Báseň zverejnená 22.02.2010, autor: andelika (andelika.a[zavinac]gmail.com)
Zavrieť oči na znak smútku
Alebo je to úsmev, rozkoš?
Znamenie prstami, vyryté dávno
stratené runy na ochranu.
Pomaly fúkam na sklo a
objaví sa, čo chcem vidieť?
Tá tvár, tá, ktorú nepoznám
a predsa viem nakresliť
uhlíkom žiarivým na kus pergamenu
čo kedysi nosila líška
Hrdo
Zasiať tak kúsok seba do zeme
Tri kroky vpravo
Jeden späť
Utajený rituál tých,
čo tajne umierajú každú noc,
A ráno opäť vstávajú
Márne snaženie polapiť
Okamžik zázraku či nehy,
s odlivom ma ukradne
unesie naspäť do mora.