Za oknom

Sedím doma, v ruke pohár vína, pozerám sa von.
Nad poliami zavýja vietor, mráz bozkáva vášnivo.
Pozerám, ako víchor trápi ľudí za oknom.
Pozerám, ako mráz kreslí na sklo, krásne, žiarivo.

V záplave iskričiek ľadu vidím kráčať vílu,
udiveným okom zazriem draka a jeho divú silu,
ďalej vidieť bojovníka s ostrou zbraňou,
za ním beží jeleň s prenádhernou laňou.

Toto vidím, sledujem to okom uslzeným.
Toto vidím, za oknom pokresleným.
Toto vidím, zasnívam sa, usmejem.
Toto vidím, zažívam a okrejem.

V záplave iskričiek kráčam s krásnou vílou,
hladím draka, žiariaceho nekonečnou silou,
zhováram sa s bojovníkom, láskam ostrý meč,
bežím za jeleňom, bežím preč.

Stratil som sa v kresbe mrazu.
Víno je sladké, ja preberám sa zrazu.
Už som opäť doma, vrátil som sa sem.
Poslednýkrát sledujem mrazivú, prenádhernú zem...