svojmu pekelnému pôvodu nemôže zabíjať ľudí priamo, môže však uplatňovať vychcanú politiku zaliečania sa a následného vysávania krvi zo žíl zúžených od hrôzy. Tak to má rád. No a potom je tu ešte drobný detail, ktorý, na škodu všetkých zainteresovaných, nie je na prvý pohľad evidentný – a síce, že Cydde je úplne na kompletku šialený...
        
         Karta jeden – Dracula R&R
        
         „Cydde! Zlatúšik, poď domov, poď k ockovi Cydde!“ prosíka Satan na diaľku.
         „Chrrrrr....“ odpovedá Cydde.
         „Cydde! Okamžite sa zobuď! NEMÔŽEŠ IGNOROVAŤ KNIEŽA TEMNÔT!!!“
         Cydde zívol a zo zadnej časti hlavy si vytrhol kus mozgu. Teraz už Satanove trápne prosby nebude vnímať. Ah! Pol ôsmej večer! Je čas na karty!
         A tak sa Cydde zaodel to tela príťažlivého mladého upíra s lenonkami na očiach a pobral sa do rušných ulíc L.A. S kartami vo vrecku.
         Vonku bolo sviežo. Mesto blikalo a svietilo, odrážalo záblesky z reklamných tabúľ a nasvietených billboardov. Všetko hučalo a bzučalo, z každého rohu vychádzali iné zvuky a melódie a do tohto všeobecného chaosu a človečieho smradu vstúpil démon. Teda... nevstúpil. Vrhol sa. Z temnej uličky v najšpinavšom kúte skočil priamo doprostred Willshire Boulevard, oprášil si kabát a s gráciou sebe vlastnou zamieril k miestu, ktoré skromne pomenoval „[vymazané]á [vymazané]čka.“ Niekde uprostred krvácajúcej hlavy síce cítil, že mu Satan posiela nesúhlasné signály, ale čo na tom. Šialene sa vyškeril a zahol do červeno osvetlenej uličky plnej výkladových okien v ktorých sa zvodne zvíjali ľahko odeté dievčiny.
         „Úúú...“ zazubil sa na prostitútku drzo vystavujúcu všetky svoje vnady v presklenom výklenku. Bola taká... správne plná až si musel z očí sňať svoje lenonky. Červené podsvietenie okna dodávalo jej telu príjemne krvavý nádych. Keď kurtizána zachytila Cyddov oduševnený pohľad, zdalo sa, že jej pohyby ešte zerotičneli. Pritisla svoje takmer nahé telo na studené sklo a s privretými očami sa vrtela tak, akoby to malo byť poslednýkrát v jej živote. Cydde bol fascinovaný. Vyceril ostré zubále a svoj neľudsky dlhý jazyk prilepil na sklo. Sledoval ním prostitútkine pohyby na tých najlepších miestach. Sliny mu tiekli dole oknom v hrubých pramienkoch, no hoci zhlboka a rýchlo dýchal, sklo sa nezahmlievalo. Možno to bolo tým, že Cydde je démon a telesné teplo mu veľa nehovorí. No ešte pravdepodobnejší dôvod bol ten, že v tom čase mal už arcidémon v hlave priam chladnokrvný plán. Keď sa zdalo, že rozpálená prostitútka jeho vášnivý pohľad už viac nevydrží, vytiahol spoza chrbta nenápadný balíček kariet a jednu z nich so stále rovnako šialeným pohľadom pricapil prostitútke na okno. Pod obrázkom smejúcej sa lebky stálo ornamentálnym starogermánskym písmom „Mort“. A keď si Cydde cestou k ďalšiemu výklenku nasadzoval svoje čierne okuliare, prostitútkine črevá sa už pomaly šmýkali dole zakrvaveným oknom.
        
         Karta dva – A world with no logos
        
         „Oné... šak posvíc vác do stredu!“
         „Nemóžem, už vác ruku nenacáhnem, ne?!“ kričali po sebe dvaja opravári nad otvoreným vchodom do kanálu. Dave, mladší z dvojice, sa celý nešťastný musel spustiť dole do zapáchajúcej stoky. Jeho skúsenejší kolega, Steve, mu ešte z bezpečia rannej ulice svietil baterkou na porušené vodovodné potrubie.
         „Tak víš čo? Móžeš si to príst opravúvat sám ked ani nevíš poránne zasvícit!“ odpľul si Dave do hnedej mláčky, ktorá práve tiekla popri jeho nohe.
         „Neser ma mladý, hej? Lebo sa ty vykašlem pomáhat a pójdem domov jako...“ rozčuľoval sa Steve náruživo, až dokiaľ mu baterka nevyletela z ruky a nespadla do hĺbky pod ním. Keď dopadla, všetko zhaslo.
         „JeŽIŠ!! Ty si taký debil jak ked prší!“ zreval Dave a zohol sa k pomaly tečúcim mláčkam, aby nahmatal baterku.
         „Ta serem!“ rozlúčil sa Steve a zanechal baterku jej smutnému osudu. Vtedy ešte nikto netušil, že Davov osud bude ešte o štipku smutnejší. V tej chvíli sa Cydde, sídliaci na teplom mieste neďaleko Davovej stratenej baterky, rozhodol vyvrátiť zvyšky kanálových krýs. Naplo ho ako ozrutného psiska a takto prehnutý niekoľko minút zvracal kostričky a očičká. Cydde nikdy nemal rád oči. Občas, vo vzácnych filozofických chvíľkach, si vyvracané oči podržal na dlani a s metafyzickým pohľadom sa pýtal sám seba: „Blít či neblít...?“ Následne ich všetky rozmliaždil svojou démonskou labou a spokojne si odgrgol. No a Dave? Dave mal tú smolu, že počul Cyddovo zvracanie. Keby nebolo jeho zvedavosti, možno by ďalej hľadal baterku a nikdy nezažil blízke stretnutie so Cyddovými kartami.
         „H-Haló? Je tam niekto?“
         Dave musel zareagovať na čudesné zvuky, ktoré prichádzali spoza rohu. Keby tam našiel nejakého houmlesa, ako si váľa šunky v sračkách a nahlásil to úradu, dostal by prémiu. STO DOLÁROV! To by bolo prilepšenie... no... nebál by sa tvrdiť, že hodné majstra. To by Steve kukal jak degeš, hehe. Zdalo sa, že už len kúsok, už len dva metre, zahnúť za roh a bezďák bude jeho.
              „Pane, nemôžete tu takto vo vode-“ zasekol sa zrazu Dave. Nastala vskutku nečakaná situácia. Nič netušiaci na smrť vyľakaný človek hľadel na tiež nič netušiaceho démona v nie príliš človečej podobe. Čo však bolo ešte horšie, zaskočenému Cyddovi práve z papule visela polovygrcaná ľudská chrbtica. Keď si konečne človeka všimol, previnilo sa usmial a vcucol ju späť do žalúdka ako špagetu. Potom si opazúrovanou labou siahol až niekam na dno čriev – tak hlboko, až ho opäť naplo. Dave len nemo stál a nenápadne šedivel. Nemusel však čakať - Cydde vo svojich útrobách nelovil príliš dlho. O chvíľočku už naradostene z hrubého čreva ťahal kartu. Bola oslintaná a v tme takmer nečitateľná, no Dave si  obrázok na nej aj tak dokonale zapamätal. A potom už len cítil ako sa jeho hlava ponára do Cyddovej nadrozmernej papule.  
        
         Karta tri – Fiendish eerie LOVE SONG    
        
              „Cydde ty hovado! Ak ma nezačneš počúvať, prídem si po teba JA OSOBNE!“ počul démon v hlave. Bol rozčarovaný. Dúfal, že mu komunikačná časť mozgu nedorastie tak rýchlo. Nuž čo. Márnosť nad márnosť. Všetko je márnosť. Život začínal byť nudný. Obyčajné ľudské trosky ho už nebavili a na skutočnú výzvu natrafil naposledy v bordeli nekrofilných fetišistiek. A to bolo v osemdesiatomtreťom! Potreboval sa baviť, potreboval si zaloviť medzi skutočnými protivníkmi. Potreboval...
              „A ešte niečo ti poviem! Ak si neprestaneš vytrhávať mozog, tak zariadim, aby ti narástli ďalšie tri hlavy! A potom to už FEST nebudeš stíhať!“ vyhrážal sa Lucifer pomerne dosť vytočený. Cydde mu na to zainteresovane zívol a porozmýšľal. Kde by mohol nájsť nejakých naozaj zaujímavých súperov? Chcelo by to fundovaných, sebauvedomelých... možno trochu strelených, no správne zvrhlých jedincov. Kostol? Nie nie, veriaci pedofili mu nechutia. Ihrisko! Namakaní športovci by možno kládli trochu väčší odpor... no na druhej strane, ich miera strelenosti začína a končí v absolútnej demencii.
              „Nezívaj na mňa kurník šopa!!! Naozaj chceš, aby som zdvihol svoju kráľovskú riť a išiel ťa spacifikovať? Ty si mi úplne skurvil zmluvu s Bohom o neutralite! Vieš aké to je, keď sa každé ráno budíš s ohnivým mečom Michaela na krku? Ináč to aj dosť štípe.“ fňukol Satan a pohladkal si hrdlo. V tej chvíli Cydde osvietene luskol prstami. Cintorín!!!
              „NENI MOŽNÉ!!!“ zrúkol na to Satan rezignovane.
        
        
        
         Démon už opäť v ľudskej podobe ladne kĺzal kľukatými uličkami a nenápadne si pospevoval.
         „Šúbi dúbi. Šúbi dúba.“ nôtil si popod nos. Bol šťastný. Starý cintorín Francisca z Assissi už nebol ďaleko. Elegantne preskočil jeho veľkú kovovú bránu a slastne zavzdychal. Bola presne taká, akú si ju predstavoval. Železná, ornamentálna a – mala ostré hroty! Stará dobrá viktoriánska architektúra. Radosť pozrieť a možno aj použiť. Nevzrušoval sa však dlho. Nemal čas. V neďalekej polorozpadnutej kaplnke sa svietilo a on jednoducho musel zistiť, čo sa tam deje. Vyzliekol si dlhý červený kabát a cestou ku kaplnke zámerne stratil časť svojho ľudského výzoru. Veď cintorín... to bolo miesto jeho druhu. Všetko to tu dýchalo smrťou. Starou a spráchnivenou, no sladkou, ako len smrť vie byť. Ten, kto by ho bol teraz uzrel, by si určite pomyslel, že si to medzi náhrobkami vykračuje ozrutný netopier. Ku kaplnke dorazil zakrátko. Ani sa nenazdal a už vrazil hlavu do malého okienka z ktorého prichádzalo všetko svetlo.
         „Satanisti.“ pomyslel si Cydde, hľadiac na skupinku čierno odetých postáv.
         „Kurvadrát.“ pomysleli si čierno odeté postavy.
         Vo všeobecnej panike, ktorá nasledovala, zhasli všetky sviečky z pentagramu a, bohužiaľ, aj všetky sviece života satanistov. Cydde ani nestačil vytiahnuť karty a bolo po všetkom. Dvaja satanisti si rituálnymi dýkami nešťastnou náhodou navzájom preťali hrdlá. Jeden sa takmer spontánne vznietil keď nohavicou zavadil o dohorievajúcu sviečku a poslední dvaja zinfarktovali z príliš veľkého zdesenia. To ešte aj ten inštalatér vydržal dlhšie! Cydde maximálne sklamane zalomil rukami a uhasil to, čo zostalo z tela horiaceho satanistu, len aby ho následne mohol zožrať. Predsa len – predpečené.
         „Cydde ty DEBIL!!! Tak jakože nestačí, že sa na dráhu profesionálneho satanistu dá dnes málokto, že??? Nestačí, že žijeme v dobe počítačov a nikto na nás už neverí??! To aj tých zopár posledných uctievačov, ktorí mi zostali, musíš zožrať???“ tento krát už Lucifer penil. Doslova. Z pekelnej papule mu vytekala biela pena a keď kričal, prskala všade naokolo. Párik gayov, ktorý stál neďaleko, si otvoril ružový dáždniček. Cydde mu tentokrát odpovedal. Zalovil vo vrecku a veľavýznamne odtiaľ vytiahol kartu s dvoma súložiacimi kostrami.
         „Takže ty ma [vymazané]š??? Ty?! Teraz si to presral kamarát.“ odmlčal sa Satan a náhle všetko utíchlo.    
        
        
         Karta štyri – Baka Nirvana
        
         Bolo ešte skoré ráno, keď si Cydde pretiahol všetkých osemnásť hnátov a slastne zívol. Po krátkom mľaskaní zaujal vylučovaciu polohu a zbavil sa všetkých pozostatkov satanistov – vrátane očičiek. Spokojný však nebol. Riť potrhaná od najrôznejších ohrotených obojkov a náramkov totiž nielenže bolí, ale aj blbo vyzerá. Tu sa žiadala premyslená kamufláž. Po krátkom okusovaní paznechtu Cydde usúdil, že najlepšie bude nahodiť ľudskú podobu zanedbaného alkoholika v dlhom špinavom kabáte. Takto ustrojený potom vyliezol na svetlo sveta, kde svojimi nóbl pohybmi a  zjavom opäť raz docielil významnú vec – a síce odpudiť každého, kto oňho čo len zavadil pohľadom. No a čo. Nakoniec, treba sa vedieť radovať aj z maličkostí. Napríklad z vydeseného bľakotu predavača v trafike, keď mu náhodný okoloidúci pohľadom podpáli dennú tlač. To sa predsa stáva. Pre Cydda je však toto spôsob, ako sa zadarmo dostať k niektorým výtlačkom New York Times. Uchmatne ich vždy vo chvíli, keď takto postihnutý predavač bezmocne pobehuje okolo a hasí noviny už aj vlastným močom. Takže New York Times. Hm. Titulka je ako obvykle nezaujímavá, no na tretej strane sa skrýva spravodajský skvost.
         „I.B.C.J. hunts in N.Y.“ hovorí nadpis. Žeby...žeby niekto lovil Newyorčanov? Normálne za dňa? A v takých počtoch?
         „To je... rozšírená správa!“ uvedomil si Cydde naradostene. V niekoľkých krátkych momentoch mu bolo odpovedané nielen na otázku kto, čo, kedy a kde, ale aj prečo a ako! (poznámka pre nezainteresovaných čitateľov – rozšírená správa sa týka žurnalistických žánrov, ktoré sú nám na fakulte donekonečna obíjané o hlavu, išlo teda o narážku pre mojich spolužiakov ?) A tak sa Cydde dozvedel, že neznámy vrah s prezývkou I.B.C.J. (zrejme iniciály jeho prvých štyroch obetí – Ivana Trumpová, Bill Clinton, Condoleeza Riceová a John Kerry) sa vyžíva v úkladných vraždách známych a dobre chránených osobností. To by bol súper! Jeho nadšenie z očakávaného súboja vystúpilo do takých výšok, že si ani nevšimol, v akej situácii sa zrazu ocitol. Špinavý alkoholik s blaženým výrazom na tvári stojaci vedľa horiaceho novinového stánku začal pôsobiť na privolaných hasičov a policajtov trochu rušivým dojmom, a tak ho z jeho vytrženia musel prísť prebrať až policajný dôstojník.
         „Dobrý deň pane, mohol by som vám položiť niekoľko otázok?“ začal policajt podozrievavo. Cydde poskladal noviny a s ľadovým pokojom si ich vložil do vrecka. Potom sa s hlbokým povzdychom pozrel na dôstojníka a veľavýznamne pokrútil hlavou. Bol trochu v pokušení vytiahnuť karty, ale okolnosti neboli priaznivé. Bolo tu príliš veľa svetla a príliš veľa svedkov. Musel si poradiť inak.
         „V tom prípade vás budem musieť požiadať, aby ste ma nasledovali na policajnú st-ÁÁÁÁÁÁÁ!!!“ zreval dôstojník, keď mu z ničoho nič začali horieť trenky pod oblečením. V hlavnom televíznom spravodajstve toho dňa v celom L.A. dominovali zábery nahého policajta poskakujúceho pred sexy hasičmi. Nie je nutné dodávať, že dôveryhodnosť policajného zboru utrpela v očiach obyvateľstva smrteľnú ranu. Dôležité však bolo, že Cydde bol konečne šťastný. Cestou do New Yorku bol neustále na pokraji mentálneho orgazmu. Dookola si predstavoval aké úžasné bude zmerať si sily s rovnocenným súperom. Stal sa totiž jeho oddaným fanúšikom. Miloval neznámeho vraha natoľko, že sa rozhodol dať mu v boji zásadnú výhodu. Nevystraší ho svojím neľudským výzorom, ale bude bojovať v podobe človeka tak dlho, kým mu rany nezlúpu kožu alebo nevyhrá. A to, ako dúfal, bude trvať čo najdlhšie...
        
         Karta päť – 666 yori 777
        
         Satan už čakal. Vedel, že Cydde ho skôr či neskôr navštívi, no bolo dôležité, aby ho navštívil presne tam, kde to potreboval. Genialita totiž spočíva v tom, aby sa vlastné záujmy harmonicky stretli s potrebou ovládať svetové dianie. A to vôbec nebolo ľahké. Na druhej strane, prilákať Cydda do srdca newyorského obchodu ľahké bolo. Stačilo za sebou zanechávať dostatočne viditeľnú stopu krvi, ktorá sa v skazenom prostredí pomätených obchodníkov dokonale stratila.
         Bolo krátko pred trištvrte na deväť ráno a kaviareň Starbucks práve vyprevádzala svojho päťdesiateho zákazníka. Mladý úspešný businessman práve vstúpil do obrovského mrakodrapu. Georgovi Bushovi niekto šepol do ucha a prezident sa zaškeril. Meteorológom na čele navreli žilky. A Cydde práve zastal pred budovou World Trade Center. Pach krvi bol neomylný. Vo vnútri ho čakal ten, za ktorým prišiel. Cydde neváhal ani sekundu. Teraz už mu bolo všetko jedno. Denné svetlo, veľa ľudí naokolo, možné nebezpečenstvá. Finálny súboj! Ten stál za všetko, dokonca aj za smrť. So šialeným úsmevom vkročil do budovy a rozhliadol sa. Satan, zaodetý do tela bohatého podnikateľa, mu s pobaveným pohľadom zamával zo zatvárajúceho sa výťahu. To musel byť on! Cydde nerozmýšľal ani sekundu a vrazil medzi ľudí natlačených vo vedľajšom výťahu. A keď sa dvere výťahu zavreli, Satan sa pousmial ešte šialenejšie ako Cydde. O minútu neskôr, o 8:46 ráno do budovy v plnej rýchlosti vrazilo lietadlo United Airlines Flight 175.
        
         O pár minút neskôr si Satan späť v pekle zapálil cigaru a vyfúkol obláčik smradľavého dymu.
         „A job well done.“ uchechtol sa a spokojne si ťapol s archanjelom Michaelom.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD