Báseň zverejnená 07.01.2006, autor: Dubbht Aela (athal[zavinac]pobox.sk)
Tak ako dážď,
čo ticho dopadá do trávy,
tak moja nádej
mizne pomaly.
Len čierny plášť,
zdrapy tmavej látky
halia ma do smútku.
Ozveny hroznej hádky
zabraňujú zdravému úsudku.
Nemo stojím,
hľadím z útesu.
Plecia tú váhu neznesú
no skutkov sa bojím.
Jedno riešenie mám,
v náručí skál
črtá sa predo mnou.
Už nebránim sa.
Padám.
Tma ma preniká.
Ako kus skla roztrieštená.
Cítim, že cítiť nevládzem.