A Scanner Darkly

A Scanner Darkly (2006)
Réžia: Richard Linklater
Scenár: Richard Linklater
Námet: P.K. Dick
Hrajú: K. Reeves, W. Ryder, W. Harrelson, R. Downey Jr….

Volám sa Bob Arctor a som závislý. Beriem substanciu D. D má veľa významov- napríklad D ako Death. Okrem toho sa volám aj Fred. Fred je tiež závislý. Berie SD v rámci svojej práce. Je totiž agent v prestrojení …Fred? Kto je Fred?

Režisér Richard Linklater toho zatiaľ moc nenatočil – u nás je všeobecne známejšia iba jeho Škola Rocku (The School of Rock - 2003), ďalšie jeho dielka si ľahko vygooglite, ale asi vám nič nepovedia (hoci mu nejde uprieť svojský štýl).

Zato P.K Dick má už trochu lepšie meno (pre tých, čo nepoznajú ani známejšie mená – to je ten, čo napísal Blade Runnera) a práve na jedno z jeho kľúčových diel, z veľkej časti autobiografické A Scanner Darkly (u nás vydané aj ako Temná Půle) zameral Linklater svoju tvorivú energiu.

Ako som už na začiatku naznačil, je to o skupinke narkomanov, žijúcich svoj bežný život v neďalekej budúcnosti. Zažívajú svoju každodennú paranoju a halucinácie, a pritom netušia, že jeden z nich je vládny agent, ktorý pátra po zdroji revolučnej drogy – substancie D. Sám sa však postupne stáva jej obeťou. Droga mu kúsok po kúsku ničí psychiku a jeho navonok rozpoltená osobnosť – feťák Bob Arctor a agent Fred - sa stáva rozpoltenou aj vo vnútri. Okrem toho sa o Boba začína zaujímať polícia – ktorej je Fred súčasťou. Začína sa to zamotávať? Tak to je fajn!

Samotné pátranie a sledovanie je tu však okrajové – podstatou je čo najvernejšie znázornenie sveta narkomana. Autor filmu sa k tomu hlási mimo iné aj záverečnou citáciou Dicka – výčtom jeho priateľov a ich diagnóz (mŕtvy, trvalé poškodenie mozgu, psychóza, mŕtvy..)

Po technickej stránke je to za jedna – originálna animačná technika interpolated rotoscope (použitá aj v inom Linkovom filme Waking Life ) – animácia normálne natočeného materiálu so živými hercami- dodáva filmu halucinogénny nádych. Postavy a svet sú akoby rozvlnené, kontúry nejasné, pohyb trhaný - jednoducho „haluz“. Podarilo sa aj originálne stvárniť maskovací odev, ktorí agenti nosia, keď nemajú byť spoznaní a ktorý spočíva v zobrazovaní častí tiel miliónov ľudí.

Atmosféru podporili aj herci, najmä Keanu Reeves a Robert Downey Jr. konečne zanechali svoj suchoprdný štýl a bavia sa, nehovoriac o Woodym Harrelsonovi, alebo Winone Ryder. Ich dialógy patria k najlepším chvíľam filmu (a kecajú skoro stále). Najlepším je však Rory Cochrane (CSI Miami), ktorého totálne paranoidného feťáka Frecka by mali mamy ukazovať svojim huliacim pubescentom so slovami: „Takýto chceš byť??“. Pritom je však neuveriteľné zábavný. Okrem toho je tu aj jasne badateľný prvok rebelantstva voči nudnému životu každodennosti.

Dosiaľ bola odvedená skvelá práca. Zádrhelom celého filmu však je Bob Arctor. Práve jeho rozpad osobnosti je motívom knihy, a snaží sa byť aj motívom filmu. Bohužiaľ, na rozdiel od knihy, film nedokáže ukázať jeho myšlienkové pochody v takom rozsahu, ako by bolo treba.
Scéna s počítaním rýchlostí bicykla, alebo vyšetrenie psychiatrami síce naznačí, že mu hlava funguje ako hodinky od Vietnamca, ale to nestačí. Dej je tu len lepom, ktorý drží film pokope, hoci jeho záver môže divákov neznalých knižnej predlohy prekvapiť.

Aby som tejto našej halucinácii dal nejaký záver – nedajte sa odradiť mojim negatívnym zakončením, pozrite si to, uvidíte, čo ste ešte nevideli.