Veľmi dávno, keď sme my elfovia vládli na Abeir- Torile a neboli tu žiadne stopy po prítomnosti ľudí, existovali medzi nami len veľmi malé, skoro žiadne organizované usadlosti. Žili sme kočovným životom, a nikde sa neusadili na dlhší čas, pretože sme milovali krásy prírody naozaj o mnoho viac, než teraz, aj keď sa tomu nedá uveriť. Boli sme vtedy naozaj slobodné bytosti, ako to bolo myslené aj pri našom stvorení. Už len naše nezávislé mená hovorili o slobode. Nemali sme žiadnu potrebu pre priezviská alebo rodové mená. Môže to byť preto, lebo náš počet bol veľmi malý, čo zaručovalo osobitosť mien. Ale možno to bolo aj preto, že sme sa všetci cítili ako jedna rodina a nepotrebovali sme sa od seba odlišovať. Nikto si nieje úplne istý, ale všetko bolo v harmónii a nikto nepotreboval hovoriť, že je jedinečný. A táto harmónia vyzerala, že pretrvá veky, nebyť oddelenia Drowov.
Elfia spoločnosť sa začínala rozpadať do takej podoby, akú má dnes, asi v čase, keď sa Drowovia otočili svetlu chrbtom. Temní elfovia sa ako krvavá rana znova zapálili a spôsobili v našej komunite chaos. Toto povstanie bolo asi kľúčovým zlomom koncu kočovného spôsobu žitia elfov. Aby sme sa zachránili, spojili sme sa do viacerých väčších celkov, ktoré postupom času vykvitli do slávnych miest čo obstáli až do nedávnych časov.
Po niekoľkých generáciách sa elfie klany pospájali do väčších komunít. Tieto rodiny si k menu pridávali spoločné priezvisko. Takéto mená neboli ekvivalenty ľudských ako napríklad 'Miller' alebo 'Elvaon z Fernwoodu'. Zneli skôr ako 'Elvaon Ktorá kráča ruka v ruke so slnkom a mesiacom pomedzi stromy'. Samozrejme, tieto názvy sa postupom času v elfčine trocha skrátili, ale stále znamenali to isté. Veci sa formovali, dokým sa na Torile neukázali ľudia, ktorí nás začali nazývať, podľa toho ako sme vyzerali. Tak uzreli svetlo sveta mená ako 'Elvaon Lightfoot' alebo 'Joano Quickhand'. Elfovia si tieto mená niekedy ponechávali, pretože sme ľudí už aj vtedy považovali za deti, a prispôsobovali sa ich manierom.
Môj klan, nazývaný Lopinan, si zmenil meno na Vlk, kvôli našej spolupráci so svorkou vlkov. Spolupracovali sme s nimi v obom výhodnom symbiotickom zväzku. Vlci ochraňovali a špehovali pre nás, a my sme sa staral o ochranu vlkov. Poznali sme sa navzájom tak dobre, že si nás mohol niekto zameniť s vlkolakmi. Elfovia a vlci sa považovali za súrodencov a nasledovali jeden druhého, kamkoľvek sa pohol. V našom lese nebolo nič nezvyčajné vidieť elfa, prechádzajúceho a zhovárajúceho sa pomedzi stromy s jedným alebo dvoma vlkmi. Náš klan býval neďaleko mesta Cormanthor v Elfiom dvore. Neskôr sa ta aj premiestnili a väčšina z môjho klanu opustila príbytky medzi stromami a vstúpila do bieleho mesta. Už len niekoľkí, medzi nimi aj môj starý otec zostali obývať končiny niekoľko míľ od Západnej brány.
Ostatné rasy prúdili do mesta, ktoré sa začalo rozrastať. Členovia môjho klanu sa nechali najímať ako stopári a sprievodcovia po lese. Ale goblini skončili pokoj, ktorý panoval medzi všetkými elfími rodinami. A jeden úder to mal všetko zmeniť. Len jeden boj v gobliních vojnách sa presunul za mestské brány. Príšery zaútočili zo zálohy na kráľa. Celý Vlčí klan bol pri ňom a postavil sa útočníkom. Bojovali proti niekoľko násobnej presile a padli siedmi elfovia a viacero vlkov. Kráľ Eltagrim neutŕžil ani škrabanec a goblini sa dali na útek. Bitka bola vyhraná, ale bola aj veľkou stratou pre klan Vlka. Na počesť stratených životov meno Vlk zostalo, ale v elfiom jazyku sa zmenilo na So´N´Lopinan, čo znamená 'Už viac nie Vlk'. S preživších sa siedmi Otcovia rozhodli stať bojovníkmi v kráľových službách, siedmi Otcovia sa stali mágmi, siedmi hraničiarmi, ďalší siedmi klerikmi elfieho panteónu a ďalší Otcovia sa rozhodli zastávať ostatné úlohy v meste. Toto bolo gesto voči siedmym elfom, ktorí položili život za ich vládcu. Na Evermeete dosiaľ stojí pomník na počesť elfov aj vlkov.
Na splatenie dlhu kráľ Eltagrim vybral jedného zo siedmych bojovníkov ako jeho osobného strážcu, a tých šiestich ustanovil elitnými bojovníkmi kráľovninej gardy. Mágovia klanu založili magickú akadémiu, v ktorej študovali nové techniky kúzlenia a učili ostatných vnímať Vlnu. Niekoľko z nich pomohlo vyrobiť Mythal, ktorý zmenil meno mesta z Cormanthor na Myth Drannor.
Členovia nášho klanu sa všetci presťahovali do mesta, okrem tých, ktorí si zvolili život hraničiarov. Tí zostali vo svojom starom domove, ktorý zdieľali s vlkmi. Klan potom prosperoval až do pádu Myth Drannoru.
V tú noc, keď armáda temnoty vpadla do miesta piesní, som bol ešte malý. Zo 173 členov môjho rodu zostalo len tridsaťpäť. Z toho len päť detí, vrátane mňa. Klan Vlka sa rozdelil na päť vetví, ktoré si zachovávali časť pôvodného mena. Boli to: Železovlk alebo Traniel Lopinan, moja vetva sa nazýva Dlhovlk alebo Cassail Lopinan, Striebrovlk čiže Carallen Lopinan, ďalej bola vetva Tundrovlk teda Trallael Lopinan a potom už len Vlk- So´N´Lopinan. V každom klane bolo šesť dospelých a jedno dieťa. Raz za určitú dobu sa klany stretli aby zachovali rod a určené dvojice mali splodiť dieťa. Po niekoľkých rokoch odlúčenia mali rodiny dokopy až tridsať detí, čiže každý klan šesť. Ako však ďalej išiel čas, vetvy pôvodného Vlčieho klanu sa rozpŕchli po Faerune. Môj klan Dlhovlka zostal v oblasti Elfieho dvora, a neskôr odišiel na zalesnený ostrov v Mori Padnutých Hviezd, kde žijeme dodnes. Vetva Železovlk odišla na sever smerom na Vaasu a usadila sa v zemi zvanej Bloodstone. Klan Striebrovlk putoval do Silverymoonu, kde uprednostňoval život v meste. Tundrovlci sa presťahovali do Everesky, a doteraz žijú v tej prívetivej krajine. Klan Vlka odišiel do Evermeetu, aby zabezpečil zachovanie mieru a mena svojim ľuďom.
Dva z klanov mali veľmi farbistú históriu od minulosti po dnešok, a štyri klany vychovali známe osobnosti Ríši. Boli to: Shaun Železovlk; Morgan Železovlk; 'Viper' Trealzador Vlk Thesselodrinxas Dlhovlk; Caldoran Dlhovlk; Chassan Dlhovlk (skôr známy ako Orthae Ul'Illindith): Charlaene Striebrovlk and Kilandor Železovlk. Najviac na seba v rámci dejín upútal môj klan Dlhovlka a klan Železovlka. Tieto dva klany sa zaslúžili o to, aby meno Vlk všetci rešpektovali. Pri spomienke týchto mien sa pamätníkom Myth Drannoru nahrnú slzy do očí....