Už dlho som nič nenapísal... Poznáte to. Práce je veľa, ľudia na vás tlačia zo všetkých strán a vy, plný sebaľútosti z vlastnej zaneprázdnenosti, ležíte denne dvanásť hodín na gauči a nariekate si, aký ste unavený.
Ťažký je život hostinského, vskutku, vskutku.
Ale nie o tom som chcel. Dnes je vonku škaredo a tak sedím doma, dívam sa na tú zelenú stránku, čo je už viac ako päť rokov každodennou súčasťou môjho života a tak trochu meditujem. Mám pocit, akoby sme tu uviazli na mŕtvom bode. Všetko sa zdá byť skvelé, fóra doslova "fičia", články nechýbajú a návštevnosť utešene stúpa. No mne sa zdá, že to tu upadlo do akéhosi stereotypu.
A tak som si povedal, prečo sa na jeden deň nestať len jedným z návštevníkov, prečo aspoň na chvíľu nezavesiť hostinského zásteru na krk niekoho iného a nevšimnúť si, čo by sa dalo spraviť inak?
Takže, drahí priatelia, štamgasti, i náhodní návštevníci. Predstavte si, že vám na krku visí práve taká zamastená, biela zástera a vy máte v rukách všetku hostincovskú moc sveta. Čo by ste tu zmenili? Čo by ste pridali, čo by ste spravili inak? Čo je podľa vás na hostinci to dobré a dokonalé, čo smrdí hnojom a otravuje život? Na čo by ste sa viac zamerali, čo by ste pustili k vode?
Toto by bola skvelá téma na fóra, no ja by som bol rád, keby sa vyjadrili aj ľudia, ktorí sa tam neprezentujú. Zaujíma ma názor každého jedného z vás, naozaj. Preto vás prosím, ak máte akýkoľvek názor, problém, alebo návrh, kliknite si nápis „Debatuj o tomto článku vo fórach!“, ktorý by sa mal povaľovať niekde na konci tohto článku, potom si ťuknite na „Odpovedať“ a vyjadrite sa. Svoj názor nemusíte dokonca ani podpísať, celkom postačí, ak prekonáte počiatočnú lenivosť a napíšete ho. A nebojte sa konštruktívne kritizovať, dokonalosť sa dá dosiahnuť jedine cez neustálu kritiku okolia.
Potrebujem vaše nápady, tak ma nesklamte. A keďže som vypočítavý a chcem vás motivovať, už vopred vám za ne ďakujem.
Krásny deň,
váš hostinský