Báseň zverejnená 11.05.2009, autor: andelika (andelika.a[zavinac]gmail.com)
Pozrela som sa späť
na farebný sen a život plný gombíkov
Plné pero s červeným atramentom
písalo dni do riadkov
a noci do stĺpcov
po súčte (či súčine?) vyšla nula 0
Stratila som sa, svet, sen, súd
Prázdna rukavica, vešiak, čo sa zohýba
k zemi za rukou. Dosiahne ju?
Zavesím si plody jari
na stenu a budem sa
dívať na výsledky iných
Nula = 000
Vagóny súpravy môžu byť rozdielne
a predsa
ich to ťahá jedným smerom.
Dopredu, dozadu, jedným smerom.
Prázdne masky vystúpia
Čo ostane - neurčitý pocit
že tu niekto bol.
A možno aj bude
pri ďalšej jazde, výprave , smere...
a zatiaľ... ticho... pach minulých ciest
ciest...niekam. Za 0 nulou