Ja a moja predstava

Poviedka zverejnená 29.04.2009, autor: Viva (krmeska[zavinac]szm.sk)

         Perla bežala cez prázdnu a opustenú ulicu. Keď nepríde domov včas, matka bude zas vrieskať a zas o tom bude vedieť celý blok. Bolo desať hodín a ona mala večierku do pol jedenástej. Lenže autobus na ktorom plánovala prísť jej ušiel a ďalší ide až za pol hodinu. Rozhodla sa preto prejsť cez pár ulíc a skúsiť šťastie na inej autobusovej zastávke, z ktorej sa šlo z iného smeru.
         Mala pocit, že riskuje ak ide sama temnými ulicami, ale na druhej strane, bola to skratka a navyše mala v ruke slzný plyn. Okrem toho to tam nebolo až také pusté, z jedného konca sa dala vidieť malá krčma. Nie práve ideálny príklad civilizácie, ale aj tak Perle dodávala pocit určitého bezpečia.
         Šla rýchlo, nezastavovala sa aj keď ju už začalo pichať v boku. Bola asi dvadsať metrov od cesty, kde sa ulička končila a začínala frekventovanejšia cesta, keď sa jej spoza chrbta ozval hlas.
         ,,Hľadala som ťa.“
         Ani nevedela prečo, zastala. Napriek pudu sebazáchovy, ktorý sa v nej teraz márne snažil prebudiť účasť, sa otočila, aby videla ženu, možno dievča, čo to vyslovilo. Bol to ten hlas. Pripomínal jej jej vlastný, a predsa v niečom iný.
         Uvidela ju. Bola vysoká, bledá, mala hnedé jemne vlnité vlasy a na sebe tenkú čiernu vetrovku. V zime.
         Zmocňoval sa jej pocit, že spí. To by vysvetľovalo mnohé v dnešnom šialenom dni. Áno, zrejme spí a ani to pošmyknutie na ľade a následné zblíženie sa so zemou z rána nebolo skutočné. Lenže dá sa v sne cítiť chlad?
         ,,Zdá sa, že ma spoznávaš,“ poznamenala žena. ,,Volám sa Gaezel.“
         ,,Nie...,“ zašepkala Perla. Poznala jedinú Gaezel. Koľko iných by aj mohla? To meno neexistovalo, nebolo v kalendári, ani v rôznych nahlúplych amerických filmoch. Gaezel, ktorá stála pred ňou žila iba v jej predstavách.
         Perla sa v posledných rokoch venovala písaniu. Písala doma na počítači. Nie každý deň, ale často. Páčilo sa jej to. Bol to jej osobný únik z reality. Zakaždým, keď sedela ráno v autobuse a viezla sa do školy, myšlienky jej zabiehali k postavám, ktoré nemohli existovať. Postavám, ktoré si vymyslela. Boli to upíri, elfovia, vlkolaci, víly, lietajúce kone, jednorožce, draky... Ale, ak mala povedať pravdu, už nejakú dobu to boli len upíri, poprípade vlkolaci.
         Gaezel bola hlavná postava. Upírka. O nej bolo napísané takmer všetko, čo doteraz vymyslela. A teraz tu stojí oproti nej a v očiach má žiadostivý lesk. Perla vedela, že by to nemalo byť možné. Bola to len jej fantázia. Ale zároveň mala silný pocit, že žena oproti nej, si nerobí srandu. Bola to ona.
         Gaezel vyčkávala. Tušila, čo sa Perla spýta. A o pár sekúnd sa aj spýtala.
         ,,Ako je možné, že si tu? V realite?“ zaváhala. ,,Teda... ak toto je realita.“
         Gaezel sa usmiala. Nedalo sa povedať, že prívetivo.
         ,,Si môj autor. Máš právo to vedieť. Aj keď to veľa nevysvetľuje.
        
         Dnes štvrtého februára,
         zhmotní sa tvoja predstava.
         Či čas si ju ponechá dlhšie v náručí,
         iba jasná myseľ autora zaručí.“

        
         ,,To má byť čo?“ spýtala sa Perla. Nedávalo to žiadny zmysel.
         ,,Dala si môj príbeh niekomu čítať?“ otočila otázku Gaezel. Perla prikývla.
         ,,Kamarátke.“
         ,,Dnes o osemnástej hodine, dvadsiatej štvrtej minúte bolo do tvojho diela napísaných týchto pár smiešnych veršov. Pravdepodobne ti to takto chceli vrátiť s úmyslom povzbudiť ťa v písaní,“ dokončila Gaezel. Snažila sa tváriť nezaujato, ale očami skenovala každú Perlinu črtu, teraz príde k tomu, čo požaduje!
         ,,Zvláštne,“ zamrmlala Perla. Nechápala, ako mohlo toto spôsobiť pár amatérskych veršov jej priateľky.
         ,,Požadujem zmenu deja,“ povedala náhle Gaezel, keď ju omrzelo tváriť sa trpezlivo.
         Tentokrát si ju prezrela Perla. Poznala jej príbeh, veď ho sama vymyslela! A rovnako dobre vedela, hoci to Gaezel ešte nepovedala, ktorú časť by si priala zmeniť. Chce späť niekoho koho milovala. A koho jej Perla zabila. Ďalší upír, o ktorého smrti sa Perla dlho rozhodovala. Nakoniec ju do knihy pripísala a po čase, ako sa jej v hlave odvíjali myšlienky na nasledujúce strany, mala pocit, že to, čo urobila, urobila dobre. V ďalšej časti by jej už len zavadzal. Mala to naplánované. Nemôže ho vrátiť späť.
         ,,Viem čo si želáš...,“ začala jemne, ,,ale nemôžem...“
         ,,To je hlúposť. Nevrav mi to, viem, že môžeš,“ vyhŕkla Gaezel.
         ,,Fajn. Tak inak,“ povedala Perla. ,,Neurobím to. Nechcem.“
         Už keď to vravela, cítila sa hrozne.
         ,,Prečo? Prečo to neurobíš? Prečo nechceš?“
         ,,Ja... nesedí mi to do deja...“
         ,,To viem. Sú to tvoje staré myšlienky, pamätaj si, že keď si ma vymyslela, otvorila si mi svoju myseľ. Tie štyri riadky nás oddelili. Preto si dnes od šiestej večer nemohla nič nové vymyslieť. Ja som bola časť teba, ale nikdy som nemohla nič povedať, vyjadriť... iba ťa počúvať. Toto náhle oddelenie som chcela využiť na to, aby som ťa poprosila... o to, o čo som ťa poprosila,“ vravela Gaezel. A nech sa Perle zdala na začiatku akokoľvek silná a nebezpečná, dokonca aj keď ju poznala a vedela, že nie je násilná, tak sa jej teraz zdala zlomená a nešťastná. To bola rýchla zmena, pomyslela si.
         Gaezel na ňu hľadela a očakávala odpoveď. Dívala sa jej priamo do očí. Perla zneistela. Keď bola Gaezel v jej hlave, vedela, čo spraví a čo nie. Ona jej to vtedy prikázala. Ale dnes nad ňou nemala moc. A čo ak sa rozhodne využiť svoje špicaté zuby aby jej nimi prerazila krčnú tepnu? Zo by bolo rozhodne nepríjemné. Takisto však vedela, že utekať sa jej neoplatí. Upír je rýchlejší a kým sa unaví... No, povedzme, že sa tak skoro neunaví.
         Pozrela sa na hodinky. Za päť minút pol jedenástej. Už sa na to môže vykašlať. Aj tak nebude doma načas.
         Perla nechcela byť zlá. Ale mala príbeh premyslený. Nechcela meniť na ňom nič. Pomaly pokrútila hlavou.
         Gaezel sa rozzúrila. Perlu to neprekvapilo.
         ,,Teraz robíš chybu,“ zavrčala. ,,Som ako ty. Vyzerám ako ty, hovorím ako ty a mám väčšinu tvojich vlastností. Ale vieš čo je na tom najlepšie? Že mám aj vlastnosti, ktoré ty nemáš a nikdy mať nebudeš. Tie, po ktorých si vždy túžila... ale nikdy si sa k nim nedopracovala. Som vo všetkom lepšia ako ty. A dnes to pocítiš naplno. Dnes, keď som sa náhodou ocitla vo svete autorov. Dnes sme prvý krát rovnocenné. Aspoň postavením.“ Uškrnula sa. ,,Nie schopnosťami.“
         ,,Čo chceš urobiť?“ spýtala sa Perla bezvýrazne. Pri Gaezelinom prejave ju začala nahlodávať panika, nechcela to však dať najavo. Gaezel vycerila zuby, čo si Perla vysvetlila ako zákerný úškrn.
         ,,Zahrať sa na autora, drahá Perla,“ povedala.
         Perle vyschlo v krku. Na chvíľu sa zdalo, že ju pohltí vlna strachu, ktorá sa cez ňu prevalila. V tej chvíli sa však Gaezel rozbehla ulicou a na jej konci zabočila doprava. Keď tam dobehla aj Perla, nikde ju nevidela.
         ,,Doriti,“ zanadávala a pustila sa behom k najbližšej autobusovej zastávke.
        
         Domov dorazila asi desať minút pred jedenástou, vypočula si len krátky prejav o tom, že je nezodpovedná, keď nevie chodiť načas a potom, keď osamela pred dverami svojej izby, dramaticky sa nadýchla a vošla.
         V podstate to vedela. Vedela, že ju nájde vo svojej izbe s jej vlastným notebookom na kolenách ako ťuká do klávesnice. Len si predstavovala iný výraz v jej tvári. Niečo viac škodoradostného. Namiesto toho mala Gaezel takmer smutný výraz. Keď Perla vošla a zavrela za sebou dvere, pozrela na ňu.
         ,,Prišla si neskoro,“ povedala. ,,Príliš neskoro. Dala si mi upírie vlastnosti, pamätaj. Bola som rýchlejšia. Mám napísané všetko čo som potrebovala. Aby som využila silu dnešného zvláštneho dňa, stačí dopísať bodku.“
         ,,Čo si tam napísala?“ hlesla Perla.
         ,,Prečítam ti to. Je to zvláštny pocit niečo tvoriť. Ale myslím, že si k tomu nájdem cestu. Koniec koncov, som ako ty. A teba to baví. Bude aj mňa. Ale teraz k tvojej otázke. Je to ďalšie štvorveršie. Znie takto:
        
         V ten deň, keď predstava bude pred autorom ako rovný s rovným stáť,
         viacero zmien uskutočniť bude sa dať.
         A v mysli predstavy len jedno želanie tkvie namiesto troch,
         že ona a jej autor vymenia si miesta svoje v svojich paralelných svetoch.“

        
         ,,Vymenia miesta... znamená to, že...“
         ,,Áno, ty sa staneš predstavou a ja autorom,“ prikývla Gaezel. ,,Ibaže by si mi vrátila... niekoho veľmi dôležitého v mojom príbehu.“
         Perla zvykla byť v mnohých prípadoch zbabelá. Ale dnes ju pochytila istá tvrdohlavosť a zjavne aj poriadny kus masochizmu.
         ,,Nie. Takto nie. Ale... čo ak urobím dobrý koniec?“ spýtala sa.
         Gaezel prudko zavrtela hlavou.
         ,,Nie som naivná, videla som v tvojej hlave, ako uvažuješ nad všetkými možnými koncami a zvláštne bolo to, ako si zakaždým pociťovala odpor ku tým klasickým a dobrým.“
         ,,Fajn, tak potom ma pošli do sveta fantázie! Čo ak tam chcem ísť? Čo ak chcem stretnúť všetky postavy z kníh, čo som čítala, z filmov, ktoré som videla?“ Perla naberala nečakane odvahu.
         Gaezel sa na ňu tvrdo zahľadela. Sivé oči sa stretli so sivými. Perla si náhle uvedomila, že nikto by si nevšimol túto výmenu. Rodina ani priatelia. Nikto. Gaezel vyzerala ako ona. Ako ona bez tej vyrážky na brade. Nevšimli by si to. Zaváhala. Uvedomila si aj to, že ak prejde do sveta predstáv a stane sa jednou z nich, Gaezel bude jej autor a bude mať moc nad jej osudom. Odvaha vyprchala.
         Gaezel stlačila na klávesnici príslušný znak.
         Posledné, čo Perla videla z jej sveta bolo to, ako sa obrysy jej tela rozmazávajú a ako na ňu Gaezel zrazu chlácholivo hľadí. Znova sa im spoja mysle do jednej.
         Počula ešte ako jej upírka vraví: ,,Neboj sa, Perla. Budem k tebe milá.“
         Perla však už na to neodpovedala. Nemohla.

 Vyhľadávanie

 Posledné komentáre

Fórum žije! (s básní nijak nesouvisející výkřik)
(Ayaki, 17.03.16 19:49)

Dúha
(Weerty, 23.12.13 13:24)

Všem milencům
(Anonymous, 14.12.13 21:03)

Cudzinec
(Anonymous, 02.12.13 11:06)

 Kalendár

marec 2024
PUSŠPSN
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Úplný prehľad

Pridať akciu

 Partneri

FantáziaDark ElfSpoločenské hryOZ MastodontSrdce ErineluSteampunk.deever.cz - co uvízlo v soukolíSFF.czKion - nový svet pre DrD