Poznámky na okraj:
1. Temnú vežu - "The Dark Tower" som čítala v origináli, český a slovenský preklad žiaľ nemám k dispozícii, takže niektoré mená a pomenovania sa môžu odlišovať.
2. Časti, ktoré priveľa prezrádzajú a mohli by vám mohli pokaziť zážitok z diela, sú natlačené kurzívou a pokojne ich preskočte.
Základný koncept série siedmich kníh Temnej veže je úžasne pútavý - rytierski hlavní hrdinovia s úlohou hodnou stredovekých Artušovských legiend, pohybujúci sa v mnohonásobných vesmíroch, kde sa prelínajú elementy fantasy i science fiction svetov okorenených dávkou napätia od svetovo uznávaného kráľa hororu. K tomu prirátajte zaujímavý príbeh - Stephen King mal v rukách veľký potenciál. Ako ho využil? Nuž, pozrime sa ďalej.
Musím priznať, že väčšina kníh ma bavila - i keď nakoniec nedošlo k skutočnému záveru, i keď postavy, ktoré vytvoril, by si zaslúžili lepší osud...
Stephen King sa pokúsil napísať veľkú ságu. Jeho vzorom bol, ako sám priznáva Pán prsteňov. Pričom ako tvrdí mu šlo o "cestu" a nie o cieľ... Táto séria o strastiplnom putovaní vskutku vzbudzuje hlboké emócie a je hodná diskusií. Text je na mnohých miestach brilantný, viem pochopiť, že mnohí čitatelia Temnú vežu uprednostňujú pred Pánom Prsteňov, viem pochopiť tých, ktorí strany popisujúce smrť hlavných postáv preplakali, ale rozumiem i tým, ktorí knihu znudene odložili.
Tí sa delia na 3 približne rovnako veľké skupiny:
King referuje k sérii "Temná veža" ako ku svojmu "Magnum Opus" a isto ju tak aj pociťuje, ale mnohí tvrdia, že pri písaní tohto diela precenil sám seba. Domnievam sa, že to nie je pravda. Myslím si, že knihy uponáhľal. Mal na nich ešte popracovať, vychytať chyby a vydať ich neskôr a niektoré miesta skrátiť. Na mnohých úsekoch dokazuje, že je skutočne majster pera a definitívne mal na to urobiť z "The Dark Tower" úžasnú kompozíciu - naozajstný "Magnum Opus", žiaľ nestalo sa tak. Našťastie mnohé jeho iné práce sú lepšie a ak máte Stephena Kinga radi, zďaleka nie ste obmedzený len na toto dielo. Pre mňa osobne bola Kingova púť k veži niečo ako - dovoľte mi citovať Járu Cimermana "Fáze očekávaní a fáze sklamáni..."
Nebudem rozoberať toho dielo zväzok za zväzkom, pretože je skutočne rozsiahle a existuje množstvo recenzií na jednotlivé knihy, veď napríklad i na tejto stránke je už recenzia na "Vlkov z Calla".
Dovoľte mi, aby som zhrnula moje výhrady do 4 hlavných bodov:
Celou sériou sa veľmi silno tiahne stopa, ako bolo jeho dielo postupne vytvárané, ako na neho boli nabaľované nové nápady a nové vrstvy a staršie príbehy boli dovysvetľovávané a prevysvetľovávané. Žiaľ mnohé také miesta pôsobia ako strakaté záplaty na pôvodne jednofarebnom kabáte. To, čo sám Stephen King priznáva, že keď začal písať, nevedel, kam jeho príbeh smeruje, je viac ako zrejmé.
V prvej knihe má Roland (The Gunslinger) iný charakter, ako v ďalších dieloch. Je to naozajstný pištoľník, tvrdý, bezcitný a bezohľadný. Pripomína skôr križiaka na ceste k dobitiu Jeruzalema. No už v druhej knihe "Traja vyvolení" (The Drawing of The Three) sa k Eddiemu správa úplne inak. A tak od vystrieľania úplnej populácie mestečka Tull, včítane detí, prejde k temer sebaobetovaniu v Calla, lebo jeho "rytiersky kód" mu nedovoľuje inak - musí im pomôcť. Náhle sa dozvedáme, že je i diplomat a zmení sa na vysoko humánnu, až mesiášsku figúru. Zdá sa, že sa táto postava Kingovi videla príliš plochá a tak postupne priniesol do jeho charakteru viac citovosti a oboznámil nás aj s jeho predošlým životom, ktorý, ako sa zdá, jeho správanie v prvej knihe temer neovplyvňoval. Postupné priberanie tradícii a rytierskych kódov, ktoré ho v Calla donútia prerušiť jeho cestu k temnej veži je až zarážajúce.
Len heslovito spomeniem niektoré ďalšie rozpory:
Stephen King nás bombarduje symbolmi, ikonami, totemami a znakmi, ktoré reprezentujú prepojenie multisveta, ktorému vládne Karmínový kráľ (Crimson King). Čitateľa najprv baví objavovať, čo sa za jednotlivými symbolmi skrýva - najmä, ak niektoré niesú na prvý pohľad vôbec zreteľné. Jedná sa napríklad na odkazy na viac ako desiatku Kingových vlastných kníh. Opätovne tu narážame na spisovateľovu mániu - pavúkov. Ako by sme sa potýkali s "TO" zas a zas. Karmínový kráľ i Mordred sú pavúky. Nejde tu len o znovu použitie otca Callahana a jeho upírov z knihy "Prekliatie Salemu",ktoré bolo napokon osviežením. Vracia sa i Dinky Earnshaw z "Everything's Eventual" a iní. fanúšikovia Stephena Kinga našli týchto referencií skoro 30. Zväčša sú prínosom a dodávajú deju mnohovrstvovosť.
No nekonečné používanie čísla 19 a potom i čísla 99, vyznieva ako jednoduché riešenie na mnoho problémov. Od hľadania správnych adries, až po otváranie trezorov a typovanie hesiel, ba i banálne hádanie stredného mena a počítanie kúskov dreva na táborák... Tieto čísla hrajú dôležitú úlohu v minimálne troch ďalších Kingových knihách. Pozrite si "Bag of Bones". Referencii je tak veľa, že niektorí autora obviňovali, že robí reklamu na svoje ďalšie diela a "núti" čitateľov, aby si ich kúpili.
A samozrejme neustále pobehovanie do štátu Maine - väčšina Kingových kníh sa tam odohráva. Získavame tak krásne opisy miest a prírody rovno z prvej ruky. Ale ak s tým neprestane, začnú hádam poverčivejší ľudia štát Maine obchádzať. To som myslela ako vtip. Je možné, že také nudné miesta, ako Bangor a Derry majú teraz kvôli Kingovi viac návštevníkov.
Stephen King čerpal z mnohých ďalších zdrojov ako napríklad z Čarodejníka z krajiny Ozz. Jeho hlavní hrdinovia sa pomocou červených čarodejných topánok (Dorotkiných) dostanú do veže a tam nájdu presne to, čo Dorotka. Je tam ešte i záves, "organ" a čarodej. V tomto prípade ešte úplne chápem opodstatnenosť a symboliku tohto odseku - príbeh malej Dorotky "mohol" byť "pravdivý" a ona "mohla" cestovať zo svojho Kansasu do iného sveta, práve tak ako Eddie, Susannah, Jake, Roland a Oy z ich Kansasu.
Použitie zápletky zo Sedem statočných, ako nosnú zápletku pre "Vlkov z Calla" bolo však skutočne zarážajúce. Len počúvajte: Dedinčania sledujúci z povzdialia pištoľníkov... Konečne sa priblížia a objasnia im situáciu - ich dedinku v periodických časových intervaloch napáda banda lúpežníkov... Prenajmú si pištoľníkov, ako im poradil ctihodný starý pán, (žijúci v ich osade vlastne náhodou) a po vzájomných konfliktoch, keď sami posielajú pištoľníkov preč, pištoľníci ich vycvičia a príde k záverečnému stretu. Sedem proti celej lúpežníckej bande. Dôjde k stratám na životoch, ale pištoľníci vyhrajú. Dedinčania oslavujú, idú šťastne pracovať do polí a pištoľníci odchádzajú...
A teraz hádajte, o čom som hovorila. O "Vlkoch z Calla", či o "Siedmich statočných"..?
Stephen King samozrejme priznáva, že ide o "Sedem statočných", ale nech rozmýšľam akokoľvek, túto symboliku nechápem. A King má rozhodne na to, aby si nosný príbeh - a lepší, vymyslel sám... (Nie je prvý, čo si privlastnil túto fabulu. "Sedem statočných" z roku 1960 nie je nič iné, ako kopia úspešného Kurosawovho filmu "Sedem samurajov" z roku 1954)
Ak ste Temnú vežu ešte nečítali, alebo nedočítali, preskočte prosím nasledujúci odsek:
Popritom poradiť si s takou postavou ako Odetta/Detta/Susannah, schizofreničkou a pištoľníčkou na vozíčku, previesť ju "púšťou i pralesom" bolo naozaj ťažké a Stephen King to zvládol na jednotku. A všetky jeho "strieľačky" priam milujem.
Zaujímavá myšlienka - ale túto polievku skutočne presolil. Bol tam tak často. Nebudem tvrdiť, že to hraničí s narcisizmom - lebo spôsob, akým sám seba podával nebol lichotivý, ba naopak. Všetci vieme o nehode, ktorá sa Stephenovi Kingovi stala a chápeme, že mala obrovský vplyv na jeho tvorbu . Ale takto ju zamontovať do knihy a využiť ju na odstránenie Jaka? Keď som sa dočítala až tam, musela som knihu na dva dni odložiť.
Čo dodať na záver - hádam dajme slovo samotnému Stephenovi Kingovi, keď odpovedal na otázku ohľadne zmien v novom vydaní prvej knihy, ktorú písal iba 22 ročný: "Nakoniec budú všetky knihy Temnej veže prepísané..."
Pozrite sa sami na http://www.bordersstores.com/features/feature.jsp?file=stephenking
Už sa na to teším.